Toto tu nebolo: V niekdajšom areáli, na mieste, kde žili iba myši a užovky, pribudol nový Dom zdravia.

Mastná voda a mučidlá pod holým nebom: Slávne slovenské kúpele zachránili v poslednej chvíli

Kúpele Smerdžonka v Červenom Kláštore sa vraj znovuzrodili aj vďaka Panne Márii.

Domov

Môj otec mal reumu, do kúpeľov chodil pravidelne. Keď ho však trápila veľmi a nevládal, mamka mu tú vodu vláčila v kanvách domov. Vedeli sme, že je liečivá, pomáhala mu, a tak som ju aj ja využila, keď ma bolel členok. Pripravila som si kúpeľ, ľahla do vane a o chvíľu sa v nemom úžase pozerám na svoj náramok, že je celkom čierny! - rozpráva pani Margita, ktorá v Červenom Kláštore žije už desaťročia. Takže voda, ktorá lieči a ktorá aj ničí.

„Poviem vám, musela som tie šperky dať vyčistiť až do Košíc a zaplatila som za to vtedy päťsto korún!“ A keď tú vodu budete piť vo veľkom, môže sa vám stať, že sa zaraz ocitnete tam, kde aj kráľ chodieva peši. Miestni tomu vravia - obrátil sa mu žalúdok. Môže, ale nemusí. Aj v tom je čaro Smerdžonky, ktorej ľudia pred rokmi prisúdili meno smradľavá voda. A keďže smrdela ako pokazené vajcia, miestni verili, že pochádza z iného sveta, a miesto, odkiaľ plyny vychádzali na povrch, nazvali jamou smrti.

Súmrak kúpeľov: V zdraví sa nedožívame ani 55 rokov, lôžok v prírodných liečebniach však ubúda

Užovky útočili na bagre

Pred sedemsto rokmi prišli do tohto kraja mnísi, ktorí zbierali liečivé rastliny, starali sa o chorých a čoskoro prišli na to, že im môže pomôcť aj táto minerálna voda. Ale na ozajstné kúpele si bolo treba počkať päťsto rokov. Až v 19. storočí začal mlynár z neďalekého mlyna vo svojej stodole pripravovať vaňové kúpele. V roku 1820 vyrástla pri sírnom prameni prvá osada, ktorú pomenovali Pod troma korunami, Korona hegy furdo, Bad Kronenberg. No a v roku 1884 pribudla prvá murovaná kúpeľná budova. Tá stojí dodnes.

„Našiel som dokument z roku 1777, v ktorom sa spomína aj Smerdžonka - ktosi spisoval minerálne pramene na severnom Spiši. Objavil som aj iný dokument, z roku 1859, keď za monarchie robili rozbor tejto mastnej vody obsahujúcej veľa sírovodíka,“ rozpráva Vladimír Šmída, ktorý rád pátra po všetkom, čo sa kúpeľov v histórii týkalo. Lenže tým sa po roku 1820 dlho nedarilo, ale aj tak ich v roku 1887 včlenili medzi oficiálne kúpele Uhorska. Pred prvou svetovou vojnou sa im začalo dariť, ale zničili ich, desať rokov ich rekonštruovali, cez druhú svetovú vojnu ich opäť poškodili a z tohto úderu sa už nespamätali. Zostalo z nich torzo slúžiace na ubytovanie turistov a pomaly sa na ne zabúdalo.

A určite by zapadli prachom, keby bol Ján Korčák kúpil inú budovu, ktorú už mal vyhliadnutú. Nepochodil, viezol sa domov a vedľa cesty zbadal nápis, že objekt je na predaj. „Bola to láska na prvý pohľad, o týždeň bol náš,“ hovorí Ján Korčák a jeho manželka Dana dodá: „Viete, my to tak robíme celý život. Najskôr konáme, potom rozmýšľame.“ Asi bolo o čom uvažovať, lebo o nasledujúcich mesiacoch hovorí majiteľ ako o „čase, keď rozvodové konanie viselo vo vzduchu“. Určite to tu vyzeralo inak ako dnes. „Kúpeľné budovy fungovali ako pioniersky tábor, slúžili na letné dovolenky odborárom. Budovy tesne pred spadnutím, park zarastený, všade užovky a myši,“ hovorí a jeho manželka spomenie príhodu, ako sa z lístia, kde tie užovky mali hniezda, jedna vyhrabala a zaútočila na bager, ktorý prišiel stavať novú budovu. Lenže to už vedeli, že kúpele nikomu nepredajú, ale pokúsia sa ich zrekonštruovať.

