Napadlo vám niekedy, prečo nás vždy informujú, aké počasie je v Kamenici nad Cirochou?

Ráno čo ráno, večer čo večer v správach o počasí nám meteorológovia pravidelne vravia, aké počasie je v Kamenici nad Cirochou. Ale prečo práve v Kamenici nad Cirochou? Nič proti nej, ale mnohí zo západného a stredného Slovenska ani len netušia, kde leží.

Domov

A určite to nevedia ani všetci obyvatelia východného Slovenska, napokon, pýtali sme sa ich na to v Košiciach. „Nad čím?“ znela jedna z odpovedí. „Nad Cirochou!“ hovoríme. „Netuším.“ Občas to vyzeralo až ako v zábavnom programe Nikto nie je dokonalý. Ale, ruku na srdce, vedeli by ste odpovedať správne? Veď ešte aj Google sa mýli!

Bezvýznamná riečka?

Stačí mu zadať heslo - Cirocha. Že je to rieka, o tom pochybnosti nemá. Ani o tom, že je obľúbeným miestom splavov a že v lete dokáže byť veľmi romantická. Pokiaľ však ide o jej dĺžku, internet s istotu udáva, že pramení nad Ruským sedlom v Bukovských vrchoch, vteká do vodnej nádrže Starina, odtiaľ tečie do Stakčína, Sniny a tesne pred Humenným sa vlieva do Laborca. Aby sa tak stalo, musí podľa jedných údajov prejsť 50,1 kilometra, podľa druhých až 57 kilometrov. No a sedem kilometrov - to je už dosť veľký rozdiel, aby sme sa na to spýtali Pavla Machavu zo Slovenského vodohospodárskeho podniku. A máme tretí, určite správny údaj - 55,2 kilometra. A predsa málo na to, aby ju ľudia poznali. „Kde pramení? Ta v horách!“ hovorí nám žena v Snine, a má rieku rovno pod nosom. Ako málo môžeme vedieť o kraji, kde žijeme!

Čítajte viac

Cirocha: Ani internet si nebol celkom istý jej dĺžkou!
Cirocha: Ani internet si nebol celkom istý jej dĺžkou!
Július Dubravay

Kto nevidel priehradu Starina, prišiel o veľa. Je to síce zdroj pitnej vody a veľmi sa k nej nedostanete, ale pohľad je to aj tak majestátny. Pozriete z rozhľadne doľava a vidíte brehy, kde kedysi stáli dediny. Vysťahovali ich. Keď ľudia odišli, vrátili sa sem zubry. Najskôr na nákladných autách z Holandska, Talianska a zo Švajčiarska, ale v roku 2013 v Poloninách už žila devätnásťčlenná črieda a traja býci. Pohľad doprava - stará história, les na kopci možno čítať. Zreteľne vidno obrovské písmená J. H. Málokto už dnes vie, že sú to iniciálky Jána Husťáka, ktorý zrejme nahneval lesné robotníčky a tie sa mu pomstili, naukladali sadenice stromov tak, aby z nich vyrástli písmená J a H. Nuž a pohľad dolu, zo steny vodného diela vyteká - Cirocha.

Humenné. Od ženy, ktorá sa pri sútoku Cirochy a Laborca prechádza so psom, sa najskôr dozvieme, že ten pes vyhral prvú cenu, má dva roky a je veľmi hravý. Potom to, že keď je teplo, kúpu sa tu deti, ale niet im čo závidieť, lebo „Laborec v lete smrdí“, a že cez ten železničný most pri sútoku chodí vlak z Humenného do Stakčína každú hodinu. Zahrmí na ňom práve vo chvíli, keď sa fotograf pokúša zvečniť sútok dvoch riek a my si na jednom z vagónov stihneme prečítať iba tri slová - Vlaky pre ľudí. Až potom žena dodá: „Cirocha je tá vpravo.“ Viac o nej nemá čo povedať. A to sa od Humenného až po Sninu všetko volá nad Cirochou. Hažín nad Cirochou, Belá nad Cirochou, Dlhé nad Cirochou. A, samozrejme, Kamenica nad Cirochou.

