Drú za žobračenky. Prečo Slováci nemajú na výber

Na východe nie je nič zvláštne, ak robotníci či poštárky robia za 430 eur v čistom. Tešia sa, že majú aspoň nejakú prácu

Domov

Sedemstoeurové platy, bežné pre západ Slovenska, sú na východe pre mnohých len snom. Aj keď východ trápi pomerne vysoká nezamestnanosť, nájsť prácu s primeraným zárobkom je ťažké. Zamestnávatelia sa sťažujú, že nemajú dostatok kvalifikovanej sily a na ponúkané pozície sa nezamestnaní nehrnú.

Je to potvrdené! Dobré časy na Slovensku skončili, potraviny sú drahšie!

Ľudia však skôr apelujú na fakt, že za 400 eur v čistom hrdlačiť nebudú. Radšej idú do zahraničia. Tam síce takisto drú, často celé dni, no zárobok je neporovnateľne vyšší. A čo je najhoršie, na prácu v zahraničí pripravujú aj svoje deti.

Prázdne reči

Iba nedávno premiér Robert Fico s ministrom práce a sociálnych vecí Jánom Richterom v Prešove na sneme strany Smer jasne deklarovali, ako zatočia s ľuďmi, ktorí sú dlhodobo nezamestnaní a nevyužijú ponúkanú prácu. V tom vládnu stranu nechtiac podporil aj prezident Andrej Kiska. „Napriek tomu, že je tu nezamestnanosť, je ťažké nájsť ľudí do práce,“ konštatoval po návšteve Mecomu Humenné koncom novembra minulého roku.

Slovenka, ktorej podstrčili falošné peniaze a takmer skončila v base: Banka reaguje!

Riešil nezamestnanosť: Prezident Kiska pred pár mesiacmi v Humennom konštatoval, že správne motivovať ľudí bude problematické.
Riešil nezamestnanosť: Prezident Kiska pred pár mesiacmi v Humennom konštatoval, že správne motivovať ľudí bude problematické.
RUDOLF FELŠÖCI

Poťažkal si, že je ťažké presvedčiť dlhodobo nezamestnaných, aby sa zapojili do pracovného procesu, ale aj náročné udržať tu mladých ľudí, ktorí po vysokoškolskom štúdiu ostávajú vo veľkých mestách. Rýchlo však dodal, že kompetentní sa musia zamyslieť nad tým, akú motiváciu treba vymyslieť, aby firma, ktorá potrebuje ľudí, ich aj vedela nájsť.

Pracovník mäsokombinátu prehovoril: Týmto nás kŕmia namiesto šunky!

Dá sa vyžiť?

Na prvý pohľad sa teda zdá, že súčasná vláda sa pustila do boja s nezamestnanosťou a konečne nájdu prácu aj ľudia v hladových dolinách. Hlavné ťahy na východe lemujú bilbordy s ponukami práce. Fabriky okrem benefitov ponúkajú mesačný plat 530 eur v hrubom. Samozrejme, až po uplynutí skúšobnej lehoty.

Nehorázne poplatky rozhnevali Slovákov. Takto sa im vyhnete!

„Nie je nič výnimočné, že za prácu v regióne ľudia dostanú 430 eur v čistom. Ľudia, ktorí majú hypotéku, chorých rodičov, ktorých treba doopatrovať, a hlavne, ktorí majú problém naučiť sa jazyk, inú šancu nemajú a otročia za pár eur. Fabriky dobre vedia, že inú možnosť tu ľudia nemajú, a tak v rôznych podnikoch, či už v Michalovciach, v Humennom, vo Svidníku nájdete prácu pre robotníkov približne vždy za tú istú sumu,“ prezrádza obyvateľ horného Zemplína.

Pravidlá pri maródke, o ktorých mnohí netušia: Kedy máme čakať kontrolu?

Ponuky: Na východe teraz ponuky práce nájdete aj pri hlavných ťahoch. Stačí zavolať.
Ponuky: Na východe teraz ponuky práce nájdete aj pri hlavných ťahoch. Stačí zavolať.
RUDOLF FELŠÖCI

Spolu s manželkou tiež drú v nemenovanej fabrike. Majú dve deti, žijú v dome, ktorý zdedili po rodičoch. Keďže bol starý, potrebovali peniaze na jeho rekonštrukciu. „Nič zložité a nóbl, len nevyhnuté veci. Vymenili sme okná, kuchynskú linku, opravili kúpeľňu. Zvonku zateplili a obnovili fasádu. Museli sme si vziať pôžičku. Veď len zateplenie nás stálo vyše osemtisíc eur,“ povzdychne si 47-ročný muž.

VIDEO Pozor, veľká kamufláž! Čo sa v skutočnosti skrýva za honosným názvom pracovného miesta?

