Rok Ficovej vlády? Úspechy aj škandály išli ruka v ruke

Po roku vládnutia koaličnej zostavy Smer-SD, SNS a Mostu Híd by sa dalo sarkasticky skonštatovať, že keby nebolo "uvrieskanej" opozície, národ by ani netušil, že tu nejaká vláda je.

Domov

Rovnako tak sa dá povedať, že veľkú zásluhu na tejto vláde má aj Boris Kollár. V čase úvah, že by aj jeho strana Sme rodina mohla byť súčasťou pravicovej koaličnej vlády, praskli jeho kontakty na podsvetie a informácie o pašovaní drog. Po roku sa ukazuje, že táto vláda je vládou brzdy, ktorá iba oddiaľuje nástup ultrapravicových nacionalistov.

Nezáživná

„V prvom rade je to koalícia, ktorú nikto nečakal, ak hovoríme o tej pôvodnej štvorkoalícii. To bolo prekvapenie. Myslím si, že zatiaľ najväčšie. Táto koalícia je, nechcem povedať nudná, je taká nezáživná. Chýba mi tam nejaký silnejší vizionársky námet. Oni úradujú aj vládnu, to je v poriadku, ale stále mi tam chýba vízia, čo so Slovenskom v tejto meniacej sa Európe,” skonštatoval politický analytik Ján Baránek.

Jedným dychom však chváli tých niekoľko pozitív, ku ktorým sa jednotlivé rezorty dopracovali.

„Ak by som mal niečo pochváliť, určite by to bola snaha o zvýšenie kvality potravín. Tá snaha ministerky Gabriely Matečnej je fajn. Aj keď zase, nie je to niečo, čo by priamo zvyšovalo životnú úroveň, ale nech platí, že ak máme všetci v EÚ rovnaké práva, majme aj rovnaké podmienky. Páči sa mi aj navrhovaná reforma školstva, uvidíme, či to prejde, ale pokiaľ by sa to podarilo, bola by to prvá výrazná reforma od vzniku samostatnej republiky, ktorá by mohla školstvu pomôcť. Pochváliť možno aj ministerku Luciu Žitňanskú a jej protischránkový zákon,” hodnotí Baránek.

Pochvala za predsedníctvo aj postoj k migrantom

Pozitívnym bodom je aj predsedníctvo v Rade Európskej únie. „Predsedníctvo dopadlo dobre, neurobili sme si hanbu, vláda aj celá koalícia to zvládla dobre. Urobili sa aj nadštandardné akcie, ako napríklad stretnutie predsedov parlamentov členských štátov Európskej únie. Prebehlo to dôstojne bez výraznejších omylov a nedostatkov,“ hovorí Baránek.

„Osobne by som ešte chcel upriamiť pozornosť na postoj vlády k problematike migrácie. Ja schvaľujem ako sa zachovala. Ukazuje sa, že kvóty sú problém a aj krajiny, v ktorých sa formujú komunity migrantov nekompatibilné s domácim obyvateľstvom majú problém. Posilňovanie celej V4 musím hodnotiť kladne,” uzatvára klady uplynulého roka Baránek.

Slabé miesta

Ako negatíva označil analytik nedoriešené kauzy Roberta Kaliňáka a Bonaparte a Zuzany Hlávkovej, ktorá poukázala na predražené zákazky v súvislosti s predstavením loga nášho predsedníctva v Rade EÚ. Obe zatiaľ nie sú uzavreté.

„Do toho prišiel Čistý deň. Ale tam by som bol veľmi zdržanlivý, pretože tam si každý z politikov urobil svoju špinavú propagandu - robili to cez závislé deti. To bolo zlé v každom ohľade,“ dodal Baránek, podľa ktorého koalícia nemá žiadny problém, ktorý by doteraz signalizoval, že neprežije zvyšok volebného obdobia.

Prekáračky medzi Erikom Tomášom a Andrejom Dankom vraj nie sú nič závažné.

„V zásade nič nesignalizuje, že by to nemohlo vydržať. Chýba mi vízia smerovania Slovenska. Či sa nám to páči alebo nie, stále budeme “prilepení” na Nemecko. A chýba mi, že sa nehovorí aj o ďalšej alternatíve - a tou je Poľsko. Má neporovnateľne silnejšiu ekonomiku a do budúcnosti by sa mohlo stať naším strategickým partnerom,” uzavrel Ján Baránek.

Ekonóm kritizuje zvyšovanie odvodov a daní

„Hospodárska politika vlády ani v uplynulom roku nedokázala zabrzdiť tvorbu pracovných miest, vďaka čomu klesá miera nezamestnanosti. To je pozitívum, ale nie je to až tak veľmi zásluha vlády. Pretože aj napriek tomu, že pribudla ďalšia miliarda eur na daniach i proti očakávaniam, ani tieto peniaze nezabránili ďalšiemu zvyšovaniu daní a odvodov. To sú prekážky, ktoré dokáže silný ekonomický rast prekonať, ale v čase spomalenia či krízy na ne bude slovenská ekonomika doplácať. Nezmyselné je najmä zvyšovanie odvodov, zdaňovanie dividend a neživotného poistenia. Z pohľadu podnikateľov je problematická cena elektriny a jej regulácia, vďaka ktorej máme na Slovensku jedny z najvyšších cien v EÚ. Pozitívne môžeme hodnotiť návrhy na obmedzenie zdravotnej služby,” konštatuje analytik Radovan Ďurana z inštitútu INESS.

Domov
  • Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu plus7dni@7plus.sk.