Vo Fiľakove bojujú proti droge chudobných: Narkomanmi sú aj malé deti!

Domov
Peter Galan

Vo Fiľakove bojujú proti toluénu na všetkých frontoch. Chcú obmedziť predaj.

Domov

Mestečko Fiľakovo sa nedávno stalo známym pre údajnú vysokú spotrebu toluénu. Partie narkomanov sa tu vraj pravidelne potácajú ulicami a inhalujú chemickú zmes z handričiek či z rukávov. Dospelí i malé deti. Primátor Attila Agócs však tvrdí, že situácia zďaleka nie je taká tragická. „Viaceré oblasti, hlavne na juhu a východe Slovenska sú na tom oveľa horšie. Akurát my o probléme otvorene hovoríme a snažíme sa ho riešiť,“ vysvetľuje, prečo sa im dostalo toľko negatívnej popularity.

Znechutení obyvatelia

Desaťtisícové mesto rozprestierajúce sa pod zrúcaninami Fiľakovského hradu nás víta teplotou hlboko pod nulou. Napriek tomu sú ulice plné ruchu a života. I keď sa zo štatistík dozvedáme, že tu je na počet obyvateľov jedna z najväčších rómskych komunít - vyše tridsať percent - v centre to príliš nepoznať. Ani kriminalita nedosahuje závratné čísla a pár domácich nám dokonca hovorí, že spolužitie nie je veľmi dramatické. Majú vraj dobrého primátora, ktorý robí všetko, aby bol v uliciach pokoj. Až na tých feťákov. Obyvatelia vrátane mnohých Rómov sú znechutení životným štýlom niektorých spoluobčanov a obrazom, s ktorým sa denne stretávajú. Nechcú, aby bolo ich mesto známe ako drogové centrum.

Pri nákupnom stredisku na Námestí slobody sa zastavujeme v podchode pomaľovanom sprejom, ten vraj patrí k útočiskám toluénových narkomanov. „Bývam tu dvanásť rokov a pravidelne ich tu vidím. Rómov aj bielych. Postávajú v podchode, popíjajú a čuchajú. Niekedy z nich ide strach,“ hovorí nám dôchodkyňa Eva. „Keď nemusím, radšej tadiaľto nechodím.“ Mladá mamička asi s 5-ročnou dcérou nám dokonca hovorí, že by sa najradšej odsťahovala. „Narkomanov je tu naozaj dosť. Hlavne v lete to bije do očí.“

O pár metrov ďalej stretávame dievčatá zo špeciálnej základnej školy. Jedna má prsty žlté od cigariet. Tie sú vraj u detí z chudobnejšej vrstvy takmer samozrejmé. Ich vychovávateľka priznáva, že mali niekoľko prípadov závislých. „Pravidelne s nimi hovoríme o drogovej problematike, vedia, že to je zlé, ale pohybujú sa v prostredí, kde opiáty nie sú tabu. Niekoľkým nariadili ústavnú starostlivosť za užívanie toluénu. Najmladšie dieťa malo sedem rokov.“

Pozostatky: V podchodoch a parkoch zostávajú po narkomanoch prázdne fľaše z toluénu.
Pozostatky: V podchodoch a parkoch zostávajú po narkomanoch prázdne fľaše z toluénu.
Matej Kalina

Pozostatky: V podchodoch a parkoch zostávajú po narkomanoch prázdne fľaše z toluénu. Foto: Matej Kalina

Čuchajú bez zábran

Prechádzame sa námestím, podhradím s viacerými domami pripomínajúcimi osadnícky štýl života, i sídliskom, kde tróni činžiak zvaný internát. Niekedy bol určený pre vietnamských pracovníkov, dnes ho okupujú hlavne Rómovia a policajné kontroly tu nie sú nič výnimočné. Narkomanov však nevidieť. Domáci hovoria, že je na nich zima. V mestskom parku pri gymnáziu, kde sa grupujú najčastejšie, tiež nachádzame len niekoľko žien s ratolesťami na zasneženom detskom ihrisku.

„Pochádzam z Popradu, ale v neďalekej obci žijem už pár rokov,“ hovorí nám Ľuba, ktorá denne chodievala do Fiľakova vyzdvihnúť deti zo školy. Tvrdí, že narkomanov si nešlo nevšimnúť. V parku na lavičkách, ale aj pri autobusovej zastávke s handričkami či rukávmi pri nose. „Čuchajú bez zábran rovno na verejnosti. Niektorí majú nanajvýš dvanásť rokov. V zime je ich, samozrejme, menej.“ Často sa stretla s obťažovaním, ale obáva sa hlavne kvôli deťom. Nikdy nevie, čo môže od týchto skupiniek očakávať. „Mám pocit, že Fiľakovčania si na ten obraz natoľko zvykli, že ho už ani nevnímajú.“

Jarmila sa do mesta prisťahovala za manželom z Moravy. Nevie si zvyknúť. U nich vraj mali len niekoľko slušných rómskych rodín a sama sa ich roky zastávala. Vo Fiľakove zmenila názor. „Keď som sem prišla, bol to šok,“ hovorí.

