Piati muži stíhaní pre emisie: Okresná sudkyňa rozhodla o zastavení trestného stíhania, prípadom sa podľa nej má zaoberať výbor Národnej rady SR.

Ďalší emisný škandál. A opäť v ňom lietajú známi politici

Takmer dva milióny eur z predaja emisií od Zvolenskej teplárenskej dostala firma, ktorá nič nekupovala, nič nepredávala, iba sa okolo tohto obchodu obšmietala.

Domov

Majiteľ firmy Peter Jančat z rozprávkového balíka poslal na vlastný účet sedemstopäťdesiattisíc eur a celý jeden milión eur odoslal na účet na Malte. Policajti našli počas domovej prehliadky u Jančata veľký zošit s poznámkami a nákresmi. Pri skratke Zvolenskej teplárenskej si Jančat spolu s názvom firmy, ktorá emisie kupovala, poznačil zvučné mená. Maňka a Slota.

Nezávislý úrad? Kandidát na jeho predsedu sa stretol s vplyvným politikom!

Emisná horúčka

V roku 2008 zúrila na Slovensku emisná horúčka. Kým väčšina obyvateľstva dodnes poriadne nechápe, čo emisie vlastne sú, pár ľudí znalých veci zacítilo tučnú korisť. Finanční vlci prezieravo zasvätili do tajov emisií tých najvplyvnejších z vplyvných, a tak proti pažravému zneužitiu štátnych zdrojov ostáva chvíľami bezmocná aj prokuratúra. Ale poďme pekne po poriadku.

V súvislosti s globálnym otepľovaním 141 krajín sveta v takzvanom Kjótskom protokole sa zaviazalo, že znížia emisie, čiže vypúšťanie skleníkových plynov. K nástrojom na ich reguláciu patrí aj obchodovanie s povoleniami na množstvo vypustených znečistených látok do ovzdušia. Ak sa krajina či firma správa ekologicky a vypustí takýchto látok menej, ako bol jej stanovený limit, ušetrené povolenia, emisné kvóty, môže predať a celkom slušne si privyrobiť.

Nervózny Majský: O mesiac bude opäť stáť pred súdom

Na Slovensku sa táto filozofia trochu zvrtla. Prvá veľká kauza týkajúca sa emisií je spojená s ministerstvom životného prostredia. To v roku 2008 za šéfovania Jána Chrbeta z SNS predalo emisie spoločnosti Interblue Group v podstate za babku a garážová firma ich vzápätí ponúkla Japoncom. Zarobila štyridsaťsedem miliónov eur.

V rovnakom čase podobné, len o čosi menšie obchody uskutočnili aj tri teplárenské spoločnosti patriace Fondu národného majetku, teda tiež štátu. Prokuratúra vidí za týmto konaním trestné činy. V prípade Žilinskej teplárenskej pripravuje podanie obžaloby, aktérov obchodu realizovaného Trnavskou teplárenskou sa jej podarilo posadiť na lavicu obžalovaných, no v kauze Zvolenskej teplárenskej sú piati inžinieri aktuálne obvinení „len tak trochu“.

Zvolenská teplárenská: V roku 2008 jej ministerstvo životného prostredia emisie zvyšovalo, hoci spoločnosť o zvýšenie nežiadala.
Zvolenská teplárenská: V roku 2008 jej ministerstvo životného prostredia emisie zvyšovalo, hoci spoločnosť o zvýšenie nežiadala.
Ján Lettrich

Dostali, čo nepotrebovali

Ekonomická situácia Zvolenskej teplárenskej bola v roku 2007 katastrofálna. Tak vypovedal na polícii vtedajší obchodný riaditeľ spoločnosti Jozef Priadka. Vraj sa mu vtedy ako dar z nebies zdala ponuka firmy WMJ, že pre nich na ministerstve vybaví emisie v oveľa väčšom rozsahu, ako potrebovali. Predajom nepotrebných emisií mohli situáciu v spoločnosti zlepšiť. Podmienkou bolo len to, že emisie predajú práve firme WMJ.

Čo má premiér spoločné s odsúdenými podvodníkmi Salmanovovcami? Nitky vedú k zaujímavej dotácii

Už v decembri 2007 sa na stránke ministerstva objavila zmena alokácie emisných kvót pre Zvolenskú teplárenskú. Hoci podľa generálneho riaditeľa Jankovského Zvolenská teplárenská o zvýšenie emisií nežiadala, ministerstvo jej z ničoho nič emisie zvyšovalo. Vyhodnotil to ako dôkaz vplyvu firmy WMJ. Jej ponuka bola za týchto okolností „bezkonkurenčná“. Jankovský tvrdí: „Základom bolo kvóty mať. Keby sme ich nedostali, nemali by sme zisk.“ Zvolenská teplárenská teda v roku 2008 podpísala dve zmluvy o predaji emisií firme WMJ.

