Kauza Slanské lesy: Podľa prvostupňového súdu notár Ferdinand Ontko, vľavo, a Milan Ičo, vpravo, sú vinní z podvodu, obaja sa odvolali.

Nekonečná kauza Slanské lesy: Na súde klamal, vďaka Harabinovi je dnes z neho obeť

Uznesenie Najvyššieho súdu v kauze Slanské lesy rozpútalo smršť trestných oznámení a sťažností.

Domov

Harabinov senát nemal o kauze Slanské lesy vôbec rozhodovať, dostal sa k nemu v rozpore s logikou i so zaužívanou praxou. Ani uznesenie, ktoré následne vydal, sa s logikou veľmi nekamaráti. O podstate kauzy v ňom nie je ani slovo.

Ctihodní sudcovia hľadali v konaní blchy, ale základnú premisu podvodu radšej mlčky obišli. Na podpísanie nezmyslu, že gróf Károlyi obdaroval údajnú nemanželskú dcéru osem mesiacov pred jej narodením (!), zrejme nemal guráž ani Harabin. Koniec koncov, spomínané „blchy“ na vytvorenie poriadneho chaosu stačili.

Boj o majetok štátu

V kauze Slanské lesy sa stále rozhoduje o vine bývalého kúrenára Milana Iča, ktorý podľa prokuratúry pripravil štát o lukratívne lesy v aktuálnej hodnote presahujúcej sto miliónov eur.

Harabinov senát zrušil rozsudok, ktorým Iča uznali za vinného z podvodu, a nariadil prvostupňovému súdu prehodnotiť svoje rozhodnutie, pričom do úvahy už nemá brať v podstate žiadne dôkazy preukazujúce Ičovu vinu. Keďže nižší súd je názorom toho vyššieho viazaný, nadiktovaný vývoj kauzy je zrejmý.

PLUS 7 DNÍ ako prvé upozornilo, že oslobodzujúci rozsudok nebude len dôkazom hanebne kočírovanej spravodlivosti. Oveľa nebezpečnejšie je, že bývalý kúrenár Ičo ho bude môcť zneužiť na opätovné uchmatnutie Slanských lesov.

Na túto skutočnosť už reagovala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Na tlačovej besede rázne oznámila: „Slanské lesy sú majetkom Slovenskej republiky a občanov našej krajiny. Spochybňovanie viny ľudí, ktorí za touto kauzou stoja, je nepochopiteľné. Podnikneme preto kroky, aby sme zamedzili ďalším možným špekuláciám pripraviť štát a jeho obyvateľov o toto územie.“

Od ministerky Matečnej to bolo pekné gesto, ale naozaj iba gesto. V skutočnosti na boj s Harabinom veľa zbraní nemá. Nádej môže vkladať iba do Ústavného súdu. Na ten už putovala sťažnosť Slovenskej republiky v zastúpení štátneho podniku Lesy SR, v ktorej sa proti Harabinovmu senátu namieta ako nezákonnému a jeho uznesenie by preto malo byť zrušené.

Atak na prokurátorku

Harabinovské uznesenie výdatne povzbudilo Ičovu povestnú trúfalosť. Jeho syn Slavomír písomne žiada Generálnu prokuratúru SR, aby sa zaoberala konaním prokurátorky Márie Trstenskej, lebo je vraj spoluzodpovedná za právoplatné odsúdenie „nevinného človeka“.

Má ísť o svedka, ktorý v kauze Slanské lesy vypovedal v Ičov prospech a súd vyhodnotil jeho reči ako úmyselné klamstvo, čiže spáchanie trestného činu krivej výpovede.

Ičov syn žiada o vyvodenie zodpovednosti voči dozorujúcej prokurátorke a odvoláva sa pri tom na tvrdenia Harabinovho senátu, hoci ani ten o nevinnosti svedka nehovorí. Kritizuje len odsúdenie tohto muža ako predčasné, lebo vraj mal byť posudzovaný po rozhodnutí v pôvodnom konaní, teda až po uzavretí samotnej kauzy Slanské lesy.