Poukazuje hlavne na životný štýl spoluobčanov, hluk, neporiadok, špinu, žobranie. „Neďaleko nás istej rodine mesto pomáhalo s uprataním dvora. Jeden kontajner im nestačil!“ Toluénových závislákov si nevšíma, ale jej dieťa opakovane našlo injekčné striekačky aj s ihlou. Dokonca neďaleko ich domu. „Takmer som skolabovala, keď som videla, ako ich drží v rukách,“ spomína.

Žiadne feťácke eldorádo

Fiľakovo bojovalo s toluénom už pred niekoľkými rokmi. Vtedy pár ľudí skončilo za mrežami a šesť detí v ústavoch. Najmladšie malo len štyri roky. Po radikálnom zásahu sa situácia upokojila, ale vlani policajti opäť zaznamenali narkomanov v uliciach. „Na problém sme upozornili hneď a začali sme hľadať riešenia. Možno preto sa užívanie toluénu začalo spájať s Fiľakovom. Určite tu však nemáme eldorádo feťákov,“ hovorí primátor Attila Agócs.

Zintenzívnili prácu terénnych sociálnych pracovníkov, komunitného centra, mestská polícia častejšie sleduje dianie v meste. Komunikujú s vedením škôl, robia osvetu, navštevujú problematické rodiny. „Zároveň, spolu so splnomocnencom vlády pre rómske komunity hľadáme legislatívne nástroje, ktoré by mohli pomôcť aj v iných oblastiach Slovenska, kde je situácia oveľa horšia. Len sa o nej nehovorí,“ dodá primátor.

Primátor: „Na problém sme upozornili a začali sme hľadať riešenia. Možno preto sa užívanie toluénu začalo spájať s Fiľakovom,“ hovorí Attila Agócs.
Primátor: „Na problém sme upozornili a začali sme hľadať riešenia. Možno preto sa užívanie toluénu začalo spájať s Fiľakovom,“ hovorí Attila Agócs.
Matej Kalina

Primátor: „Na problém sme upozornili a začali sme hľadať riešenia. Možno preto sa užívanie toluénu začalo spájať s Fiľakovom,“ hovorí Attila Agócs. Foto: Matej Kalina

Ako pokračuje, fetovanie sa spája hlavne s chudobnými ľuďmi, ktorými sú vo Fiľakove predovšetkým Rómovia. „Ale nechcel by som, aby sa na toto etnikum ukazovalo prstom. To ničomu nepomáha a len hrá do kariet extrémizmu.“ Upozorňuje, že medzi tunajšími Rómami majú stovky zamestnaných vo fabrikách, inžiniera, prokurátora, vojaka, ktorý trénuje s deťmi silový trojboj, zástupkyňa riaditeľa na jednej zo škôl je dokonca valašská Rómka.

Problém s drogami majú hlavne v rodinách, ktoré sú na spodnej hranici chudoby, bez pracovných návykov, bez vzdelania. Pritom mnohí by sa podľa neho radi zamestnali. U nás často nedostanú šancu aj pre svoj pôvod. „Viem o viacerých, ktorí vycestovali do zahraničia a tam sa obyčajne na trhu práce uplatnili.“

Práve dlhodobo nezamestnaní, ktorí už nikomu neveria, unikajú do závislostí a doplácajú na to aj ich deti. Začnú cigaretami a končia na lacných drogách. „Mali sme prípad, keď priamo na ulici sociálna pracovníčka doslova vytrhla handričku poliatu toluénom z rúk dvanásťročného dievčaťa.“

Nudia sa

O dievčatku nám viac prezrádza vedúca komunitného centra Zuzana Gáspárová. „Pravidelne k nám chodilo, zúčastňovalo sa na rôznych aktivitách,“ spomína. S príchodom puberty sa všetko zmenilo. Keď Zuzana navštívila jej rodinu, zistila že chemickú látku cítiť z dievčiny už ráno. „Dohovárali sme jej, ale nepomohlo to. Teraz je v starostlivosti sociálnej kurately, čakajú ju psychologické testy. Je však nezvládnuteľná a zlý vzor má aj v matke, ktorá sama fetuje,“ hovorí. Iný prípad bola štvorica detí, z ktorých dve užívali toluén. V týchto rodinách sa totiž závislosť od opiátov nevyskytovala a jeden z rodičov dokonca pravidelne hľadal syna po parkoch, aby ho vytrhol z drogového prostredia.

