Heribert Lederer: Daroval zariadeniu pre seniorov 85-tisíc eur a polícia vyšetruje, kto ho chcel otráviť.

Otrávený v starobinci? Na bezvládnom starčekovi zjavne chce niekto zarobiť. Otázne je, kto

Nie sme žiadny dom hrôzy! - bránia zamestnanci svoje pracovisko.

Domov

Prekvapili sme ich nepripravených po škandáloch, ktoré sa na zariadenie pre seniorov Adonis v Krajnom neďaleko Myjavy sypú posledné týždne. Bývalý profesor bratislavského konzervatória Heribert Lederer, ktorého po pobyte v psychiatrickej liečebni a neskôr na internom oddelení poslali na doliečenie práve na toto miesto, prepísal na majiteľa zariadenia 85-tisíc eur. Obvinenia však idú oveľa ďalej a pravda je zrejme úplne inde, ako sa na prvý pohľad zdalo.

Podvyživený a unesený

Správy o domove seniorov v Krajnom naozaj vyvolávali zimomriavky. Pán Lederer prepísal na zariadenie svoj majetok, ale naďalej platil osemsto eur za pobyt. Údajne tam žil v strašných podmienkach, chradol. O pomoc požiadal kuchárku a neskôr prevádzkarku v Adonise Amáliu a tá ho zo zariadenia uniesla. „Pán Lederer ma oslovil, že má zdravotné problémy a potrebuje pomôcť. Pomohla som starému podvyživenému mužovi dostať sa na pohotovosť v piešťanskej nemocnici. V domove ho totiž nikto nebral vážne. Fungovalo to tam tak, že nestaraj sa, daj pokoj. Podľa nich je chronický sťažovateľ,“ povedala pre Plus JEDEN DEŇ pani Amália. Nakoniec 79-ročný muž skončil na internom oddelení nemocnice v Novom Meste nad Váhom a celého prípadu sa chytila piešťanská advokátka Katarína Kostolanská.

Na Adonis podala žalobu o zaplatenie sumy, o ktorú pána Lederera pripravili. Spolu je to 85 245,19 eura. Požiadala súd, aby prizval znalca z odboru psychiatria, ktorý prešetrí zdravotnú dokumentáciu a zdravotný stav seniora a vyhodnotí, či v čase uzatvárania darovacích zmlúv bol spôsobilý urobiť tento právny úkon. Páchateľ neznámy: Najviac však šokovali informácie, že v zariadení sa pokúsili štedrého darcu otráviť. „Doposiaľ nezistený páchateľ niekedy v období od apríla do 14. júna podával 79-ročnému klientovi domova na konzumáciu zatiaľ nezistenú zdraviu škodlivú látku. V dôsledku podávania tejto látky sa klientovi domova zhoršil zdravotný stav, a to až do takej miery, že mu začal zlyhávať dôležitý orgán, konkrétne obličky,“ reagovala na naše otázky trenčianska policajná hovorkyňa Elena Antalová.

„Vyšetrovanie v tejto veci je v začiatkoch. O prípade nie je možné poskytovať viac informácií. V danej veci vyšetrovateľ vykonáva procesné úkony smerujúce k objasneniu tohto skutku,“ dodala. Nuž, naozaj závažné obvinenia. Na zariadenie sa začali sypať ďalšie sťažnosti. Vraj tam pacientom podávajú zlé lieky, nechávajú ich ležať neprebalených, precikaných. Ako v dome hrôzy… Ľudia sa začali obávať o svojich blízkych. Nie je to prvý raz, čo sa o nejakom domove pre seniorov šíria priam hororové správy. Obzreli sme si teda toto miesto na vlastné oči.

