Z terasy sa manželia dívajú na dunajské nábrežie a Bratislavský hrad.

Bratislava je vraj bohatšia ako Paríž. Robia si z nás žarty?

Verili by ste tomu? Viedeň, Berlín, Praha – všetky tieto mestá sú oficiálne chudobnejšie ako Bratislava. Vyplýva to zo štatistiky Eurostatu, ktorá merala výšku HDP na obyvateľa.

Domov

Kiež by sa toto skvelé umiestnenie slovenského hlavného mesta odzrkadľovalo aj v životnej úrovni jeho obyvateľov. Bratislavčania sa síce nemajú zle, najmä v porovnaní so zvyškom Slovenska, ale rozhodne nedosahujú životnú úroveň Viedenčanov, Berlínčanov, či Pražanov.

Čísla Eurostatu však hovoria jasnou rečou – Bratislavský región dosahuje až 188 percent priemeru európskeho HDP. Až o niekoľko priečok nižšie nasleduje Praha s úrovňou 178 percent, Paríž a okolie 176 percent, susedná Viedeň má 155 percent a hlavné mesto Nemecka, Berlín len necelých 125 percent. HDP predstavuje hodnotu vyprodukovaných tovarov a služieb, v skratke ekonomickú silu.

Kto je pred nami?

Najbohatším európskym regiónom je vnútorný Londýn, kde sídlia najväčšie medzinárodné banky a finančné inštitúcie. Dosahuje až závratných 580 percent európskeho priemeru HDP.

Nikoho neprekvapí ani druhá priečka pre bohaté Luxembursko s 264 percentami, tretí je nemecký prístav Hamburg s 206 percentami a v tesnom závese Brusel s hodnotou 205 percent.

Bratislava na piatom a Praha na šiestom mieste sú jediní dvaja zástupcovia nových členských štátov EÚ, ktoré sa dostali do zlatej dvadsiatky najbohatších európskych regiónov.

Bohatstvo na papieri

Bratislavčania sa však zo svojho členstva v elitnom štatistickom klube nenajedia. Ak sa pozrieme na platové pomery v jednotlivých mestách, je jasné, kto je tu boháč a kto chudobný príbuzný.

Priemerný plat v Bratislave bol podľa Štatistického úradu v minulom roku 1265 eur v hrubom. V papierovo „chudobnejšej” Viedni zarábajú približne 3400 eur, v Berlíne necelých 3000 eur a o niečo lepšie sú na tom aj Pražáci s priemernou mzdou 1309 eur.

Zakopaný pes

Celý trik je v tom, že Slovensko je veľmi centralizovaná krajina, kde väčšina veľkých firiem a inštitúcií sídli práve v Bratislave. Veľké obchodné reťazce, banky, energetické firmy, či železnice majú síce zamestnancov po celom Slovensku, ale ich výsledky sa započítavajú do HDP Bratislavy, keďže tam majú sídlo. Bohatstvo slovenského hlavného mesta tiež opticky nadhodnocuje fakt, že v ňom oficiálne žije len zhruba 400 tisíc obyvateľov, aj keď reálne ich je podstatne viac. Pri štatistických prepočtoch na hlavu potom vychádza vyšší výsledok.

Bieda v krajoch i v štáte

Reálnejší pohľad na rozloženie európskeho bohatstva už poskytuje pohľad na jednotlivé krajiny. Tam sa Slovensko ako celok prepadáva a dosahuje len 77 percent priemeru európskeho HDP. To je, mimochodom, rovnako ako v prípade Portugalska a viac ako majú Gréci. Krízou sužovaná južanská krajina vykazuje len 68 percent európskeho HDP, čo vyvracia mýtus, že Gréci sú bohatší ako Slováci.

Neveselý je aj pohľad na bohatstvo jednotlivých slovenských krajov. Ani jeden z nich nedosahuje aspoň priemer európskeho HDP. Útechou však môže byť fakt, že žiadny slovenský región nepatrí ani do poslednej dvadsiatky najchudobnejších. Tam smutne kraľujú najmä zaostalé oblasti Bulharska, Grécka, Rumunska, Maďarska a Poľska.

Domov
  • em
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu plus7dni@7plus.sk.