Štrkovec: Invázne druhy korytnačiek si pochutnávali na mŕtvej rybe.

POZRITE sa, s akou HÁVEĎOU sa kúpete v prírodných jazerách?

„Ležel tam jak vyvrženej vorvaň. Už se do něj pouštěli racci,“ znie legendárna hláška z českého filmu Účastníci zájezdu, ktorú vyslovila matka Jolany o jej otcovi, potom čo ho našla opitého ležať na pláži. Nám napadla v súvislosti s kaprom, ktorého sme hore bruchom zbadali v Štrkovci a ktorého degustovali korytnačky. Mimochodom, viete, čo všetko žije v prírodných jazerách, do ktorých si z chuti skočíte rybičku počas letných horúčav?

Domov

Pravdepodobne išlo o druh korytnačky písmenkovej, inak invázny druh živočícha, z ktorého má obavy aj Európska únia. Na Slovensku platí od roku 2007 zákaz jeho dovozu a následne aj chovu. Mnoho Slovákov si stihlo tento druh korytnačky zaobstarať ako domáceho miláčika, ktorý bol zlatý, kým mal tak desať centimetrov, po narastený však začala byť nepohodlný, a tak ho jednoducho vypustili do voľnej prírody a viac sa nestarali. Ibaže korytnačka písmenková vytláča náš pôvodný druh – korytnačku močiarnu.

„Druhy inváznych živočíchov sa zvyčajne správajú ako silní potravní a biotopoví konkurenti našich pôvodných druhov, tzn. naše druhy postupne vytláčajú a znižujú početnosť ich populácií. Tiež zvyknú byť nositeľmi rôznych chorôb (napr. invázne druhy rakov – signálny, pruhovaný, červený môžu byť prenášačmi račieho moru), ktoré postihujú naše druhy a sú príčinou zvýšeného úhynu živočíchov,“ vysvetľuje nám Ivana Havranová, vedúca oddelenia zoológie Odboru územnej a druhovej ochrany Štátnej ochrany prírody SR, inštitúcie, ktorá v rámci svojej činnosti eviduje výskyt inváznych druhov.

Nebezpečné mušky aj na Slovensku: Poštípanie vám môže spôsobiť poriadne nepríjemnosti

Nemajú predátora

Korytnačky písmenkové sa šíria z miest, kde sú vypúšťané chovateľmi do najbližších riek alebo jazierok. „V čase, keď si ich chovatelia kúpili boli malé (5-10 cm), avšak postupom času dorástli a často presahovali možnosti bežných akvaterárií,“ hovorí zoologička. Korytnačka písmenková pochádza zo Strednej a Južnej Ameriky. Dospelý samček má dĺžku 15-20 centimetrov, samičky sú väčšie (do 30cm).

Korytnačka: Kým je malá, je zlatá, keď však vyrastie, mnohí majitelia sa jej neváhajú zbaviť vypustením do voľnej prírody.
Korytnačka: Kým je malá, je zlatá, keď však vyrastie, mnohí majitelia sa jej neváhajú zbaviť vypustením do voľnej prírody.
Plus JEDEN DEŇ/Matej Kalina

Keďže ide o živočíchy, ktoré nemajú prirodzeného predátora, vo voľnej prírode prežívajú bez väčších ťažkostí a v prípade, že sa nachádzajú na jednej lokalite s našou korytnačkou močiarnou, správajú sa dominantnejšie a agresívnejšie čo do získavania potravy (hmyz, mäkkýše, žubrienky, žaby, malé rybky, či vodné riasy a rastliny) ako aj obsadzovania stanovíšť (v stojatých alebo mierne tečúcich vodách s bahnitým dnom – slepé ramená, kanály, rybníky, jazerá a močiare s bohatou vegetáciou), čím našu korytnačku močiarnu vytláčajú na menej vhodné lokality.