Aj v starobinci riešia sex

Sivá budova zvonka nepôsobí príliš vábne a neláka prežiť tu posledné roky života. Na chodbe pri vstupnom okienku posedáva zopár klientov Adonisu. Ján má 66 rokov a je na vozíku. Nesťažuje sa, usmieva sa na upratovačku aj sociálnu sestru, ale zväčša mlčí a pozoruje. Očividne má s personálom dobrý vzťah. O chvíľu sa už vyhrieva vonku na slnku. „Mohlo by byť viac lekárov. A ženy nám chýbajú,“ povie 72-ročný Kamil Weiner. Pochádza z Trenčína a prežil naozaj búrlivý život. Nám povedal len o svojich úspechoch - venoval sa karikatúre, scénografii a pôsobil aj ako prekladateľ v Kosove počas vojny. Ale, ako sme si zistili, pobudol aj pár rokov vo väzení za dosť závažný trestný čin. „Dobre sa tu mám, zvykla som si. Zo začiatku to bolo ťažké. Viete, nemám rada humor, ktorý sa končí pri ženskom zadku, a tu sa proste iný nedeje. Každý rozhovor sa pomaly pri tom končí,“ usmieva sa čiperná sedemdesiatnička Eva Včelková. Prezývajú ju Včela a, tak ako iní dôchodcovia, aj ona sa tu umelecky realizuje. Kreslí portréty i krajinky. „Dobre tu varia, aj polievočky fajnové, ale občas je to také nedovarené. Ryža, ale aj šošovica…“ prizná. Nie je traumatizovaná, zanedbávaná ani zastrašovaná.

Prvotné traumy

Nuž, život na takomto mieste má svoje úskalia. Personál sa musí poriadne obracať, aby vyhovel požiadavkám starších klientov, ktorých ťažia najrozličnejšie problémy - fyzické aj psychické. Nie každý dokáže túto prácu vykonávať s plným nasadením, ba i so sebazaprením. Napriek tomu, že sme vošli do zariadenia neohlásene, nestretli sme sa so žiadnou agresivitou. Ani voči nám, ani voči klientom. Milo nás prekvapili čisté izby s novými posteľami, priestranné bezbariérové kúpeľne.

Okolo sedemdesiat klientov má zväčša jedného spolubývajúceho, ale za osemsto eur si môže dopriať aj samotu. Ako pán Lederer. „Človek aj mení názor. Zo začiatku ste rozčúlení na celé okolie,“ povzdychne si pani Včelková. „Je to nedobrý pocit. Neviete, na čom ste. Mnohí si myslia, že ho sem hodili príbuzní, aby sa ho zbavili,“ povzdychne si. „Teda ja ten pocit nemám - kto by sa o mňa staral? Mám len neterku a tá má tri roky do dôchodku, nemôžem jej to pokaziť. Hovorím, že tieto zariadenia musia byť o pár rokov v každej dedine,“ zamyslí sa. „Máme aj pozitíva. Naozaj sa venujeme našim klientom. Pozrite, čo všetko vytvorili,“ s hrdosťou hovorí sociálna sestra Lenka Čavojská. Prinesie množstvo obrázkov a iných umeleckých výtvorov. Čo sa deje za dverami izieb, nevieme, ale na prvý pohľad rozhodne nemáme pocit, že sme sa ocitli na desivom mieste.