Otvorene hovorí, že po odrátaní nákladov na živobytie, hypotéku, cestovné a stravné im s manželkou zvýši 100, najviac 150 eur mesačne. A to sú vraj radi, že majú už v práci zmluvu na dobu neurčitú. Viac ako tri roky totiž robili na dobu určitú - s nejasnou víziou, či im zmluvu predĺžia.

Štátna istota

Podobnú situáciu zažívajú doručovateľky na poštách východného Slovenska, ktorej stopercentným vlastníkom je štát. „Môj plat doručovateľky nepresahuje v hrubom 530 eur. Som matka samoživiteľka, mám dospievajúceho syna a hypotéku na krku. Nemám šancu ísť ani péenku. Každý cent je pre mňa dobrý. Jasné, že zamestnávateľ núka možnosť zarobiť si predávaním jeho produktov alebo odpisovaním plynomerov. No za jeden odpísaný plynomer, či už k nemu skáčem cez metrový závej, alebo je v bloku, mám od 30 do 50 centov. Takže tak,“ ozrejmuje situáciu žena, ktorá si želá zostať v anonymite - pre obavy, že príde o zamestnanie.

VIDEO Pokladníčka či pracovníčka cien a marketingu? Lákavé pracovné ponuky zaváňajú podfukom!

Doručovateľky: Okrem roznášania listov a dôchodkov odpisujú plynomery, ponúkajú stieracie žreby a iné produkty.
Doručovateľky: Okrem roznášania listov a dôchodkov odpisujú plynomery, ponúkajú stieracie žreby a iné produkty.
RUDOLF FELŠÖCI

Na stretnutie prišla s kolegyňami. „Keď sme začínali pred rokmi, boli sme ženy, na ktoré sa ľudia tešili. Vedeli sme sa s nimi porozprávať. Dnes chodíme ako vianočné stromčeky. Naše brašny sú plné všetkého. Nielen listov a dôchodkov. Teraz roznášame aj letáky, výherné žreby a iné produkty. Predávame listové schránky aj čistiace prostriedky. Naše vozíky, s ktorými chodíme do regiónu, sú často ťažšie než sme my samy,“ trpko sa pousmeje ďalšia poštová doručovateľka.

Pozor, ďalšie výdavky! Dobre zarábajúci Slováci si prilepšia ešte viac, no tisíce ľudí budú nadávať!

Finančný limit

Vraj politika predaja je nastavená tak, že každý mesiac majú finančný limit, ktorý musia splniť. Trebárs 350 eur. „Ak napríklad nepredám žreby, časopisy, nabíjacie karty do mobilu alebo iné produkty nad tento limit, žiadnu odmenu nedostanem. A tak sa často stáva, že doručovateľky na konci mesiaca nakupujú žreby, aby svoj limit dosiahli a získali odmenu,“ prezrádza poštárka z Prešovského kraja.

VEĽKÝ SÚBOJ cien a platov: V ktorom meste si najrýchlejšie našetríte na vlastný byt?

Meno aj lokalitu, v ktorej žije, odmieta prezradiť. Uviedla však, že jej náklady na život so synom sú mesačne vyššie, než je jej plat. „Ešte šťastie, že dostanem aspoň výživné 80 eur na syna od môjho exmanžela. Inak by som nevyšla. Veď rátajte so mnou - inkaso plus energie 230 eur, mobil ja a syn 20 eur, strava v škole 25-30 eur, nákupy v potravinách 200 eur. Tak čo, vyžili by ste?“ pýta sa.

Vraj rozmýšľala, že pôjde za opatrovateľku do zahraničia, no odrádza ju fakt, že by tu na tri týždne nechávala dieťa samo. Prácu si hľadala aj inde, no pláca je vraj v celom regióne približne rovnaká. A tak jej nezostáva, než dúfať, že raz predsa len bude mať primeraný zárobok.

Slováci, POZOR na e-mail z banky! Stačí jeden klik a ste po uši v problémoch!

Desaťtisícové odmeny?

Slovenská pošta vo svojom stanovisku tvrdí, že priemerný zárobok poštovej doručovateľky v roku 2016 bol 633 eur v hrubom. „Základná mzda zamestnancov Slovenskej pošty (SP) sa priznáva s prihliadnutím na pracovnú pozíciu, druh práce, týždenný pracovný čas, odborné a osobnostné predpoklady zamestnanca. Zamestnanci pôšt majú okrem základnej mzdy nárok na pobádaciu zložku mzdy - odmeny a prémie -, ktorú priznáva vedúci zamestnanec na základe plnenia stanovených merateľných ukazovateľov,“ upresnila za Slovenskú poštu Alexandra Cimermanová.

