Výučba: Popri škole je pre žiakov zásadnou autoritou rodina.

Hodiny dejepisu navyše? To kotlebovcov nezastaví

Minister Plavčan chce zaviesť hodiny dejepisu navyše, aby nám z detí nevyrastali extrémisti. Efekt tohto opatrenia je však otázny. Dôkazom je aj náš článok, ktorý sme uverejnili vlani krátko po parlamentných voľbách, v ktorých šokujúco valcovali kotlebovci.

Domov

O jedno z najväčších prekvapení v nedávnych parlamentných voľbách sa postarali študenti stredných škôl, učilíšť a gymnázií. Mladí od osemnásť do dvadsaťjeden rokov dali najviac hlasov strane hlásajúcej rasizmus. Kotleba a Kollár dostali najviac hlasov už pri simulovaných študentských voľbách, v Žilinskom kraji by Kotlebu volilo až 30 percent školákov. Zlyháva systém? Ak áno, kde?

Každý štvrtý hlas

„V médiách sa po voľbách písalo, že chyba je v nekvalitnom školstve, že holokaust sa preberá na jednej vyučovacej hodine. To však nie je pravda. Školstvo je na tom naozaj biedne a každá vláda má na tom podiel, ale vojnovému štátu, holokaustu a fašizmu sa venujeme dostatočne. Prakticky tri mesiace sme v druhej svetovej vojne, od koreňov fašizmu po jeho následky,“ hovorí učiteľ dejepisu Slavomír Drahoš z bratislavského Gymnázia na Ulici Ladislava Sáru.

Jeho kolega, dejepisár Branislav Rusňák dodáva, že okrem učebníc používajú na hodinách prezentácie a videá. V parlamentných voľbách však napriek tomu každý štvrtý z vyše 200-tisíc prvovoličov dal hlas fašistom. „Vo vypätých situáciách sa vždy hľadá vinník, či je to Róm, migrant, alebo USA, a to sa odrazilo aj vo výsledku volieb. Nielen študenti volili Kotlebu ako spasiteľa, ale neodvážim sa povedať, aký bol rozdiel medzi gymnazistami a, povedzme, učňovkármi, kde na výučbu dejepisu je oveľa menej priestoru.“

Na gymnáziách dejepis vyučujú tri roky, na učňovkách je to iba rok. Na základnej škole sa totalitným ideológiám venujú len v 9. ročníku, keď sú už žiaci prijatí na stredné školy a motivácia učiť sa sa blíži k nule. Od viacerých dejepisárov na Slovensku sme sa dozvedeli nemilú pravdu - mnohí z prvovoličov naozaj reálne netušia, či Kotleba je fašista, ani to neriešia. Ak aj poznajú Hitlera a Stalina, už pri Tisovi nejeden v písomke napíše, že bol „šéfom komunistov“.

O zmysle novembra 1989 nevedia v drvivej väčšine vôbec nič.

Čítajte viac:

Kotleba si nepamätá svoje esemesky? Za prezidenta volil NIKOHO

Rebélia?

„Do veľkej miery sa na hlasovaní prvovoličov podieľal protest, rebélia. Povedia si, aha, Kotlebu nemá nikto rád, tak schválne ho zvolím. Všetci sme tým prešli, odmietali sme všetko, čo nám hovorili starší,“ tvrdia učitelia.

Ibaže to nevysvetľuje, prečo mládež, ktorá odjakživa tiahne k slobode, si volí ľudí, čo si len nedávno zobliekli uniformy, chcú zrušiť demokraciu, pochodovať a komandovať. Argument, že mladí vnímajú chaos, kauzy a rozkrádačky vládneho Smeru, s ktorými sa nič nedeje, a tak volia extrém, znie logicky.

Mnohí mladí si nedokážu prepojiť veci a poznatky naučené v škole, čiže znaky diktatúry, s reálnym životom. Majú málo informácií, ale po ďalších ani nepátrajú. Tak, ako si vygooglia prvú vec na nete, tak prijímajú informácie od kamarátov či z pofidérnych zdrojov. Chýba kritické myslenie, overovanie zdrojov, pátranie po nových informáciách,“ hovorí dejepisárka Adriana Kubáňová z trnavského športového gymnázia.

Slavomír Drahoš okrem dejepisu vyučuje občiansku náuku a v rámci hodiny robil aj simulované voľby. Nevyšli nijako katastrofálne - Kotlebu by volil jeden-dvaja študenti. Je však rozdiel medzi metropolou a perifériou. V simulovaných voľbách, ktoré robila Rada mládeže Žilinského kraja (RMŽK), by na severe Slovenska dal fašistom hlas každý tretí študent.

Kuchynský rasizmus

Odlišnú situáciu v regiónoch pripomína učiteľka dejepisu na dôchodku Anna Gáliková z Bytče. „Problém je aj v rodinách, nedá sa to zvaľovať len na učiteľov,“ myslí si. „Všade je korupcia a strašná arogancia moci, navyše v regiónoch je veľká nezamestnanosť, chudoba a beznádej, takže keď sa k tomu pridá nízka úroveň a slabý rozhľad, dieťa počuje od rodičov všeličo.“

Autorita rodičov je zásadná a alibistické reči sa splietajú s predsudkami - na tom, že deti si do života nesú aj typický kuchynský rasizmus, sa zhodujú všetci pedagógovia. „Ako spoločnosť nie sme stále vyrovnaní s dedičstvom totalít, ba sme takí liberálni, že s fašistami nakladáme v rukavičkách... Pri výučbe dejepisu je prínosná aj exkurzia do Osvienčimu, ibaže zasa tu narážame na chudobu a nezamestnanosť - veľa rodičov v regiónoch skrátka nemá peniaze, a tak sa napokon na exkurziu z celej školy nazbiera žiakov sotva na jeden autobus,“ podotýka učiteľka.

