Pozor na med! Nie všetko označené ako med ním naozaj je

Nie všetko označené ako med ním naozaj je.

Domov

Slovenskí včelári zažili biedny rok. A to nielen vinou sucha, ale najmä pre vplyv intenzívneho poľnohospodárstva. V mnohých prípadoch včely nemali čo opeľovať, a tak ani nedokázali vyprodukovať dostatok medu. V obchodoch je však medu stále dosť. Lenže pozor - nie je med ako med a môže sa stať, že hoci očakávate, že si do koláčov pridáte ten náš, slovenský, ľahko sa vám môže stať, že si pochutnáte na prírodnom sladidle z Ázie či Južnej Ameriky.

Čo je na tom? Vo väčšine prípadov je to naozaj jedno, no môže sa stať, že v cudzích medoch sú možné alergény, na ktoré u nás nie sme „zvyknutí“. A podľa včelárov môže byť problém aj to, že takéto medy obsahujú namiesto klasiky rôzne náhrady. Včelári preto radia, aby ste si pri kúpe medu poriadne preštudovali etiketu na pohári.

Sporné miešanie medov

Pravda však je, že zemepisný pôvod medu sa ťažko analyticky odhaľuje, pretože aj na území Európskej únie sú oblasti so subtropickou flórou. Väčšina medu na európskom trhu je zmesou najlacnejších šarží z celého sveta. „A tu ani pánboh nepríde na to, odkiaľ ten med pochádza - a pokojne môže mať na sebe napísané veľkými písmenami SLOVENSKÝ MED,“ tvrdí Juraj Toporčák, renomovaný odborník na problematiku včelárstva na Slovensku. Pripúšťa, že ceny týchto medov často nepokrývajú ani náklady našich včelárov na ich produkciu. Môže za to globalizácia a otvorený trh s tovarom. Najkvalitnejší med je podľa odborníkov práve ten domáci. A to nielen vďaka zloženiu, ale najmä vďaka chuti, na ktorú sme zvyknutí.

Med z Ázie

Podľa Toporčáka zmesové medy obsahujú náhrady, ktoré v Ázii vedia chemicky pripraviť. Je vyslovene problém dokázať, že nie je od včiel.Aj pôvod medu je skutočne veľmi ťažké dokázať. „Veľký problém začína byť filtrovanie medu. V Amerike skontrolovali medy v obchodoch a prišli na to, že boli totálne bez peľu. Ako dôvod obchodníci uviedli, že peľ je alergén, a tak chceli len vyjsť v ústrety kupujúcim. Lenže dôvod je ešte jeden, no omnoho závažnejší a vôbec nie v prospech konzumenta,“ prezrádza ďalej Toporčák.

Len čo sa totiž odfiltruje z medu peľová zložka, odborníci nedokážu určiť, odkiaľ med pochádza. A všetko sa to skryje pod formulku „med z krajín mimo EÚ“. Problém je tiež teplotná úprava dovozových medov. Včely v subtropických a tropických pásmach nedokážu zahustiť med tak, ako to prikazuje legislatíva Európskej únie.

„Z medu sa musí voda dodatočne odpariť vo fabrikách, pričom sa používajú vysoké teploty, ktoré ničia tie najcennejšie termolabilné biologicky aktívne zložky medu, ako sú vitamíny a enzýmy. Bočným produktom takýchto tepelných úprav je, že med nekryštalizuje. Paradoxne, slovenský konzument vyhľadáva práve takéto tepelne poškodené svetlé a iskrivé medy,“ krúti hlavou Toporčák a dodáva, že kryštalizovaný med v žiadnom prípade nie je zlý a tobôž pokazený, ako si niektorí ľudia myslia. Práve naopak. Väčšina európskych medov skôr či neskôr skryštalizuje, čo je tiež známka pravosti, falzifikáty a poškodené medy sú na európskom trhu takmer výlučne v tekutej forme.

Ako sa neobabrať

Cudzokrajné medy však ľudia kupujú aj pre nízku cenu. „Je to na rozhodnutí každého človeka. Osobne odporúčam kúpu medu od blízkeho včelára z dvorov, trhov. No určite nie na parkoviskách na hlavných ťahoch našich ciest. Najlepšie je kúpiť med od toho, koho poznám. V každej dedine je nejaký včelár. Takto určite eliminujete riziko kúpy nekvalitného medu,“ vysvetľuje ďalej Juraj Toporčák. Pripúšťa, že med priamo od včelára môže byť občas drahší, no tvrdí, že Slovensko je v tomto odvetví na špičke.

„Pozrite, nikomu nemožno zabrániť, aby kúpil med pochádzajúci z krajín mimo EÚ, najmä z krajín na východ od Slovenska. No musí rátať s rizikom, že takýto med môže obsahovať zvyšky antibiotík alebo pesticídov, pretože tieto látky tam včelári používajú. U nás a v celej únii je zakázané liečiť včely antibiotikami. U nich na to včelárov priam navádzajú vo včelárskych časopisoch.“ A ako teda najľahšie rozoznáte nepravý med od pravého? Podľa Juraja Toporčáka vraj rýchlo. „Keď začnete liať med do vody, musí sa v stužkách ukladať na dno pohára. Med, ktorý sa vo vode rozpúšťa aj bez rozmiešania lyžičkou, bude asi najskôr nejaká sirupová náhrada,“ prezrádza jednoduchý trik odborník.

Vyhynieme?