Všetko nad Cirochou: Od Sniny až po Humenné.
Všetko nad Cirochou: Od Sniny až po Humenné.
Július Dubravay

Cirocha presťahovala Kamenicu

„Kým nepostavili priehradu Starina, mávali sme tu povodne takmer každý rok. Vždy keď sa topili ľady,“ rozpráva starosta Alexander Bugyi. „Je to síce malá riečka, ale keď sa pohnú vody z Polonín, nemá zľutovania.“ Rozpráva o nej s nadšením, spomína, ako sa v nej ako chlapec rád kúpal, že v nej žili raky a že aj dnes v nej chytíte pstruha. Pochopiteľne, je to opäť Cirocha, ktorá tvorí hranicu národných parkov. „Lebo, viete, my sme tu zo všetkých strán obkolesení chránenými územiami. Z jednej strany Vihorlat, Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty, vedľa Chránené vtáčie územie Laborecká vrchovina a z ďalšej Chránené územie Drienová. Keď si my tu v Kamenici urobíme vatru, je zle!“ Ale všetko zlé je na niečo dobré, v Drienovej vraj rastú také drienky, že si z nich babky robili ružence a bývalý prezident Schuster drienkovicu.

Za Cirochou žili podľa pána starostu Kelti aj Rimania, prvá písomná zmienka o dedine je deväťsto rokov stará a pred nejakými tristo rokmi sa celá Kamenica posunula od Cirochy ďalej, lebo rok čo rok domy plávali. Ale nebezpečenstvo sa skrýva aj vo Vihorlate, sopke, údajne stále aktívnej. Z času na čas sa zem pod dedinou zatrasie. „Bolo to asi pred dvadsiatimi rokmi a my sme mali doma návštevu. Zrazu sa len začali sväté obrázky a poháre triasť, deti povybiehali von...“ hovorí a dodá, že „človek sa s tým po čase naučí žiť“. Asi so všetkým, lebo začiatkom tridsiatych rokov minulého storočia vysťahovali Valaškovce a nad Kamenicou vznikol vojenský priestor aj so strelnicou.

Pred jeho bránami dnes stojí opustená lokomotíva. Spomienka na úzkokoľajku, ktorá fungovala až do roku 1991. Zvážali ňou drevo z vojenských lesov, kým tie nerozhodli, že stačilo. „Koľajnice a podvaly zlikvidovali, ale mosty zostali.“ Starosta však z rukáva vyťahuje ďalšie esá. „Tu máme konskú stanicu, na koníkoch sa dá povoziť, ale slúžia aj na liečenie. A tu je veľkoošipáreň, najväčšia farma na Slovensku na produkciu odstavčiat. Toto je náš kaštieľ, narodil sa v ňom gróf Géza Andrássy a v tomto roku sa má začať jeho rekonštrukcia.

Pýcha Kamenice: Kaštieľ, v ktorom sa narodil Géza Andrássy. Tohto roku by ho mali začať rekonštruovať.
Pýcha Kamenice: Kaštieľ, v ktorom sa narodil Géza Andrássy. Tohto roku by ho mali začať rekonštruovať.
Július Dubravay

A až celkom nakoniec sa zmieni o tom, že už sobášil aj vo vzduchu. Nemusel vyskakovať s padákom, stál v lietadle a oddával dvoch členov leteckého aeroklubu. Lebo Kamenica nad Cirochou má aj svoje letisko. A hneď pri ňom meteorologickú stanicu. Profesionálnu. „Sme na ňu patrične hrdí. Veď je to naša živá reklama!“ tvrdí starosta.

Stanica pri letisku

„Keď v tridsiatych rokoch vybudovali strelnicu namiesto Valaškoviec, postavili aj toto letisko. Hneď na začiatku druhej svetovej vojny ho rozšírili až po Cirochu, takže môže mať dĺžku dobrých 700-800 metrov. Vtedy postavili aj hangár, ale ten Nemci v roku 1944 vyhodili do vzduchu a letisko zamínovali. Po vojne ho odmínovávalo denne tristo ľudí z okolitých obcí,“ rozpráva Dušan Palčinský, vedúci meteorologickej stanice. Mimochodom, práve pri tomto letisku začali meteorológovia sledovať údaje už cez vojnu. „Prvé údaje zaznamenali v roku 1940,“ hovorí. „Ale oficiálnou stanicou sa stala až 1. augusta 1946.“

Sedemdesiat rokov meraní na tom istom mieste má svoj význam. V roku 1954, 27. januára, tu namerali najnižšiu minimálnu teplotu mínus 28,5 stupňa Celzia, 9. augusta 2013 najvyššiu, plus 38,1 stupňa Celzia. „V lete Kamenica často patrí k najteplejším miestam na Slovensku. Je to fénová oblasť, pri južnom prúdení vzduchu sa tu môže prudko otepliť, niekedy máme aj o päť stupňov Celzia viac než inde v tej istej nadmorskej výške,“ hovorí.

