Zažaluje štát: „Kto by mal byť obchodný partner dôveryhodnejší ako štát? Cvičili s nami ako s opicami tri roky, držali naše peniaze a nakoniec sa k celej veci postavili ako výpalníci,“ tvrdí Rudolf Kalvaster.

Podvedení štátom. Štyri roky im zadržiavali zálohu za pozemok, aby im ho nakoniec nepredali

Chceli kúpiť pozemok. Úradníci od nich zobrali zálohu a po štyroch rokoch im povedali, že majú zaplatiť trojnásobok. Alebo utrú nos.

Domov

Kalvasterovci niekoľko rokov žijú v Čečejovciach pri Košiciach. V dome, ktorý si prerobili. Za ich pozemkom bol ešte jeden, zanedbaný. Končil sa potôčikom. Schádzali sa na ňom, ako sa vraví, „socky“ a robili tam neporiadok. A tak sa Kalvasterovci rozhodli, že pozemok kúpia a oplotia. „Podľa listu vlastníctva je to v podstate vodná plocha. Majiteľom je štát, správcom Slovenský vodohospodársky podnik (SVP). Tak som oslovil ich,“ hovorí Rudolf Kalvaster. Spočiatku s tým nemali problém. „Vraj vyhlásia výberové konanie na odpredaj pozemku. Aj sa tak stalo, manželka ho vyhrala. Pozemok kúpila približne za šesťtisíc eur a na ich účet vzápätí zložila zálohu tri tisícky. A potom sme čakali a čakali a čakali a čakali.“ Výberové konanie vyhlásil štát ešte v roku 2013. Po dvoch rokoch - a viacerých urgenciách - im prišiel list, že pozemok im nepredajú, pretože vydražená cena je nízka.

Ťahanice

„Nechápal som to. Veď cenu určil ich znalec! Oni dali vyvolávaciu sumu vo výberovom konaní! Tak prečo rušia celú súťaž a menia cenu len tak? Ale povedal som si o. k. Nech si určia novú cenu. Opäť doviedli znalca, nech pozemok nanovo ohodnotí. Čuduj sa svete, znalec určil hodnotu pozemku na čosi vyše tritisíc eur. Teda o polovicu menej, ako to bolo v prvom prípade. Zasmial som sa a povedal, že rád zaplatím sumu, za ktorú som ho pred dvoma rokmi vydražil. A oni mi zas povedali, že mi ho predajú. A ja som zas čakal,“ opisuje Kalvaster neštandardný postup vodohospodárov.

Vedľa domu: Rudolf Kalvaster s manželkou majú dom hneď vedľa pozemku, o ktorý mali záujem.
Vedľa domu: Rudolf Kalvaster s manželkou majú dom hneď vedľa pozemku, o ktorý mali záujem.
RUDOLF FELŠÖCI

Tentoraz jeho čakanie trvalo rok a pol. „Opäť som ich viackrát urgoval, až mi prišla odpoveď, že štátu sa vydražená predajná cena zdá prinízka. A buď za pozemok zaplatím 15- až 20-tisíc eur, alebo mi ho nepredajú. Ostal som ako obarený,“ hovorí. Dôvod, prečo sa menila cena pozemku po riadne vyhratej súťaži, nepochopil dodnes. Nedozvedel sa ani to, prečo teda pozemok predávali, keď ho vlastne predať nechcú, ani to, prečo mu štát tri roky zadržiaval trojtisícovú zálohu. „Ani neviem, kto mi zavolal z vodohospodárskeho podniku a povedal, že mi vracajú peniaze a že sa mi má ospravedlniť. To bolo z ich strany celé. No pochopíte to? Ja rozhodne nie,“ krúti hlavou nad postupom štátu Rudolf Kalvaster.