Albert Einstein raz povedal, že päť rokov po tom, ako zomrie posledná včela, zahynie aj naša planéta. Nie je to žiadne prehnané tvrdenie. Hovorí sa, že ak by vyhynuli včely, ľudstvo by malo problém s udržaním ekologickej stability a so zabezpečením dostatku potravín. Dôvod je prozaický. Nešlo by ani o med a včelie produkty, ale o zásadnú funkciu včelstva na celom svete - opeľovanie rastlín. „Včely sú tu už milióny rokov. Ich prítomnosť dokazujú fosílie v jantári či nástenné maľby zo Španielska. Ukazujú, že človek minimálne pred osemtisíc rokmi vyberal a jedol med.“

Už Egypťania včelstvá uctievali. „V starovekom Egypte používali kňazi med a ďalšie včelie produkty na mumifikovanie tiel a kŕmenie posvätných zvierat,“ dodáva odborník. Včelám drukovali aj svetoví dobyvatelia. Napríklad Napoleon Bonaparte mal v erbe včely. Takisto na svojom cisárskom plášti. Dokonca zlaté. Včely sú skrátka s človekom úzko späté. „Ak ich vyhubíme, zlikvidujeme sami seba. Prínos včiel vo svetovom meradle pre poľnohospodárstvo z opeľovacej činnosti sa odhaduje približne na 260 miliárd eur ročne a v Európe približne 22 miliárd,“ vysvetľuje Juraj Toporčák.

Mimoriadne citlivé

Ľudstvo by teda malo včely rozmaznávať. No skutočnosť je iná. Včely sú vinou chorôb, zásahov človeka aj počasia na pokraji vyhubenia. „Kritická situácia je v Amerike, kde sa medziročné úhyny včiel pohybujú medzi tridsiatimi až štyridsiatimi percentami ročne. Podobne je to v Kanade,“ hovorí odborník. Ani Európa nezaostáva, hoci predsa len je na tom o čosi lepšie. Aj v našich končinách už niekde uhynie ročne dvadsať až tridsať percent včiel. Na svedomí to majú choroby, pesticídy, nesprávna a nedostatočná výživa včiel.

„Na Slovensku sa zatiaľ zimné úhyny vykazujú na úrovni päť až desať percent. Sú to straty, ktoré slovenskí včelári ešte stačia doplniť. Uvidíme, čo prinesie budúcnosť,“ poznamenáva Toporčák. Poukazuje na to, že v produkcii medu Európa v žiadnom prípade nie je sebestačná. Až štyridsať a niekedy päťdesiat percent medu musí dovážať z krajín mimo únie.

Slovensko je takmer sebestačné, „no niečo sa vyvezie a niečo sa zase dovezie“. Za starého režimu bolo u nás približne 500-tisíc včelstiev. Dnes je ich asi 278-tisíc a obhospodaruje ich okolo 17-tisíc včelárov. „Tento počet ešte nie je kritický. Pre našu krajinu je vyhovujúci. No keby začal klesať, už by sme nemuseli byť sebestační ani v produkcii medu,“ dozvedáme sa od Juraja Toporčáka.

Riešenie? Bee friendly

„Ešte si pamätám lúky posiate lúčnymi kvetmi. Žiaľ, je ich čoraz menej a menej. Slovenský zväz včelárov plánuje navrhnúť poľnohospodárom, malofarmárom, záhradkárom, mestám používať značku Bee friendly - Priateľský k včelám,“ prezrádza Toporčák. Tú by mohli producenti používať pri svojich produktoch, kde sa nepoužíva chémia a kde sa snažia o výsadbu kvetov. Takto to funguje napríklad v Rakúsku, Nemecku či vo Francúzsku.

„Málokto vie, že včelám vďačíme za dve tretiny potravín, ktoré nachádzame dennodenne na našom jedálnom lístku,“ hovorí Juraj Toporčák. „Je nesmierne dôležité, aby si ľudia uvedomovali, aké sú včely dôležité. Aký obrovský význam majú pre našu spoločnosť, pre rôznorodosť prírody a ten sladký, skutočne prírodný med je bonusom na našom jedálenskom stole.“

Choroby likvidujú včely

Najčastejším nepriateľom včiel je klieštik včelí. Je to celosvetovo rozšírený parazit. Našťastie, takéto včelstvá sa dajú liečiť. Ak však napadne včelstvo mor včelieho plodu, nepomôže nič iné, len spáliť celú včeliu rodinu.

„Keby sme v takomto včelstve použili antibiotiká, ochránili by sme plod len na krátky čas. No antibiotiká by sa dostali do včelích produktov a, čo je najpodstatnejšie, zdroj nákazy by pretrvával vo včelstve a nič by sme tým nevyriešili. Len by sme oddialili problém, a, čo je najzávažnejšie, takéto včelstvo by ohrozovalo zdravé včelstvá a mohlo by sa nám to vymknúť z rúk. To je hlavný dôvod zákazu používať antibiotiká v Európskej únii vo včelstvách,“ obhajuje radikálny postup odborník Juraj Toporčák.

Nákaza je totiž skrytá v mimoriadne životaschopných spórach baktérie. „Tie spóry sú natoľko odolné, že prežívajú vo vonkajšom prostredí aj desiatky rokov.“ Svojou odolnosťou sú veľmi podobné antraxovým spóram. Ani po rokoch v zemi sa nezlikvidujú. Takisto baktérie moru včelieho plodu dokážu prežiť aj šesťdesiat-sedemdesiat rokov v pláste. „Keby ste odložili takýto morový plást a po päťdesiatich rokoch vložili ku včelám, prepukne mor opäť,“ vysvetľuje Toporčák, prečo treba pri týchto ochoreniach spáliť aj všetko náradie, úle a vybavenie. Problém je, že mor sa rýchlo šíri. Ako hovorí, ak sú choré zvieratá, dajú sa zatvoriť a oddeliť od zvyšku stáda. „No včelu nezatvoríte. Tá lieta po celom okolí a môže ľahko roznášať nákazu.“

Domov