Mladý Ičo už teraz vidí za odsúdením klamára „organizované spolupáchateľstvo“, pri ktorom prokurátorka zneužila právomoc verejného činiteľa. Podľa mladého Iča došlo k „ohýbaniu“ dôkazov, na ktorom sa okrem prokurátorky podieľali bližšie neidentifikovaní zamestnanci Lesov SR a hlavne právna zástupkyňa tejto štátnej firmy Irena Sopková. Na sudcov, ktorí svedka odsúdili, sa Ičo, ktovie prečo, nesťažuje.

Slanské lesy: Ich hodnota sa odhaduje na sto miliónov eur.
Slanské lesy: Ich hodnota sa odhaduje na sto miliónov eur.
Dušan Hein

Prehry šéfa advokátskej komory

Spôsobu, akým naložia s podaním Slavomíra Iča na Generálnej prokuratúre SR, sa netreba obávať, prokurátori majú Ičovcov prečítaných už dávno. Väčšie obavy vyvoláva jeho sťažnosť adresovaná Slovenskej advokátskej komore (SAK). Ičo v nej žiada, aby právna zástupkyňa Lesov SR Irena Sopková bola vyškrtnutá zo zoznamu advokátov.

Problém spočíva v tom, že na čele advokátskej komory stoja muži úzko spojení s kauzou Slanské lesy. Predseda komory Ľubomír Hrežďovič je obhajcom Milana Iča vo veci podvodu a zastupoval aj Ičovu firmu vo viacerých sporoch proti štátu, proti Slovenskej republike, kde sa riešilo práve vlastníctvo Slanských lesov.

V týchto sporoch stál Hrežďovič na jednej strane v mene Ičovcov a na druhej stráne stála Sopková zastupujúca štát, pričom Hrežďovič spory prehral. Ďalšieho obhajcu obžalovaných v podvode so Slanskými lesmi Jozefa Oleja uvádza webová stránka advokátskej komory ako jej podpredsedu. Uvidíme, či za týchto okolností dokáže SAK rozhodovať o Sopkovej nezaujato.

Najvyšší súd sa trošku sekol

Súčasné aktivity Ičovcov na zneškodnenie protivníkov sú v medziach ich mentálnej výbavy pochopiteľné, obzvlášť, ak majú v rukách mimoriadne silný tromf v podobe uznesenia Najvyššieho súdu SR. Text vypracovaný Viliamom Dohňanským a podpísaný Štefanom Harabinom vyvoláva pocit, že policajti, prokurátori a ešte aj obyčajní lesníci sa spriahli, aby chudáka Iča dostali do basy pre majetok, ktorý mu možno aj celkom oprávnene patrí. Dovolím si ešte raz pripomenúť, že ide o poriadny kus východného Slovenska v hodnote okolo sto miliónov eur!

Korunného svedka prípadu grófa Károlyiho Harabinov senát načisto spochybnil. Vraj bol „nepochybne ovplyvňovaný právnou zástupkyňou a pracovníkmi Štátnych lesov SR“. Ako príklad neprípustného zasahovania do procesu je v uznesení doslova uvedené, že advokátka Sopková grófa „ovplyvňovala aj počas prestávok hlavného pojednávania, čo namietal obhajca obžalovaných a je to zaznamenané v zápisnici“.

Zápisnica s touto námietkou skutočne existuje, ale vôbec sa netýka grófa Károlyiho. Zaznamenali ju 13. októbra 2009, teda druhý deň po grófovej výpovedi. V spomínanom termíne gróf na súde vôbec nebol.

Z hlúposti nekonečná kauza

„V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sú uvedené viaceré nepravdivé skutočnosti, ktoré vychádzajú len z tvrdení obžalovaných. Vo vykonanom dokazovaní nemajú oporu alebo mu priamo odporujú. Senát Štefana Harabina prejavil svojvôľu. Pokiaľ ide o mňa osobne,“ uviedla Irena Sopková, „podala som už v tejto súvislosti trestné oznámenie. Mňa v uznesení hrubo osočili. Ani sudca nemôže niekoho krivo obviniť.“

Vo vzduchu teda lieta jedno trestné oznámenie za druhým, polícia má zase čo robiť. Kauza Slanské lesy sa rozvetvuje a ďalej naťahuje. Vzhľadom na to, že vznikla v roku 1998 a na jej počiatku stál prostoduchý nezmysel o obdarovaní nemanželskej grófovej dcéry osem mesiacov pred jej narodením, ostáva otázne, či žijeme v civilizovanej krajine, alebo vo svete ďura - truľa.

Domov