Učitelia plní elánu: Miao a Igor.

Unikátna škola v Banskej Bystrici: Študentov vyučuje Číňanka

Netuším, čo hovoria, s úsmevom komentuje lektorka čínštiny prvé pokusy našich študentov o výslovnosť čínskych slov.

Domov

Usmievavá Miao Sin Siu je ako väčšina jej rovesníkov v Číne v dôsledku politiky jedného dieťaťa jedináčik. V Pekingu žije spolu s rodičmi a starými rodičmi a vo svojich dvadsiatich dvoch rokoch prvýkrát v živote opustila hranice Čínskej ľudovej republiky. Pricestovala z viac ako dvadsaťmiliónového mesta do Banskej Bystrice s necelými osemdesiatimi tisícmi obyvateľov, čo je pre ňu tak trochu šok. Taký pokoj v uliciach si doposiaľ nevedela ani len predstaviť. Miao je na Slovensku ešte len pár týždňov, ale mala by u nás stráviť dva roky.

V rámci experimentálneho bilingválneho vyučovania čínštiny bude učiť našich stredoškolákov svoj rodný jazyk. Rarita aj v okolitých krajinách: „Hľadali sme niečo nové, jedinečné, čo by pritiahlo žiakov, a zvyšujúce sa hospodársko-ekonomické aktivity s Čínou nás priviedli na myšlienku ponúknuť bilingválne slovensko- čínske štúdium,“ hovorí riaditeľka Gymnázia Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici Alena Paulová. Hľadali niekoho, kto má s týmto typom výučby čínštiny skúsenosti. No na Slovensku, ale ani v Česku či okolitých krajinách nikoho nenašli.

Lektorka Miao Sin Siu: Z Pekingu prišla do Banskej Bystrice na dva roky.
Lektorka Miao Sin Siu: Z Pekingu prišla do Banskej Bystrice na dva roky.
Michal Smrčok

Lektorka Miao Sin Siu: Z Pekingu prišla do Banskej Bystrice na dva roky. Foto: Michal Smrčok

„V Maďarsku učia čínštinu, ale iba na základnej škole, najbližšie stredné školy sú až vo Francúzsku. Neostalo nám teda nič iné, len sa pustiť do prípravy stratégie učenia, metodiky, učebných plánov a všetkého ostatného sami,“ vysvetľuje riaditeľka. Výrazne im pri tom pomohol Konfuciov inštitút pôsobiaci na Slovensku ako oficiálny zástupca Číny pre rozširovanie jazyka. „Tento školský rok sme experimentálne päťročné štúdium rozbehli, čínštinu u nás začalo študovať prvých tridsať detí,“ dodáva Alena Paulová.

Peniaze a úspech

Prví študenti čínštiny zatiaľ pôsobia ako ideálni žiaci dychtiví po vedomostiach. Riaditeľka sa teší, lebo také cieľavedomé, aktívne a snaživé deti sú snom každého učiteľa. Mnohé z nich nasmerovali k exotickému jazyku rodičia, ktorí už sami majú nejaké skúsenosti s čínskou ekonomikou. Ich firmy buď s Čínou obchodujú, alebo sa snažia na tamojší veľký trh dostať. Iní zase dúfajú, že so znalosťou čínštiny si budú ľahšie hľadať prácu. Aj Nataša Garguláková priznáva, že jej školu vybrali rodičia.

„Myslia si, že Čína má veľkú budúcnosť, a môj krstný, ktorý učí jazyky, mi vravel, že v dnešnej dobe treba čínštinu vedieť. Dúfam, že ovládanie tohto jazyka mi pomôže k tomu, aby som mala veľa peňazí, a páči sa mi aj čínska krajina.“„Ja som si čínštinu vybrala preto, lebo chcem byť úspešná. Neviem ešte presne v čom. Asi tak celkovo. Chcem byť známa v celom svete. Chcem odísť do zahraničia za lepším životom, preto sa učím veľa jazykov. Už hovorím po česky, po anglicky, po nemecky, po španielsky,“ sebavedome rozpráva Anežka Borošová. „Čínština určite nie je ľahký jazyk, pre nás je najťažšie naučiť sa tóny, v ktorých by sa slabiky mali vyslovovať, ale s čínskou lektorkou to už len nejako zvládneme.“