Mladíci surfovali na korytnačke: Hrozí im mastná pokuta

Dnes sa podľa Havranovej vyskytujú korytnačky písmenkové rôzneho veku a pohlavia prakticky všade, kde boli vypustené do voľnej prírody z domáceho chovu. „Z lokalít, kde bol zaznamenaný jej výskyt je možné spomenúť napr. okolie Bratislavy (Železná studnička, Chorvátske rameno, Štrkovec, Rusovce), Devínskej Novej Vsi, Rohožníka, Nemšovej, Zamaroviec, Nitry, Banskej Bystrice, Zvolena, Košíc, Prešova, či vodné nádrže Liptovská Mara a Domaša.“

Najstabilnejšia populácia pôvodnej korytnačky močiarnej sa nachádza na východnom Slovensku v Národnej prírodnej rezervácii Tajba, ale potvrdený je aj jej výskyt zo širšieho okolia, ako aj západného Slovenska napríklad Patinský kanál, ostrov Kopáč.

Koniec zvierat v cirkusoch?! Nemé tváre už možno nebudú v našich zákonoch definované ako veci

Korytnačka močiarna: Naša pôvodná korytnačka je viazaná na stojatú vodu starých ramien a na prítomnosť vhodného piesčitého biotopu na kladenie vajec a rozmnožovanie.
Korytnačka močiarna: Naša pôvodná korytnačka je viazaná na stojatú vodu starých ramien a na prítomnosť vhodného piesčitého biotopu na kladenie vajec a rozmnožovanie.
JÁN KAUTMAN

Skôr, ako skočíte do vody

Hoci hygienici urobili predsezónne odbory vôd na kúpanie na prírodných vodných plochách, treba mať oči na stopkách. Nie je bezpečné kúpať sa vo vodách, kde sa zhromažďuje vodné vtáctvo, môže totiž prenášať aj niektoré patogénne mikróby, napríklad salmonelu, ani vo vode, kde sa vyskytli uhynuté zvieratá, alebo sú v jej blízkosti vyústené odpadové vody z kanalizácie,“ znie odporúčanie hlavného hygienika z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR Jána Mikasa.

Do vody by ste nemali vstupovať ani keď je príliš zakalená, nepriehľadná, vytvára penu, alebo zelenú kašu. V prírodných kúpaliskách sa môžu premnožiť sinice. Odradiť by vás mala aj zapáchajúca naplavenina na plážach.

Každá vodná plocha s nevyhovujúcou kvalitou vody na kúpanie musí byť označená informačnou tabuľou – Zákaz kúpania, za čo je zodpovedný prevádzkovateľ.

Naozaj bezpečné? V ktorých slovenských jazerách a kúpaliskách sa môžete bez obáv osviežiť

Labutia rodinka je síce milá na pohľad, ale kúpať sa s nimi radšej neskúšajte.
Labutia rodinka je síce milá na pohľad, ale kúpať sa s nimi radšej neskúšajte.
Katarína Oravská

Do zoo s nimi

Vráťme sa k inváznym druhom korytnačiek. Čo robiť, keď ich vzhliadnete? Od roku 2007 platí zákaz dovozu a teda následne aj chovu korytnačky písmenkovej, pričom chovatelia, ktorí ich nadobudli pred týmto dátumom ich môžu dochovať.

„V prípade, že sa invázne druhy korytnačiek ocitnú vo voľnej prírode je potrebné o ich výskyte informovať ŠOP SR, príp. ako invázny druh ich odchytiť a odchytené jedince budú následne prevezené do zoologickej záhrady v Bojniciach,“ uviedla Havranová

Rovnako je potrebné postupovať aj v prípade, že chovatelia ich už ďalej nechcú alebo nemôžu chovať – je potrebné kontaktovať územne príslušnú správu ŠOP SR alebo ich priamo odovzdať do ZOO Bojnice.