Tento hnus predávali Slovákom: desivý nález v rybích konzervách! Kúpili ste ich aj vy?

To, že doručovateľky predávajú aj iné produkty, nepopiera, dokonca tvrdí, že niektorí zamestnanci si takýmto predajom skutočne slušne privyrobia. „V minulom roku SP vyplatila svojim zamestnancom akvizičné odmeny v celkovej výške 1,7 milióna eur. Niektorí zamestnanci dokázali formou akvizičných odmien zvýšiť svoj príjem o viac ako 10-tisíc eur (spolu za rok), dokonca najlepší zamestnanci o viac ako 20-tisíc eur za rok,“ skonštatovala ďalej. No či išlo o vrcholových pracovníkov pošty, alebo radové doručovateľky, nekonkretizovala.

Lukratívne zahraničie

Nech je to už, ako chce, z východu prúdia kvôli zárobku nielen na západ krajiny, ale aj do západných krajín Európskej únie desaťtisíce ľudí. Inak by nefungovali stále vyťažené dopravné spoje medzi východom a Nemeckom, Švajčiarskom a Belgickom.

„Netreba nám nič iné, len slušnú výplatu. Rozumiem drobným živnostníkom, ktorí sa živia murárčinou alebo stolárčinou, že nezamestnávajú ďalších ľudí. Odvody a daňové zaťaženie sú také vysoké, že si jednoducho nemôžu dovoliť zamestnávať ľudí. Áno, dajú svojim kamarátom prácu, ale načierno. Bez odvodov a platenia daní. Veď aj keď idú robiť opravy domov, nové strechy alebo stavať nové baraky, ľudia nemajú peňazí nazvyš a jednoducho aj s majstrami sa snažia dohodnúť na čo najnižšej sume. A to aj za tú cenu, že veľa vecí si urobia svojpomocne. Keby sa dalo, aj elektrinu by si najradšej zapojili sami,“ povzdychne si 45-ročný Jozef z okolia Svidníka.

Ako priznáva, radšej už roky pracuje v zahraničí a na Slovensko chodí len na dovolenku, no aj počas nej tu pracuje. „Začali sme chodiť so synom do Nemecka. Ako elektrikári. Tu vám núkajú podnikatelia 3,5-4 eurá na hodinu a tam si zarobím 15-18 eur na hodinu. A roboty je tam vyše hlavy. A nielen pre elektrikárov, mám kolegov, ktorí chodia robiť sadrokartón po celej Európe. Do Holandska, Belgicka aj do Francúzska. Takisto veľmi dobre finančne ohodnotené práce,“ ďalej prezrádza Jozef.

Odchádzajú: Elektrikári aj ďalší remeselníci v bohatých krajinách zarobia oveľa viac ako doma.
Odchádzajú: Elektrikári aj ďalší remeselníci v bohatých krajinách zarobia oveľa viac ako doma.
profimedia.sk

A to nehovorí o tisíckach žien, ktoré už pomaly pätnásť rokov opatrujú chorých dôchodcov v zahraničí. „Na internete je neskutočne veľa inzerátov, či už cez agentúry, alebo priamo. Zárobok je tam vysoký od 1 400 eur za turnus po 2-tisíc eur. Závisí od rodiny, v akej žena pracuje. Navyše dostáva peniaze na cestovné, samozrejmé je ubytovanie a strava v rodine zdarma,“ poukazuje na ponuky zo zahraničia ďalej Jozef.

Keďže roky žije a robí v zahraničí, stretáva sa so Slovákmi s podobným osudom. Ženy vraj robia aj v práčovniach, muži inštalatérov. Mnohí vraj dokonca zobrali do zahraničia už aj svoje rodiny a žijú tam.

Čísla vravia iné

Smer a predstavitelia vlády hovoria o znižovaní nezamestnanosti. O ľuďoch, ktorí zneužívajú sociálny systém a nechcú robiť. No nik nehovorí o desaťtisícoch Slovákov, ktorí pracujú v zahraničí.

Štatistiky úradu práce hovoria jasne. V Košiciach bola miera nezamestnanosti v decembri na úrovni 6 percent, v Poprade okolo 9 percent, v Trebišove už 17 percent, vo Svidníku takmer devätnásť a v Rožňave a Kežmarku vyše 20 percent.

„Áno, mladí chodia pracovať aj do Košíc. Tam mladí s vysokou školou v IT firmách zarobia aj tisícku na ruku. Chodia na týždňovky. Košičania sa hnevajú - aj pre parkovanie. Veď im zaberajú ich miesta, no zas zaplatia drahé nájomné v bytoch, ktoré im často načierno prenajmú. Aj syn môjho suseda z dediny tak chodí. Každý sa chce nejako slušne uživiť,“ uzatvára Jozef od Svidníka.

Domov