Čudné zvuky

Správna výslovnosť čínskych slov je asi naozaj kameňom úrazu, lebo Miao pobavene reaguje na našu otázku, či rozumie, čo prváci na hodinách hovoria po čínsky. „Nerozumiem im vôbec. Keby som sa nepozrela na znak, ktorý prečítali, ani by som netušila, aké slovo sa snažia vysloviť,“ smeje sa, ale hneď diplomaticky dodáva: „Vzhľadom na to, že žiaci s čínštinou iba začínajú, že sa ju učia iba prvé dva týždne, ide im to veľmi dobre.“ Decká čaká náročné štúdium.

Študentka Nataša: Pre čínštinu sa rozhodla, lebo chce byť úspešná a dobre zarábať.
Študentka Nataša: Pre čínštinu sa rozhodla, lebo chce byť úspešná a dobre zarábať.
Michal Smrčok

Študentka Nataša: Pre čínštinu sa rozhodla, lebo chce byť úspešná a dobre zarábať. Foto: Michal Smrčok

V prvom ročníku sa učia hlavne jazyk, až dvadsať hodín týždenne. Hlavné slovo má pritom 31-ročný učiteľ Igor Telepčák. Čínštinu vyštudoval na Univerzite Komenského v Bratislave, priamo v Číne sa mu zatiaľ podarilo stráviť len dva týždne. Podľa neho je na čínštine najťažšie začať. Ak sa študent nezľakne náročnosti, potom sa cez ňu už nejako prehryzie. Po hektickom prvom ročníku by mali žiaci banskobystrického gymnázia ovládať šesťsto slov a zhruba toľko znakov.

Tým, ktorí najlepšie zvládnu koncoročné testy, sľubuje Konfuciov inštitút štipendium na dvojmesačný pobyt v Číne, zaplatiť si budú musieť iba letenky. Aj keď slovo „iba“ je v prípade vzdialenej Číny veľmi relatívne, určite pôjde o viac ako pár stoviek eur. „Uvedomujeme si, že sociálne slabšie rodiny si to nebudú môcť dovoliť, ale ak pôjde o skutočne talentované deti, budeme pre ne hľadať sponzorov. Vzhľadom na ohlas podnikateľského prostredia na naše zameranie s tým žiadny problém nebude. Už teraz sa nám ozývajú firmy ponúkajúce spoluprácu. Predpokladajú, že naši študenti budú pre ne zaujímaví ešte počas štúdia, už v treťom ročníku s nimi počítajú pri prekladoch a tlmočení.“

Chcú, aby pokračovali v Číne

Čínske bilingválne gymnázium v Banskej Bystrici sa neorientuje len na výučbu jazyka. Od druhého ročníka sa žiaci budú učiť v čínštine matematiku, fyziku, geografiu, biológiu, chémiu a dokonca telocvik bude zameraný na bojové umenie. Na Slovensko kvôli tomu prídu ďalší kvalifikovaní vyučujúci z Číny. „Tieto predmety budeme učiť tak, ako ich učia Číňania. V porovnaní so slovenskými osnovami sú náročnejšie, obsahujú podstatne viac poznatkov. Číňania sú mimoriadne precízni,“ vysvetľuje riaditeľka a pripomína, že cieľom čínskej strany je, aby slovenskí študenti bilingválnej sekcie dosiahli maturitnú skúšku na úrovni C1, ktorá zodpovedá medzinárodnej skúške Hanju Šuiping Kaoši stupeň V, a v štúdiu ďalej pokračovali na univerzitách v Číne.