Nemôžu rozhodnúť sami

Slovenský vodohospodársky podnik nepopiera, že v roku 2013 plánoval spomínaný pozemok predať. Lenže... „Keďže spomínaný pozemok je majetkom štátu (v správe SVP), jeho predaj podlieha určitým pravidlám. Predaj musí schváliť Rezortná majetková komisia Ministerstva životného prostredia SR. Komisia súhlas na predaj neudelila z dôvodu nízkej ceny. SVP dal vypracovať opakovaný znalecký posudok, ktorý však pozemok ocenil približne na rovnakú sumu,“ uvádza vo svojom stanovisku hovorca Slovenského vodohospodárskeho podniku Pavel Machava. Ministerstvo životného prostredia má v celom predaji jasno. „Navrhovaná kúpna cena bola podstatne nižšia ako trhová hodnota porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite,“ vysvetľuje Tomáš Ferenčák, hovorca ministerstva životného prostredia. Ministerstvo si totiž od obecného úradu v Čečejovciach vyžiadalo ceny pozemkov, za ktoré sa v lokalite predávajú, a riadilo sa nimi.

Zažaluje štát: „Kto by mal byť obchodný partner dôveryhodnejší ako štát? Cvičili s nami ako s opicami tri roky, držali naše peniaze a nakoniec sa k celej veci postavili ako výpalníci,“ tvrdí Rudolf Kalvaster.
Zažaluje štát: „Kto by mal byť obchodný partner dôveryhodnejší ako štát? Cvičili s nami ako s opicami tri roky, držali naše peniaze a nakoniec sa k celej veci postavili ako výpalníci,“ tvrdí Rudolf Kalvaster.
RUDOLF FELŠÖCI

No prečo dali vodohospodári urobiť dva znalecké posudky a prečo sa nimi štát neriadil, keď si ich zaplatil, sme sa nedozvedeli. „Je smiešne pýtať za kus zeme, ktorá je na liste vlastníctva vedená ako potok či náhon, cenu ako za stavebný pozemok,“ oponuje Rudolf Kalvaster.

Vinník neznámy

Zaujímalo nás aj to, prečo pozemok štát predával, keď ho ani nechce predať, a prečo všetko trvalo tak dlho. Odpovede sme sa nedopátrali. Jedna inštitúcia poukazuje na postup druhej a naopak.

„Ministerstvo životného prostredia v tomto prípade neurčuje cenu ani sa nesnaží zvýšiť ju. Dokonca ani nerozhoduje o potrebe predať či nepredať pozemok, ktorý vlastní štátny podnik. Len v zmysle zákona udeľuje predchádzajúci súhlas s odplatným prevodom, v rámci ktorého posudzuje aj navrhnutú sumu, či je pre štát výhodná, alebo nie,“ vysvetľuje Tomáš Ferenčák za ministerstvo a dodáva: „Dlhé trvanie celého procesu nie je spôsobené konaním ministerstva. Žiadosť o odpredaj bola podaná v roku 2013. No prvýkrát rezort dostal žiadosť o predchádzajúci súhlas zakladateľa v druhej polovici roka 2015.“ Prečo vodohospodári čakali dva roky, kým požiadali o odobrenie predaja pozemku, ktorý už v podstate zrealizovali, sme sa nedozvedeli. Jedno je jasné. Aj keď pozemok chceli predať, po štyroch rokoch si to rozmysleli. Dôvod je pre rodinu Kalvasterovcov nepochopiteľný.

„V súčasnosti nie je možné pozemok pani Kalvasterovej pre absenciu súhlasu Majetkovej komisie MŽP SR odpredať. Záloha, ktorú zložila, jej už bola vrátená,“ konštatuje za vodohospodárov Machava.

Zažaluje štát

Kalvasterovcov takáto odpoveď neuspokojuje. Ako to, že vodári predávali pozemok bez toho, aby mali súhlas komisie? Naozaj netušili, že ho potrebujú? Tak potom čo si myslieť o kompetenciách ľudí, ktorí v Slovenskom vodohospodárskom podniku pracujú? „Tak mi povedzte - kto by mal byť obchodný partner dôveryhodnejší ako štát? Cvičili s nami ako s opicami tri roky, držali naše peniaze a nakoniec sa k celej veci postavili ako výpalníci. Buď zaplatíme päťkrát vyššiu cenu, alebo nám nepredajú nič. Keby to boli povedali na začiatku, akceptoval by som to. Ale takto?“ hnevá sa Rudolf Kalvaster a rozhodne dodáva: „Zažalujem štát a budem žiadať odškodné.“

Domov