Miznú: Problémom je absencia majstrov odborného výcviku. Kuchári v súkromných reštauráciách pri svojej dennej práci nestíhajú zaúčať študentov.

Vyučení robotníci zmizli. Môže za to aj snaha vychovať z detí vysokoškolákov s ľahkým životom

Vyučených robotníkov niet, môže za to čierna ekonomika aj snaha vychovať z vlastných detí vysokoškolákov s ľahkým životom.

Domov

Hovorí sa, že remeslo má zlaté dno. Platilo to za dávnych čias, ba ešte aj za socializmu mnohé filmy ukazovali lukratívnosť povolaní ako mäsiar, automechanik, kaderníčka či murár obkladač.

Majú dva životy: V jednom opatrujú zomierajúcich dôchodcov v Rakúsku, v druhom prichádzajú o vlastné rodiny

Úzky profil: Remeselníci s výučným listom a praxou vymierajú. Mnoho z nich odchádza za lepšou plácou do Európy.
Úzky profil: Remeselníci s výučným listom a praxou vymierajú. Mnoho z nich odchádza za lepšou plácou do Európy.
RUDOLF FELŠÖCI

No aj keď mnohí robotníci v tom období žili skutočne slušne, zo svojich detí chceli mať predsa len radšej vysokoškolákov. A tento trend sa nezmenil ani v súčasnosti. Azda aj preto je remeslo u nás totálne na ústupe. Odborníci bijú na poplach - ak sa nespamätáme, onedlho tu nebude mať kto robiť manuálnu prácu na profesionálnej úrovni.

Už teraz na Slovensku akútne chýbajú murári a stavbári, kuchári či čašníci. Robotníci sa sťažujú na nízke platy, podnikatelia a profesijné zväzy zas na nedostatok mládeže.

KŠEFTY so vzácnymi slovenskými krojmi: Strácajú sa v Amerike, kde končia ako maškaráda na jedno použitie

Voľné živnosti

„V stavebníctve je to obrovský problém, ktorý má niekoľko príčin. V prvom rade na Slovensku s požehnaním štátu funguje sivá ekonomika. V praxi to znamená, že pri zákazkách - a to aj verejných a štátnych - sa cena diela tlačí na absolútne minimum. Víťaz si najme živnostníkov, ktorým oficiálne zaplatí minimálnu cenu práce a zvyšok dostanú za zvláštnych okolností na ruku. Len aby zachovali oficiálne vysúťaženú cenu stavby,“ vysvetľuje prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik.

Slovenská realita: „Žiaľ, dnes už neexistuje stavovská hrdosť na povolanie, korupcia je verejná, protekcia zľudovela,“ smutne konštatuje prezident Slovenskej barmanskej asociácie Ján Šuchta.
Slovenská realita: „Žiaľ, dnes už neexistuje stavovská hrdosť na povolanie, korupcia je verejná, protekcia zľudovela,“ smutne konštatuje prezident Slovenskej barmanskej asociácie Ján Šuchta.
RUDOLF FELŠÖCI

Ďalším veľkým problémom je podľa neho skutočnosť, že zhotovovanie stavieb je u nás voľná živnosť. To znamená, že si ju môže otvoriť aj zdravotná sestra či pedikérka a uchádzať sa o prácu v stavebníctve napríklad ako murárka. „Vinou tejto voľnej živnosti nevieme o živnostníkoch, ktorí robia v stavebníctve, takmer nič. Nevieme, koľko cukrárov či kaderníkov stavia v rámci svojej otvorenej voľnej živnosti ľuďom domy. A tak nie je zaručená ani kvalita odvedenej práce,“ pokračuje Kováčik. A potom je tu nepríjemná pravda, že mladí o takúto prácu nejavia bohvieaký záujem. „Štatistiky hovoria jasne. Vyše polovice robotníkov je starších ako 45 rokov, pričom viac ako 17 percent má dokonca nad päťdesiat. Myslím, že to nepotrebuje komentár,“ dodáva prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. Na otázku, ktoré profesie teda v stavebníctve chýbajú, len pokrčí plecami. „Všetky. Klampiar, vodár, elektrikár, plynár, tesár... Jednoducho všetky.“

Dobrý plat? Robotníci hovoria, že v Kii drú ako ťažné kone rýchlosťou dostihových kobýl

Einsteinovia v čapici?