Pochvaľujú si

„Im krivdia, určite im krivdia,“ rozhorčuje sa rodina z Nového Mesta nad Váhom. Patrí medzi tých, ktorí nedajú na Adonis dopustiť. Pani Eva Macková potrebovala niekam umiestniť svoju mamu. Tak ako mnoho iných detí, aj ona jej chcela dopriať to najlepšie. S manželom sa o ňu starali, ale jej stav sa zhoršoval a celé týždne sa nevyspali. „Najprv sme jej vybavili pobyt na Myjave v Jesienke. Vyzeralo to tam krásne. Boli sme nadšení, že bude na takom peknom mieste. Lenže keď sme ju tam odviezli, oni ju zaradili do pavilónu, kde sú starkí odkázaní na pomoc opatrovateliek. Boli tam ako vo väzení. Ale to nebolo všetko! Všade zápach, precikané plachty. Hrôza! Nechali sme ju tam, ale o hodinu sme sa po ňu vrátili a zrušili zmluvu. Trhalo nám srdce,“ priznávajú manželia. Pani Eva teda priviezla svoju mamu do Krajného. „Zvonka nám to nebolo sympatické. Ale keď sme tu strávili skoro celý deň, boli sme veľmi spokojní, ako sa tu správajú k ľuďom. Pekné prostredie, izby, všetci sú tu na seba milí,“ vymenúvajú. Aj keď Evin brat do médií povedal, že ich mama v zariadení schudla, nebolo to vraj tak. „Ona už dávnejšie začala chudnúť, aj preto bola najprv v novomestskej nemocnici. Obmedzila sa len na konzumáciu takých vitamínových nápojov, takže chudla ďalej,“ dodávajú manželia Mackovci. Zariadeniu platili 420 eur a 50 eur prispievali na ďalšie výdavky. „Mama mala 89 rokov, ale každý deň začínala cigaretkou a kávou,“ dodáva pani Eva. „Nemali sme dojem ani sme nezistili, že by bola hladná ani nijaký problém,“ dušuje sa pán Macko.

Boj o úspory?

Lenže prípad pána Lederera nemožno odškriepiť a zaoberá sa ním polícia. Naozaj v zariadení zanedbávali starostlivosť oňho, či dokonca mu škodili? Je bežné, že klienti prepíšu na starobinec celý svoj majetok? Majiteľ Ladislav Púček aj po škandalizácii Adonisu ochotne reagoval na naše otázky. „Sme otvorení rok a pol. Ľudia, ktorých sme vyhodili, lebo nemajú čo robiť v našom zariadení, šíria takéto bludy. Keď sa niekto nevie správať k starším ľuďom, nevie si ich vážiť, nemá tam čo robiť. A výsledok je takýto,“ povzdychne si. „Pán Lederer k nám prišiel v decembri. V januári ma vyhľadal a povedal, že nemá nikoho, má peniaze na knižke a byt. Chcel to darovať nášmu zariadeniu, aby sme sa mu o všetko postarali. Mali sme mu vybaviť aj hrobové miesto v Krajnom. Všetko išlo oficiálne cez účet,“ opisuje. Nie je to ojedinelý prípad, že starý osamelý človek daruje svoje úspory domovu, kde dožije.

„Nikoho sme neokradli! Financie idú do zariadenia. A zrazu nejaká právnička, ktorá ich chce pre seba, a pani, ktorá mu vybrala z účtu peniaze, to otočia všetko proti nám?“ krúti hlavou. Bývalá prevádzkarka totiž predtým, než dôchodcu odviezla zo zariadenia, zrejme vybrala z účtu jeho dôchodok, lebo Adonisu už neprišla žiadna platba. „Videli sme, ako pri jej opatere v zariadení chradne, a tak sme šli na políciu a podali na ňu trestné oznámenie. A preto sa obrátila proti nám,“ opisuje Púček. A prečo musel dôchodca aj po takom štedrom dare platiť osemsto eur? „Dar a platba nemajú nič spoločné,“ hovorí. Pán Lederer chcel samostatnú izbu, lebo bol zvyknutý žiť sám. Preto platil osemsto eur. Výsledkov vyšetrovania sa neboja. „Prečo by sme sa mali? Veď my sme nič nespôsobili. Nemôžeme za to, čo urobila jedna pani, ktorú sme prepustili,“ dodáva. V každom prípade, aj tento smutný prípad upozorňuje na to, ako sa dá zneužiť dôvera a žalostný stav starých ľudí. Osamelých, bezbranných, odkázaných na pomoc iných. Svetlo do celého prípadu vnesie zrejme až dôsledné prešetrenie príslušnými orgánmi. Kiež by výsledky boli výstrahou pre zariadenia či jednotlivcov, ktorí sa chcú obohatiť na úkor nevládnosti starého človeka.

Päťdesiatnička: Czoborová k jubileu dostala darček ako dôchodkyňa

Nepotrestateľný Majský: Dostal deväť rokov natvrdo, on si spokojne užíva dôchodok. Vďačí za to súdom

Domov