Chcete obnoviť kúpele?

„Bolo to v roku 2004. Najskôr sme opravili reštauráciu a domčeky a o dva roky sme začali vybavovať, aby nám uznali tunajšiu vodu za minerálnu liečivú. Keď sme to v roku 2010 získali, mali sme vodu, ale nemali sme kde liečiť. Nový Dom zdravia sme dokončili až o rok, museli sme sa postarať o vybavenie, zohnať zdravotnícky personál a až vtedy sme mohli požiadať o štatút kúpeľov. O dva roky sme mali v rukách povolenie na liečenie kožných ochorení,“ rozpráva Ján Korčák a pani Dana dodá: „Aj keď sme to všetko už mali, nemali sme podpísané zmluvy s poisťovňami.“

Aby sme to skrátili, osud bol k nim milostivý a v decembri 2012 sa do kúpeľov prihlásili prví štyria klienti, ale prišli iba traja. Urobiť si renomé chvíľu trvá, aj keď na celom Slovensku sa na liečenie kožných chorôb špecializujú iba dvoje kúpeľov, Smrdáky a teraz už aj Smerdžonka v Červenom Kláštore. Prví traja museli povedať iným pacientom, ako boli spokojní, či im „smerdžonka“ pomohla, tí zasa ďalším...

Zrejme áno, lebo posledných päť rokov už mávajú do päťsto klientov ročne a záujem vraj rastie. A s ním aj korčákovské plány. Vravia síce, že vždy budú iba malé rodinné kúpele, ale pred troma rokmi získali aj štatút klimatických kúpeľov. Znie to pekne, ale žiada si to pneumológa, inhalačné miestnosti, spirometre, takže znova starý známy kruh. Podarilo sa, dnes sú Kúpele Červený Kláštor jediné na Slovensku, kde ponúkajú aj kombinovanú liečbu kožných a dýchacích chorôb. To je síce pekné, ale sú raritou aj v čomsi inom - sú to jediné kúpele, ktoré na našom území boli, zanikli a ktosi ich opravil. Boli, neboli a zase sú!

Zabudnuté

„Vaňové kúpele v roku 1965 definitívne skončili. Samozrejme, že ľuďom tá voda chýbala, veď mali reumu, protestovali. Dlho, možno aj dva či tri roky, kým im vtedajší národný výbor nevyrobil schodíky, po ktorých sa k vode mohli dostať a nabrať si ju,“ spomína pamätníčka. Ale to bolo všetko. Zemská sláva, poľná tráva, na Smerdžonku sa zabudlo rovnako ako na Francúzku Marinu Vladyovú, manželku známeho ruského speváka Vladimira Vysockého, ktorá si pod červenokláštorskými Troma korunami spolu s Robertom Hosseinom zahrala v československom filme V proudech. Kto je Robert Hossein? Nuž, gróf de Peyrac. Ten krívajúci z Angeliky. A o čo v tom filme s Marinou Vladyovou šlo? Vidíte, presne takto by boli skončili aj kúpele v Červenom Kláštore.

Kaplnka: Panna Mária vraj kúpeľom pomohla a majitelia jej nezostali nič dlžní.
Kaplnka: Panna Mária vraj kúpeľom pomohla a majitelia jej nezostali nič dlžní.
Július Dubravay

