Ficova šou okolo predsedníctva Slovenska v Rade EÚ? Podobnú už kedysi robil Mečiar!

Premiér Fico sa chváli, ako úžasne zvládol so svojou družinou veľkolepú „šou“ okolo nášho nedávneho predsedníctva. No, spomínate si ešte na roky 1998 a na Mečiarovu tučnú predvolebnú kampaň? Na Slovensku sa vtedy striedala jedna celebrita za druhou, prišla vtedajšia topmodelka Claudia Schifferová, herci Gérard Depardieu, Ornella Muttiová či Claudia Cardinale. Hoci sa vedelo, že túto „srandu“ zaplatil Mečiarov kamarát, vtedajší šéf VSŽ, dnes už nebohý Alexander Rezeš, dlho sa špekulovalo, čo to všetko stálo. O niekoľko rokov neskôr, presnejšie v roku 2010 sa týždenníku PLUS 7 DNÍ podarilo získať zmluvy, ktoré ukázali, že výsledná suma sa vyšplhala na 45 miliónov korún, teda 1,5 milióna eur.

Domov

Prinášame vám archívny rozhovor, ktorý sme urobili v roku 2010 s členkou tímu francúzskej umeleckej agentúry, ktorá podujatie organizovala, Gwendale S. (Vzhľadom na svoju profesiu si neželala byť menovaná, jej celé meno máme v redakcii.)

Ako ste sa stretli? Ľudia z VSŽ vás kontaktovali?

- Myšlienka, to je jasné, skrsla v hlave šéfa VSŽ, ktorý chcel pre kampaň Mečiarovu získať svetové celebrity. Hovorilo sa o Michaelovi Schumacherovi, Spice Girls, Stingovi - ale on by nikdy neprišiel, lebo on na také veci kašle - a padlo tam ešte niekoľko mien aktuálnych amerických hviezd. To, že nakoniec neprišli, nebol problém peňazí. Myslím, že keby boli súhlasili, že prídu na druhý deň, oni boli pripravení zaplatiť im, čo si zažiadali. Skôr to bola otázka dostupnosti, disponibility. Aspoň vo väčšine prípadov. Napríklad Spice Girls odmietli hneď, pokiaľ viem. Teda dve o to aj mali záujem, ale dve nie. Nakoniec to skončilo odmietnutím.

Vedeli, že ide o propagáciu strany, ktorá nemala na Slovensku no ani v Európe veľmi dobré renomé?

Nie. Ale predovšetkým treba povedať, že tieto celebrity často robia reklamu niečomu, čo sa netýka filmu - to môže byť propagácia auta, časopisu… Depardieu napríklad robil reklamu na cestoviny.

No dobre, ale auto a politická strana to je predsa rozdiel?

Áno, ale čo chcem povedať je, že majú veľa propagačných akcií mimo filmov. A Slovensko, oni nepoznali politickú situáciu, pre nich to nebolo nič viac a nič menej než promotion mimo filmu. To je všetko. A tak sme im to aj prezentovali - pozri, treba ísť potriasť rukou pánovi X.

Ale prinajmenšom ste im povedali, že je to Mečiar, prvý minister.

Prirodzene. Ale na druhej strane - Mečiar mal síce svoju negatívnu stranu, ale nebol to ani Hitler, ani Pinochet.

Napríklad Depardieu zavolal svojmu priateľovi Jacquesovi Attalimu, bývalému poradcovi prezidenta Mitteranda a exprezidentovi Európskej banky pre obnovu a rozvoj, a Attali mu povedal - to mi vravel neskôr - hej, Mečiar, je to populista, ale inak je normálny chlapík.

Chápem, videné odtiaľto, pre istú časť populácie to bol diabol, ale úprimne, z pohľadu Európy, a navyše Európy, ktorá ignorovala geografiu východnej časti a zamieňala si Juhosláviu s Československom, to nebolo až také strašné.

Ty to prezentuješ celebritám ako Schifferová, Depardieu, Delon - aj ten mal pôvodne prísť - a oni sa vždy informujú. Ale ako vravím, Mečiar pre vás bol malý Pinochet, ale nie pre západ. Bol to skrátka len populista, nezaraďovali ho medzi chlapíkov ako Le Pen či ďalší extrémisti. Bol to populista, ale nie extrémna pravica. Nemal známku „nebezpečný - extrémna pravica“.

Vy osobne ste sa stretli s Mečiarom? Urobil na vás dojem?

- Tak je to zdvorilý muž, veľmi uzavretý. Stále sme mali dojem, že je to človek, ktorý sa niečoho obáva. Trochu zatrpknutý.

Hovorili ste o bizarných veciach okolo celej tejto akcie. Môžete to konkretizovať?

- To nebolo ani bizarné, skôr z inej planéty. Poviem aspoň niečo. Prišli za nami s požiadavkou, aby sme im zohnali nejaké hviezdy - nikdy sa pritom nehovorilo o politickej kampani, to pôsobí negatívne - to ešte bolo v poriadku. Ale potom nás šokovalo, že pre nás poslali súkromné lietadlo, aby sme sa dostavili na stretnutie na Slovensku. To už spozornieš a začneš to brať serióznejšie.

Nerozumiem, ako serióznejšie?