Ťažký jazyk: Na konci prvého ročníka by mali študenti poznať 600 slov a 617 znakov.
Ťažký jazyk: Na konci prvého ročníka by mali študenti poznať 600 slov a 617 znakov.
Michal Smrčok

Ťažký jazyk: Na konci prvého ročníka by mali študenti poznať 600 slov a 617 znakov. Foto: Michal Smrčok

Iný svet

Projekt je len na začiatku, ale Gymnázium Mikuláša Kováča sa už teraz môže pochváliť dvomi študentkami, ktoré sa do Číny dostali. Dana Čermáková je absolventkou gymnázia a do najľudnatejšej krajiny sveta sa vybrala práve preto, aby sa naučila jej jazyk. „Pôvodne som šla do Číny na pol roka, ale som tu už tri roky,“ píše nám v e-maile.

„Ťažko sa mi zvykalo na iné hodnoty, ako mi vštepovala moja mama. V Číne sú na prvom mieste vždy peniaze. Rodinu, zdravie a vzdelanie kladú až za ne. Problémy mávam aj s tým, že nikdy naozaj neviete, čo si Číňania myslia. Oni emócie neprejavujú, tak naďalej len hádam... V súčasnosti pracujem ako marketingový manažér v čínskej agentúre, ktorá sa venuje výmenným kultúrnym pobytom. Keď som tu začínala, deväťdesiat percent mladých ľudí, ktorí sem prichádzali, boli Nemci. Snažím sa to zmeniť a prilákať aj Slovákov a Čechov, lebo je to úžasná šanca. Naša firma hradí záujemcom letenky, štúdium aj poistenie, takže nemusia byť iba z bohatých rodín. Nevyhnutnosťou je len ovládanie angličtiny. Už pred časom som kontaktovala riaditeľku Gymnázia Mikuláša Kováča, otvorením čínskej sekcie v Banskej Bystrici som nadšená. Dohodli sme sa na spolupráci.“

V čínskej rodine

V čínskom Tangšane momentálne pôsobí aj tretiačka banskobystrického gymnázia Veronika Rapková. Hoci študuje v španielskej sekcii, riaditeľka školy jej hovorila o možnosti polročného pobytu v čínskej rodine a hoci jej rodičia tým spočiatku neboli nadšení, pred štyrmi mesiacmi vycestovala.

Gymnázium Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici: S bilingválnym štúdiom čínštiny na strednej škole začínajú ako prví vo východnej Európe.
Gymnázium Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici: S bilingválnym štúdiom čínštiny na strednej škole začínajú ako prví vo východnej Európe.
Michal Smrčok

Gymnázium Mikuláša Kováča v Banskej Bystrici: S bilingválnym štúdiom čínštiny na strednej škole začínajú ako prví vo východnej Európe. Foto: Michal Smrčok

„Bývam stošesťdesiat kilometrov od Pekingu v rodine, ktorú tvoria rodičia, dvojročné dvojčatá a dve gazdinky. Pred cestou som po čínsky vôbec nevedela. Je pravda, že je to najťažší jazyk na svete, ale určite sa tým nenechám odradiť. Rodina mi hradí súkromné hodiny čínštiny aj víza, spiatočnú letenku, dávajú mi aj vreckové a za to chce len to, aby som sa s dvojčatami rozprávala po anglicky a hrala sa s nimi. Našla som si tu veľa priateľov, voľný čas trávim vo fitku a cestovaním. Moje plány do budúcnosti sa pobytom v Číne veľmi zmenili, plánujem sa sem vrátiť na dlhší čas. V Číne nie je veľa cudzincov, ľudia sa sem boja prísť, lebo počuli akurát o katastrofách a podobných veciach, ale nevedia o tých skvelých ľuďoch, ktorí tu žijú.

Podobnú eufóriu, aká sála z Veronikinho e-mailu, cítiť zatiaľ aj z pedagógov gymnázia. Uvedomujú si, že trafili veľmi populárnu nôtu a už sa k nim dostávajú informácie, že na stredných školách v ďalších slovenských mestách začínajú uvažovať o tom, že by výučbu čínštiny zaviedli aj oni.

Domov