Zlyhávanie

Exkurzie mieria aj do židovského lágra v Seredi. Zaznamenali v súvislosti s výsledkom volieb zvýšený záujem zo strany škôl? „Zatiaľ je priskoro, terajšie školské exkurzie boli nahlásené ešte pred voľbami,“ hovorí vedúci seredského Múzea holokaustu Martin Korčok.

Hoci na školy sa distribuujú viaceré doplnkové učebné texty, nikto nekontroluje, či neskončili v skrini. Vzdelávacie semináre pre pedagógov pripravuje aj Múzeum Slovenského národného povstania a Dokumentačné stredisko holokaustu.

Na Slovensku však nie je vzácnosť stretnúť sa s obhajobou vojnového štátu aj spoza katedry. Napríklad vedúcim Katedry historických vied na Univerzite svätého Cyrila a Metoda v Trnave, ktorá vychováva budúcich učiteľov, je Ivan Mrva, ktorý spochybňuje holokaust na Slovensku, keďže u nás nestáli plynové komory.

Autorom viacerých učebníc dejepisu je zas vedúci Katedry histórie na Univerzite Komenského Róbert Letz, ktorý zľahčuje zodpovednosť Jozefa Tisa za holokaust a tvrdí, že deportácie „pripravili bez jeho vedomia“. V pracovnom tíme sedeli aj ľudia z Matice slovenskej, sprofanovanej obhajovaním slovákštátu. Lektorom viacerých učebníc je napríklad Ján Bobák, v časoch normalizácie pracovník Ústavu marxizmu-leninizmu, ktorý dnes označuje antifašistické SNP za „nešťastný deň“.

Kým za komunizmu sa o genocíde Židov nemohlo otvorene hovoriť, po roku 1989 prišla nacionalistická vlna sympatizujúca s vojnovým režimom. Otrasom podliehali aj učebnice. Počas mečiarizmu sme si vyrobili medzinárodnú hanbu, keď za ministerky školstva Evy Slavkovskej (SNS) vydali knihu revizionistu Milana Ďuricu, plnú nepresností, chýb a ľudáckej propagandy.

Učebnicu vydanú za peniaze Európskej únie museli napokon zo škôl stiahnuť. O učebnicu dejepisu sa pokúšal aj niekdajší Ficov poradca, agent ŠtB a mečiarovský publicista Drahoslav Machala. Jeho kniha bola takisto plná bludov - a zaplatilo ju ministerstvo školstva.

Čítajte viac:

Kotlebove plané sľuby: Využil Krásnohorské Podhradie na svoju kampaň?

Zvrátiť smer

Podľa autora moderných učebníc dejepisu Viliama Kratochvíla z Univerzity Komenského je situácia zlá. „Domnievam sa, že štát zlyháva vo vzťahu k vzdelávaniu. Je napríklad zodpovedný, že zápasíme s nedostatkom učebníc. Verejné obstarávanie na učebnice prerušilo kontinuálnu kultúru ich tvorby - a je to asi niečo také, ako keby divadelný režisér vyhlásil verejné obstarávanie na rolu Hamleta a následne obsadil herca, ktorý si pýta najnižší honorár. Rozhoduje cena, nie kvalita.“

Podľa Kratochvíla je neudržateľný aj koncept občianskej náuky. Bezduché memorovanie a vyrábanie polyhistorov zo žiakov nie je cesta. „Žiaci môžu byť schopní reflektovať minulosť i prítomnosť, ale za predpokladu, že im budeme nápomocní nielen si niečo pamätať, ale aj niečo aplikovať, analyzovať, hodnotiť, interpretovať a najmä otvorene diskutovať. V tomto zmysle treba nevyhnutnú zmenu, aby sme zvrátili nedobrý smer našej krajiny, za ktorú sme všetci zodpovední, nielen škola a učitelia.“

Aj podľa dejepisárov chýba jasná línia, absentuje prízvuk na kritické myslenie a demokraciu ako najvyšší princíp. „Navyše, študenti sú uväznení na webe a Facebooku, v tom povrchnom pohľade, kde to všetci poznáme, Cigáni sú paraziti, migranti znásilňujú, Židia ovládajú svet...“ dodáva Slavomír Drahoš.

„A takto povrchne pristupujú aj k voľbám. Podliehajú tým šialeným povrchným náladám v spoločnosti. Veď stačí sa pozrieť, ako sa vyjadruje aj sám premiér, údajný sociálny demokrat. Oni takto ,facebookovsky‘ odvolia - asi tak, ako keď kliknú na ,like‘, a neuvedomujú si dôsledky. Že fašisti budú štyri roky v parlamente, že dostanú milióny eur na činnosť. Netušia, kam to celé môže viesť. Ibaže my to vieme a v tom spočíva nielen úloha učiteľov vzdelávať, ale aj celej spoločnosti.“

Domov