Máš tri fázy: prvá je zoznámenie, ktoré je trochu zvláštne, potom nejaký chlapík po teba pošle svoje lietadlo, ale čo bolo najšokujúcejšie, že jeden deň oznámime mená a rozpočet a na druhý deň ti dajú k dispozícii všetkých policajtov krajiny a súkromné lietadlá. Je to bežné pre Ameriku alebo Rusko, ale na Slovensku sme to nečakali...

Chcete tým povedať, že vás šokovalo, aké to bolo profesionálne?

Presne. Už aj v tom, že sa obrátili na zahraničného agenta. Lebo sa musíš obrátiť na niekoho, kto má kontakty na ozajstné hviezdy. Dnes už sú zrejme aj na Slovensku takí agenti, ale vtedy to nebolo.

Honorár kto ponúkal?

Prvá vec, ktorú sme im povedali, bolo - počujte, chlapci, ale to bude mastné. Lebo títo ľudia, keď nenakrúcajú, nefotia alebo nenahrávajú, chcú odpočívať. S rodinou, s priateľmi, s milenkami, s deťmi. A tak si za svoj voľný čas nechajú poriadne zaplatiť. A oni odpovedali: Nie sme šašovia, vieme, čo robíme, máme prostriedky, takže povedzte si sumu.

Čo si myslíte, bolo to pre nich veľa? Alebo mali pokerové tváre?

Myslím, že neboli prekvapení.

A hviezdy? Ako to prijali? Čo si o tom mysleli?

Máš tri typy celebrít - tie, čo povedia hneď áno, tie, čo povedia hneď nie a tie, čo povedia - a toto čo je? Možno…

Hneď nie povedal Delon, Schumacher - problém timingu -, Schifferka hneď áno, Belmondo možno a potom nie, ale potom poslal syna, Spice Girls možno, potom nie, Depardieu možno, potom áno, Claude Brasseur áno, Cardinale, Mutti áno, Alain Prost nie. Bolo to ako kasting do filmu…

Páčilo sa im tu? Vedeli, kam idú?

Môžeš byť bohatý, ale vždy môžeš potrebovať 200-tisíc eur. Možno Depardieu mal chuť zaplatiť si cestu s priateľkou a nechcel siahnuť na svoj rozpočet…

Ako sa im páčilo Slovensko?

Nemali naň čas. Nemali čas na nič.

No dobre, ale prinajmenšom povedali, že to bolo fajn, alebo na figu.

Ale áno, ľudia sa im páčili, aj premiér, všetci boli pohostinní, priateľskí. Bolo to pre nich ako jedna pekná nedeľa na vidieku. A navyše zaplatená. Priletíš, potrasieš si rukou, naješ sa dobre, niečo si poobzeráš, dostaneš darčeky - valašku - Belmondo dostal valašku, kroj, víno… Vraví - nedeľa na vidieku u mojej mamy. Ale na inej úrovni.

Vravíte - dostali dobre zaplatené, mohli by ste to špecifikovať?

Napríklad Schifferová zďaleka nebola najlepšie zaplatená, ako sa hovorilo. Ona dostala iba stotisíc dolárov, čo bolo vtedy asi 3,5 milióna korún. Ale ju sme nezastrešovali my, ale Elite Model. Vtipná bola príhoda s Depardieuom. S jeho agentom sme sa pôvodne dohodli na nižšej sume. No keď sme za ním prišli na nakrúcanie, aby sme doladili detaily, zobral nás do karavanu, pozrel sa na zmluvu, zobral pero, preškrtol 1,5 milióna frankov, napísal tam 300-tisíc dolárov a povedal: ,Berieš alebo nie?' Zavolala som do Košíc a oni povedali - ok, chceme ho mať, veľmi nám na tom záleží.“ Rovnakú sumu dostal aj Belmondov syn Paul, ale vo frankoch. Potreboval to na formulu, on pretekal. A ďalší? Claudia Cardinale dostala milión frankov (6,3 milióna korún), Ornella Mutiová 880-tisíc frankov (5 544 000 korún).

Boli spokojní?

Schifferová bola hotová z organizácie, ktorá bola tiptop. Hovorila, že si myslela, že ide na východ a bude to bordel. Ale v skutočnosti pristála v Piešťanoch a čakalo ju tam sedem limuzín, policajti, motopolícia, bodyguardi a všetko okolo. Povedala: Do čerta, to je lepšie ako v Nemecku.

A čo ona a Mečiar?

Správal sa k nej ako k luxusnej kurvičke. Na začiatku, to bolo madam sem, madam tam, ale na konci ju zdvihol do náručia. Bral ju ako bábiku. S Muttiovou a Cardinale - to bolo oveľa rezervovanejšie.

A Depardieu?

Depardieu, to bolo iné. Od začiatku bolo jasné, že sa stretol profesionálny politik a profesionálny herec. Mečiara nemusíš mať rada, ale prinajmenšom to bol skutočný politik. Oni dvaja, to bolo, akoby sa poznali veky. To boli dvaja kamoši od prvej sekundy. Rehotali sa, robili frky, zabávali sa… Depardieu sa vložil do tej úlohy na sto percent. Na ten jeden deň.

Domov