Nemáte čo robiť, keď sa tu len tak hojdáte? - pýtame sa pani Dany a pani Kataríny, ktoré sa naozaj pohojdávajú zľava doprava na akomsi fitnesovom mučidle pod holým nebom. Takých je tu viac a na nich viac ľudí. „Keď by ste vy sedeli dvanásť hodín v Košiciach v banke, aj vy by ste sa rád hojdali!“ skonštatuje pani Dana. Hýbať sa je podľa nej radosť a ak si popritom liečite kožné problémy, je to dokonalé. Pani Dana prišla na skusy. „Cielene som sa sem prišla pozrieť, keď som sa o Smerdžonke dopočula. Mám psoriázu, skúšala som viacero kúpeľov, teraz tieto.“ Príjemné je vidieť, že tu fyzioterapeutka nestojí ako bacharka vo väzení, ale aj sama sa trápi na náradí. „Posilňujeme svalstvo, denne dvadsať až tridsať minút,“ hovorí. „A nepostávame tu, ale cvičíme s pacientmi,“ dodá. Anna Šarišská do Červeného Kláštora prišla z Hrabušíc približne pred rokom za prácou.

Za prácou prišiel aj kožný lekár s osemnásťročnou praxou Ivan Margitics z Podkarpatskej Rusi. Najskôr hodíme reč o tom, ako sa v Berehove rozliala pred pár rokmi Tisa, ale potom sa prizná, že kým pracoval na kožnom oddelení, neveľmi veril, že voda môže pacientom pomôcť.

„Tu som sa presvedčil, že to naozaj pomáha. Sírovodík pôsobí na zápalové ložiská v koži upokojujúco, o jeden až dva týždne naozaj vidno zlepšenie pacientovho stavu. A chodia sem na tri až štyri týždne. Každý deň majú viacero procedúr a patria k nim aj vaňové kúpele šesťkrát týždenne, okrem nedele.“ Znova počujeme o „mastnej vode“, ktorá vraj pomáha aj proti vráskam. O omladzovacej terapii sme sa nikde v ponuke kúpeľov nedočítali, ale ak tomu veríte, za pokus to stojí. Tak, ako stálo za pokus prísť do Červeného Kláštora za prácou približne tridsiatim ľuďom, ktorí dnes v kúpeľoch robia.

Pomohla Panna Mária?

Boli, neboli a zase sú. Chatky, ktoré kedysi slúžili pionierom, sa zmenili. Stali sa z nich „štvorky“, ale kto netúži po spoločnosti, môže bývať aj v novom Dome zdravia, ale čosi ho to stojí. „Veľa kúpeľných hostí sa najskôr rozhodlo, že chcú byť sami, ale po pár dňoch im to nedalo a presťahovali sa k ostatným,“ hovorí Ján Korčák. Fakt je, že nikto si sám nezahrá kužele ani petang, ani šach, ani bedminton. To všetko je práve medzi chatkami.

K areálu patrí aj amfiteáter, kde sa v auguste stretávajú gorali a raz za rok patrí aj Zamagurským slávnostiam a Slávnosti kultúry Lemkov na Slovensku. To sa tu zíde aj osemtisíc ľudí. Spokojný je aj starosta Červeného Kláštora Štefan Džurny, obec navyše získala štatút kúpeľného miesta, čo sa jej k raftingu a plavbe plťami po Dunajci určite zíde. Korčákovci vrátili lesk kúpeľom a kúpele zase oživili celé Zamagurie.

Pieniny: Kúpele sú pri Dunajci v krásnom prostredí.
Pieniny: Kúpele sú pri Dunajci v krásnom prostredí.
Július Dubravay

Ale naozaj je to iba zásluha Korčákovcov? „Keď sme to tu stavali, neraz som sa v duchu prihovoril Panne Márii, aby stála pri nás, aby nám pomohla. A raz sa mi prisnil sen, ako mi vraví - Ja som ti pomohla a ty si mi nepostavil ani svätostánok. A tak sme v roku 2012 postavili kaplnku zasvätenú Matke ustavičnej pomoci,“ hovorí Ján Korčák. Nuž a pomohla? Vynovené kúpele stoja a pod oltárom Panny Márie, ktorá na vás hľadí, nech sa postavíte hocikam, pribudla mramorová tabuľka. „Pribudla len pred pár dňami a vôbec netušíme, kto ju tam dal.“ Na tej tabuľke je iba stručný text: „Veľká vďaka Panne Márii Smerdžonskej.“

Domov