Dušan Palčinský na tejto meteorologickej stanici pracuje už tridsať rokov. Predstava, že každú hodinu, každý deň tridsať rokov odčítavate údaje o teplote, vlhkosti a tlaku vzduchu, zaznamenávate, aká je dohľadnosť, druh a výška oblačnosti a podobne, vám môže pripadať nudná, ale on dokáže napríklad o letných búrkach hovoriť s toľkou rozkošou, až mu človek závidí. „V rokoch 1961 až 1990 bola priemerná teplota vzduchu v Kamenici 8 stupňov Celzia, v rokoch 1991 až 2010 stúpol priemer na 8,3 stupňa Celzia. Takže aj tu priemerné teploty stúpajú. A stúpajú aj zrážky - ak bol priemer za roky 1961 až 1990 722 milimetrov, v rokoch 1991 až 2010 už 742 milimetrov.“

Odtiaľto vietor fúka!: Meteorologická stanica v Kamenici.
Odtiaľto vietor fúka!: Meteorologická stanica v Kamenici.
Július Dubravay

Letisko a meteorologická stanica k sebe patria, to vieme. Navyše, v polovici minulého storočia do Kamenice lietali aj aerotaxíky, vozili manažérov a inžinierov na dozor pri budovaní strojárskej fabriky Vihorlat. Lenže letecká meteorologická stanica sa stala minulosťou v roku 2012, odvtedy letisko slúži iba aeroklubu. Ale ani tak tejto stanici nemožno jedno slovenské prvenstvo uprieť. Je najvýchodnejšou profesionálnou meteorologickou stanicou na Slovensku.

Ale prečo práve Kamenica nad Cirochou? Na tvári Dušana Palčinského vidno, že sme ho práve urazili. „Veď aj tu žijú ľudia,“ povie. Kamenica je v strede medzi Humenným a Sninou, takže túto časť východného Slovenska máme pod palcom. A ešte dodajme, že v správach vám nikdy nepovedia, aké bude počasie v Kamenici, len to, aké počasie tam práve je. Všetky údaje, ktoré aj tu zozbierajú, slúžia na to, aby sme vedeli vytvoriť mapu pre predpoveď počasia pre celé Slovensko. Teda aj pre Bratislavu.

Za dreveným plotom

Klimatologických a zrážkomerných meteorologických staníc máme na Slovensku podstatne viac než tých profesionálnych. Ak v tých prvých pracujú dobrovoľníci, v tých druhých už podľa názvu - profesionáli. Darmo máme družice, človeka celkom nenahradia. Viete si predstaviť družicu, ako si odskočí k meteorologickej búdke, ktorá má zo všetkých strán žalúzie, aby na prístroje nedopadali priame slnečné lúče ani ich neovplyvňovalo nočné radiačné vyžarovanie, a mrkla sa na teplomery, vlhkomer, termograf a hydrograf? Videla by, že v noci bolo v Kamenici nad Cirochou mínus 5,6 stupňa Celzia? Asi by si neporadila ani s tyčou na meranie výšky snehu, hoci je to naozaj len obyčajná tyč zasadená do zeme. Nedozvedela by sa, že včera bolo šestnásť a dnes už len pätnásť centimetrov snehu. A určite by nevedela, čo si počať so „slnkomernou guľou“. Slnečné lúče cez ňu vypaľujú do pásky linku a my presne vieme, ako dlho v ten deň svietilo slnko.

Slnkomerná guľa: „Keď dávali v televízii Arabelu, niekto jej predchodkyňu ukradol,“ hovorí meteorológ Dušan Palčinský.
Slnkomerná guľa: „Keď dávali v televízii Arabelu, niekto jej predchodkyňu ukradol,“ hovorí meteorológ Dušan Palčinský.
Július Dubravay

Je síce slnkomerná, ale krásna, číre sklo, takže sa podobá na vešteckú. Možno práve preto ju už raz, v časoch, keď dávali v televízii rozprávku o Arabele, ukradli. Tento groteskný príbeh vystrieda strašidelný, keď vidíte stolík z osemdesiatych rokov minulého storočia. Keď vybuchol Černobyľ, kládli naň gázu, tú každý večer poskrúcali a poslali „na expertízu“. Takto sme merali radiáciu... Našťastie, dnes už tento stolík nepotrebuje nikto.

Zaujímavý je však aj jeden prístroj v kúte stanice - ten slúži len pre družicu, ktorá zaznamenáva pohyby zemskej kôry. To pre prípad, že by sa zase mali začať triasť sväté obrázky a poháre.

Spojenie s vesmírom: Údaje sa prenášajú aj na družicu.
Spojenie s vesmírom: Údaje sa prenášajú aj na družicu.
Július Dubravay
Domov