Cenu dohodli len na šesť eur za jednu tonu, hoci na burze mali emisie v čase predaja niekoľkonásobne vyššiu cenu. Viac ako dvadsať eur za tonu. Vzápätí, ako firma WMJ emisie od Zvolenskej teplárenskej mimoriadne lacno získala, ich strelila najväčšiemu výrobcovi elektriny v Česku spoločnosti ČEZ. Asi je každému jasné, že súkromná firma na rozdiel od štátnej emisie pod cenu nepredávala. Od Čechov si vypýtala od 20,80 do 26,20 eura za tonu.

Rady za dva milióny eur

Z kuloárnych rečí je známe, že pri supervýhodných kšeftoch so štátom sa až tak veľmi nenabalí ten, kto so štátom obchoduje oficiálne. On síce dostane extra mastnú sumu, ale z tej musí významnú časť poslať ďalej. Šepká sa, že tučná čiastka okľukou putuje k politikom, papalášom, vplyvným... skrátka, k „tým hore“.

V prípade predaja emisií od Zvolenskej teplárenskej akoby tok peňazí šiel tiež podľa tejto schémy. Firma WMJ hneď po uskutočnení obchodu poslala na účet inej firmy skoro dva milióny eur, teda takmer polovicu (!) hrubej obchodnej marže z predaja emisií od Zvolenskej teplárenskej. Údajne za „sprostredkovanie a realizáciu obchodov s klientom Zvolenská teplárenská“.

Podľa reprezentanta sprostredkovateľskej firmy PA Synergy Investments Petra Jančata šlo o platbu za poradenstvo. Ako sme už spomenuli, aj táto dvojmiliónová suma sa ďalej drobila. Sedemstotisíc eur Jančat poslal na vlastný účet a celý jeden milión eur komusi na Maltu. Prokurátor si myslí, že ide o legalizáciu príjmu z trestnej činnosti a tiež o obzvlášť závažný zločin pri správe cudzieho majetku. Okrem inžiniera Jančata sú v tejto súvislosti trestne stíhaní štyria inžinieri.

EXKLUZÍVNE Realitný biznis podľa Kaliňáka: Štyri byt namiesto celej bytovky? Minister to považuje za výhodné

Politické nitky

Škodu spôsobenú nevýhodným predajom emisií vyčíslil súdny znalec na viac ako tri a pol milióna eur. Zvolenská teplárenská však súdu poslala vyhlásenie, že spoločnosti žiadna škoda nevznikla. Keďže vyhlásenie schválilo predstavenstvo, v ktorom sedia politickí nominanti, zástupcovia štátu, možno tento podivný akt vysvetliť aj tak, že noví papaláši v štátnej firme chránia svojich predchodcov. Odpoveď na otázku, prečo by to robili, je veľmi jednoduchá. Ak ľudia poverení riadením štátnej spoločnosti, či už starí, alebo noví, iba plnia pokyny svojich straníckych bosov, potom stranícki bosovia aj pri vyšetrovaní prípadu predaja emisií chránia hlavne sami seba.

Veď polícii sa doposiaľ nepodarilo objasniť, ku komu putoval milión eur odoslaný Jančatom na Maltu. K účtovníctvu ani ďalším dokladom firmy PA Synergy sa vyšetrovatelia nedostali. Jančat sa firmy zbavil, jej novým majiteľom sa stal občan z Maďarska. Jančatove zošity s poznámkami hemžiacimi sa menami vtedajších vrcholových i miestnych politikov naznačujú možnosť, že by Jančat či ktosi iný počas súdneho procesu prezradil, za akých okolností ministerstvo zvyšovalo emisie pre Zvolenskú teplárenskú, ale tá sa čoraz viac scvrkáva.

Hra so slovíčkami

Banskobystrická sudkyňa Eva Korbeľová pred pár týždňami rozhodla o zastavení trestného stíhania všetkých piatich inžinierov, na ktorých prokurátor podal obžalobu. Dôvody svojho rozhodnutia oprela o vyhlásenie predstavenstva Zvolenskej teplárenskej, že k žiadnej škode nedošlo. Sudkyňa sa trochu pohrala so slovíčkami a uviedla, že majiteľom teplárenských spoločností nie je štát, ako vraj mylne uvádzajú médiá, ale štátny Fond národného majetku, respektíve jeho nástupca. Preto sa podľa sudkyne prípadom nemajú zaoberať orgány činné v trestnom konaní, ale patričný výbor Národnej rady SR.

Prokurátor Rastislav Remeta podal proti rozhodnutiu súdu sťažnosť. Uvidíme, ako bude kšefty s emisiami a miliónik odplávaný na Maltu posudzovať krajský súd.

Domov