Terénna sociálna pracovníčka Ildikó Takáčová si nemyslí, že problém je natoľko hrozivý, ako by sa podľa správ z médií mohlo zdať. „Ide možno o pätnásť rodín,“ odhaduje. „Viacerí sa vyhovárajú, že fetujú preto, lebo sa nudia, nemajú prácu. Aj preto rozbiehame rekvalifikačné kurzy, ktoré by im mohli pomôcť uplatniť sa.“ Vedia, kto to je, pravidelne ich navštevujú, je to však beh na dlhé trate s drobnými úspechmi. Inej cesty niet.

Zásahy polície? Výsledkom bolo len to, že narkomani sa presunuli z miesta na miesto. Neúčinné sú aj pokuty. Polícia môže uložiť najviac 33 eur, ale ani na to závislí nemajú. „Raz za mnou prišli dvaja mladíci, ktorí dostali desaťeurovú pokutu. Vraj či im môžem vypísať žiadosť o splátkový kalendár…“

Škola nestačí

Fiľakovčania vedia, že je malá šanca prevychovať toluénových narkomanov, nechcú však, aby sa tento neduh šíril medzi deťmi. Aj preto je osveta v triedach na dennom poriadku. Zástupkyňa riaditeľa jednej zo základných škôl Ildikó Kotlárová je zrejme slovenský unikát. Sama hovorí, že je asi jediná olašská Rómka s vysokou školou. Medzi žiakmi má takmer 99 percent rómskych detí a pravdepodobne aj jej pôvod pomohol v normalizácii vzťahov medzi školou a rodinami. Aj tými problémovými.

Hoci s kolegami neprestajne hľadajú spôsoby, ako najmenších pred závislosťou vystríhať. Nie je to ľahké. „Väčšina žiakov pochádza zo sociálne znevýhodneného prostredia. Tu v škole si fetovať nedovolia, ale vonku áno. Dozvieme sa o nich nielen od polície, ale aj od nich samých. Priznajú sa. Také prípady, samozrejme, musíme ohlásiť. Bývajú v rodinách, ktoré sú veľmi chudobné a často ani nemajú čo jesť. Akoby pre nich bola droga jedinou radosťou.“

Náročná práca: Rómska zástupkyňa riaditeľa základnej školy Ildikó Kotlárová s kolegami neprestajne hľadajú spôsoby, ako najmenších pred závislosťami uchrániť.
Náročná práca: Rómska zástupkyňa riaditeľa základnej školy Ildikó Kotlárová s kolegami neprestajne hľadajú spôsoby, ako najmenších pred závislosťami uchrániť.
Matej Kalina

Náročná práca: Rómska zástupkyňa riaditeľa základnej školy Ildikó Kotlárová s kolegami neprestajne hľadajú spôsoby, ako najmenších pred závislosťami uchrániť. Foto: Matej Kalina

Zaujímavé je, že fetujúce deti zväčša nemajú závislých rodičov. K opiátom sa dostanú na ulici, v partii. Tie, ktoré k narkotikám ešte neprivoňali, chránia pedagógovia, ako sa dá. Učia ich láske k literatúre, športu, dostávajú sa k nim cez muziku, ktorá je tomuto etniku vlastná. Drogová koordinátorka a učiteľka s 22-ročnou praxou Lia Varga nám hovorí, že niekedy ani nechcú ísť domov. V škole im je lepšie.

„Pracovať s nimi sa na fakulte nenaučíte, potrebujete skúsenosti, prax, nájsť iný prístup,“ vysvetľuje. „Sú také, ktoré v prvom ročníku nevedia nič o hygiene, nepoznajú mydlo ani toaletný papier. O zdravej výžive nehovoriac.“ Lia sa denne snaží odradiť svojich zverencov od nástrah ulice. Hrá na niekoľkých hudobných nástrojoch, nosí do školy vlastné knihy, vedie folklórny súbor, kam sa jej darí deti prilákať.

Nemá problém ani ostrejšie dohovárať ich rodičom. Veď učila aj ich. Napriek tomu mnohé z nich minimálne fajčia. „Škola im môže dať nejaký základ, ale formuje ich predovšetkým rodina. Keď to tam nefunguje, chýba im motivácia.“ Nezáujem doma a sila pouličnej komunity, žiaľ, veľakrát zvíťazia.