Čo hovorí zákon

Na Slovenku upravuje problematiku nepôvodných a inváznych druhov rastlín a živočíchov zákon o ochrane prírody. Na našom území sa vyskytujú nepôvodné druhy, ktoré neboli síce zaradené do zoznamu inváznych, ale majú potenciál stať sa inváznymi, t.j. majú negatívny vplyv na pôvodné druhy a biotopy Slovenska, a preto sú monitorované.

Podľa zákona sa nepôvodné druhy živočíchov, s výnimkou napríklad daniela škvrnitého, pstruha dúhového, muflóna lesného, či bažanta kráľovského, môžu vypúšťať do voľnej prírody len so súhlasom Ministerstva životného prostredia SR, ak to nebude mať nepriaznivý vplyv na pôvodné druhy alebo ich biotopy. „Každý, kto drží v zajatí nepôvodné druhy živočíchov, je povinný urobiť také opatrenia, aby sa zabránilo ich úniku do voľnej prírody,“ približuje nám legislatívu Havranová.

Slovensko zaplavili obyvatelia cudzích krajín: Rozkošní, no škodliví

Invázne druhy živočíchov je zakázané držať, prepravovať, dovážať, chovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi alebo vypúšťať do voľnej prírody. V prípade odchytu invázneho druhu živočícha sa zakazuje jeho opätovné vypustenie alebo použitie ako živej návnady. Pre predstavu, medzi invázne druhy živočíchov patria napríklad rak pruhovaný, sumček čierny, korytnačka maľovaná a písmenková, norok americký, ondatra pižmová, medvedík čistotný, veverica červenkavá a iné.

Medvedík čistotný: Ani toto rozkošné zvieratko do Európy nepatrí.
Medvedík čistotný: Ani toto rozkošné zvieratko do Európy nepatrí.
Norbert Grosz

„Vlastník, správca alebo užívateľ pozemku, užívateľ poľovného revíru, užívateľ rybárskeho revíru alebo osoba vykonávajúca hospodársky chov rýb sú povinní odstraňovať invázne druhy živočíchov spôsobom, ktorý je uvedený vo vyhláške,“ upozorňuje odborníčka. Pri spomínaných korytnačkách písmenkových sa jedince individuálne odchytávajú a odovzdávajú organizácii ochrany prírody.

Obavy EÚ

Nariadenie riešiace problematiku inváznych nepôvodných druhoch má aj Európska únia a my ako členský štát EÚ sa ním musíme riadiť. Podľa európskej legislatívy musia byť všetky druhy zo zoznamu monitorované a aj sa objavia na našom území, musíme o tom informovať nielen Úniu ale aj susedné štáty. „V prípade druhov, ktoré už sú na území Slovenskej republiky rozšírené, je štát povinný zabezpečiť opatrenia, aby nedošlo k ich rozšíreniu do ďalších krajín, kde zatiaľ neboli rozšírené,“ dopĺňa zoologička.

Z druhov, ktoré vzbudzujú obavy Únie, sa u nás vyskytujú rak signálny, medvedík čistotný, korytnačka písmenková a z rýb hrúzovec sieťovaný a býčkovec amurským, v zmysle národnej legislatívy je ich však viac.

„Problematika inváznych druhov živočíchov je na Slovensku pomerne nová, preto je pri jej riešení potrebná spolupráca všetkých zainteresovaných subjektov, vrátane poľovníkov, školstva a vedeckých inštitúcií, mimovládnych organizácii, Slovenskej inšpekcie životného prostredia, ako kontrolného orgánu, ako aj laickej verejnosti,“ uzatvára Havranová.

Domov
  • Katarína Oravská

    Ako editorka/redaktorka portálu Plus7dni.sk zodpovedá za tvorbu obsahu pre webovú stránku týždenníka. Vyhľadáva a spracúva vlastné témy, pracuje s foto a video podkladmi, ako aj  s analytickými dátami. Spravuje sociálny profil Plus 7 dní.