Podobná situácia je v gastronómii. Podľa prezidenta Slovenskej barmanskej asociácie Jána Šuchtu akútne chýbajú čašníci, kuchári, cukrári i pekári. „Nie som teoretik, ale človek z praxe. Vlastním reštauráciu a musím povedať, že zohnať čašníka alebo kuchára vyžaduje vskutku nadľudské úsilie. Bežne sa stáva, že človek, ktorého majiteľ podniku prijme na umývanie riadu, nakoniec obsluhuje hostí. Nie preto, že by bol taký dobrý, ale preto, že jednoducho nie sú ľudia,“ opisuje situáciu v gastronómii.

Čašníci: Tí s výučným listom idú radšej do zahraničia. Za lepším zárobkom.
Čašníci: Tí s výučným listom idú radšej do zahraničia. Za lepším zárobkom.
RUDOLF FELŠÖCI

Šuchta hovorí, že za posledných dvadsať rokov doslova vypadol zo školského repertoára učeň. „Dnes je každý magister, minimálne bakalár. Učňovky zmizli. Každý má maturitu, odborné školy rastú ako huby po daždi. Nie je predsa možné, aby v meste s tridsaťtisíc obyvateľmi boli tri-štyri školy toho istého zamerania. Potom sa stáva, že na akadémii hotelového typu sa učia naraz študenti prvého, druhého a tretieho ročníka v jednej triede. Aká to môže byť kvalita? A je tu ďalší problém. Ak náhodou odborné školy aj sú, deti nemajú dostatočnú prax. Nemajú totiž kde a pod vedením koho praxovať,“ upresňuje Ján Šuchta. Mnohí čašníci a kuchári vraj praxujú iba v školských zariadeniach.

Nie je totiž dostatok majstrov odborného výcviku, ktorí by s učňami mohli ísť do reštaurácií a tam sa učili priamo v praxi. „Nie je možné, aby súkromník zadarmo školil učňov. Nemôže predsa nechať kuchára, ktorý denne pripravuje päťsto jedál, aby ešte popritom učil študentov.“

Einsteinovia v čapici?

V minulosti chodili učni na prax do podniku so svojím majstrom, ktorý im ukázal, čo, kde a ako funguje, a učil ich priamo v prevádzke. „Áno, všetko to bolo ‚štátne‘, tam sa učilo. Dnes je to súkromné, tak prečo nemôže štát vytvoriť podmienky na výučbu kvalifikovanej sily?“ pýta sa Šuchta. Problém je v tom, že kým v minulosti mohol byť majstrom odborného výcviku človek z praxe po tom, ako si urobil pedagogické minimum, dnes musí mať vysokoškolské vzdelanie. A starým harcovníkom sa už väčšinou študovať nechce. Šuchta však poukazuje na ďalšiu vec - deti v súčasnosti odmietajú manuálne pracovať a radšej si volia prácu v kancelárii.

Miznú: Problémom je absencia majstrov odborného výcviku. Kuchári v súkromných reštauráciách pri svojej dennej práci nestíhajú zaúčať študentov.
Miznú: Problémom je absencia majstrov odborného výcviku. Kuchári v súkromných reštauráciách pri svojej dennej práci nestíhajú zaúčať študentov.
RUDOLF FELŠÖCI

„Každý chce mať doma Einsteina. Aspoň na papieri, no každý na to nemá. Ak aj dieťa ide do odborného učilišťa, rodičia do učenia zasahujú. Keď sme tu mali zo školy deti, ktoré sa učili za čašníka, poslal som ich do kuchyne, aby umývali riad. Aby sa naučili, kde sa aké sklo ukladá, kde a ako sa čo umýva. Na druhý deň doletel rozhorčený rodič, že jeho decko tu otroka robiť nebude a na prax už nepríde. Tak si vyberte!“