Zákaz nič nerieši

Vedúci Národného monitorovacieho centra pre drogy Imrich Šteliar si myslí, že zákaz toluénu nie je cestou. Vynachádzavosť ľudí nepozná hranice a existuje množstvo látok, ktorými toluén možno nahradiť. Od liečiv, nových psychoaktívnych látok, rastlín a húb až po riedidlá, lepidlá, benzín, acetón či dokonca propán-bután.

„Vo všeobecnosti sa dá povedať, že najľahšie dostupné drogy preferujú najmladší užívatelia. Alkohol užívajú už žiaci základných škôl, prchavé látky sú obľúbené buď ako experimentálne drogy, alebo v komunitách ako súčasť sociálne nevhodných vzorcov správania. Napríklad v rómskych osadách.“

Užívanie rozpúšťadiel - inhalantov sa vyskytlo u 1,4 percenta populácie vo veku 15 - 34 rokov, pričom Banskobystrický kraj, kde leží Fiľakovo, sa podľa posledných štatistík v priebehu niekoľkých rokov dostalo na prvé miesto. Štatistiky však môžu zavádzať, pretože vychádzajú hlavne z počtu liečených a tých, ktorí hľadajú odbornú pomoc. V prípade toluénu a ďalších inhalantov je situácia opačná. Táto skupina užívateľov obyčajne žiadnu pomoc nehľadá. Nanajvýš anonymné nízkoprahové služby. „Hovoríme o takzvanej skrytej populácii a jej veľkosť možno naozaj len odhadovať špecifickými metódami v odborných prieskumoch,“ vysvetľuje Šteliar.

Z nedávneho prieskumu vyplýva, že problém užívania prchavých látok v školskom veku sa týka hlavne marginalizovaných skupín, nie majoritnej populácie, a je založený skôr na sociálnej než etnickej vylúčenosti.

„Zmysluplné môže byť komplexné zlepšenie sociálnych podmienok rizikových skupín, zvýšenie zamestnanosti a cielená prevencia priamo v postihnutých komunitách.“

V podhradí: Obydlia neďaleko centra mesta pripomínajú osadnícky spôsob života.
V podhradí: Obydlia neďaleko centra mesta pripomínajú osadnícky spôsob života.
Matej Kalina

V podhradí: Obydlia neďaleko centra mesta pripomínajú osadnícky spôsob života. Foto: Matej Kalina

Ničí osobnosť a poškodzuje mozog

Toluén nie je na Slovensku novinka. História jeho zneužívania sa píše už od sedemdesiatych rokov minulého storočia. Vtedy nahrádzal drogy, ktoré k nám cez železnú oponu prenikali ťažko a užívali ho viaceré sociálne skupiny vrátane väzňov. Dnes je takmer výlučne drogou najchudobnejších. „Typickými konzumentmi sú mladiství až maloletí na mestských sídliskách, v partiách, ktorí nenachádzajú možnosti, ako zmysluplne tráviť voľný čas. Obvykle časom prejdú k užívaniu ilegálnych drog,“ hovorí primárka Centra pre liečbu drogových závislostí v liečebnom ústave na Prednej Hore Mária Martinove.

„Toluén, tak ako iné psychoaktívne látky, pôsobí hlavne na nervovú sústavu. Vo vysokých koncentráciách jeho pary pôsobia narkoticky a utlmujúco. Môže dôjsť aj k halucinogénnym stavom.“

Ako pokračuje, hlavnou vstupnou bránou týchto látok do organizmu sú dýchacie cesty. Odtiaľ rýchlo preniknú do krvi a mozgového riečiska. Nepriaznivo pôsobia na dýchací, rozmnožovací i centrálny nervový systém, kožu, srdce, pečeň, krvotvorbu. „Účinok závisí od koncentrácie riedidla a dĺžky čuchania. Po prvotnom opojení prichádzajú bolesti hlavy, poruchy spánku, rovnováhy, nevoľnosť až vracanie, poruchy rovnováhy, slabosť, zmeny v krvnom obraze, strata vedomia i trvalé poškodenia mozgu.“

V minulosti sa v ich ústave liečili Rómovia, bezdomovci, ľudia na okraji spoločnosti bez financií a zázemia. „Dnes už však nie sú motivovaní a nemajú záujem svoj problém riešiť. Nie sú evidovaní ani cielene liečení. Do pozornosti sa dostanú obvykle v súvislosti s nezákonným správaním či pri vážnych poškodeniach organizmu.“

Domov