Neefektívne školstvo

„Problém je aj v systéme školstva. Dnes stredné školy lákajú a naháňajú všetky deti na štúdium. Dostanú sa tam všetci. Aj tí so štvorkami. Školy ich berú kvôli počtom, nie pre kvalitu. Pretože dostávajú príspevky na počet žiakov. Kým sa toto nezmení, nebude to fungovať,“ myslí si Ján Šuchta. Nedostatok odbornej sily naši zamestnávatelia riešia „dovozom“ lacnej pracovnej sily zo zahraničia. „Áno, je to tak. Nedostatok pracovných síl sa rieši dovozom z Ukrajiny, Moldavska či Bieloruska. A to nielen kvalifikovanej sily, ale aj nekvalifikovanej,“ upresňuje za stavbárov Pavol Kováčik. Je to vraj len dočasné riešenie, aj preto apelujú na štát, aby konečne začal spolupracovať a dohodli sa na vzdelávaní. „Začnime školiť. Sú na to dostatočne objemné financie z eurofondov. No školenie sociálne slabého obyvateľstva spriaznenými agentúrami, ktoré za to vezmú veľké peniaze, je neefektívne. Tam, kde nie sú žiadne pracovné návyky, nenaškolíte nič. To sú vyhodené peniaze,“ bez škrupúľ poukazuje na chyby v systéme Pavol Kováčik a navrhuje školenia ľudí, ktorých máme. Na úradoch práce by sme podľa neho vytypovali nezamestnaných, ktorí spĺňajú predpoklady na úspešnú rekvalifikáciu, a rekvalifikovali by sme ich.

Je ich málo: Mnoho reštaurácií hľadá vyučených čašníkov. Tých s „papiermi“ je skutočne minimum.
Je ich málo: Mnoho reštaurácií hľadá vyučených čašníkov. Tých s „papiermi“ je skutočne minimum.
RUDOLF FELŠÖCI

Museli by však prejsť výberom. „Lebo nezamestnaný, ktorý má na krku exekúcie a dlhy, nikdy nebude chcieť oficiálnu prácu, keďže by sa naňho hneď vrhli exekútori. Preto hovorím, že by sme si vytypovali možných uchádzačov, aby sme eliminovali aj takéto prípady,“ prezrádza vízie Pavol Kováčik. Prezident Slovenskej barmanskej asociácie mu dáva za pravdu.

„Žiaľ, dnes už neexistuje stavovská hrdosť na povolanie, korupcia aj protekcia sú verejné. Každý každého rieši cez kamarátov. Každé decko je aspoň na papieri génius. A toto je výsledok. Problém je v školstve. Kým sa nebude finančne podporovať výučba tých odborov, kde je akútny nedostatok ľudí, nič sa nezmení. Nemôžeme mať odborníkov, ak nesprísnime podmienky a neurobíme selekciu,“ upresňuje Ján Šuchta. Kováčik aj Šuchta navrhujú uprednostnenie škôl, ktoré vychovávajú robotnícke profesie. Treba finančnú motiváciu, aby deti chceli ísť tieto odbory študovať. „Žiaľ, dnes školstvo cielene produkuje nezamestnaných. V školstve toho chýba veľa. Od propagácie remesiel cez podporu škôl s potrebnými strategickými odbormi až po skutočne fungujúci systém celoživotného vzdelávania. Spracovaný projekt na rekvalifikáciu nezamestnaných sme poslali na ministerstvo sociálnych vecí. Leží tam od zimy - a nič sa nedeje,“ uzatvára Pavol Kováčik.

Nie je to až také horúce

Ministerstvo školstva podľa hovorkyne Ivany Skokanovej nemá priamy dosah na počet absolventov učebných odborov. Existuje síce materiál, ktorý jasne hovorí o úbytku študentov na odborných školách, no je to spôsobené demografickým vývojom, teda celkovým poklesom počtu detí.

A ten bude pokračovať približne do roku 2019. „Rezort školstva chce motivovať žiakov, aby sa hlásili na študijné a učebné odbory, ktorých absolventov vyhľadávajú na trhu práce. V spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so stavovskými, s profesijnými a odborovými organizáciami preto pripravil a vydal v súlade so zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave zoznam študijných a učebných odborov, ktoré sú nad rozsah potrieb trhu práce, a zoznam študijných a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce,“ povedala nám Skokanová. Ministerstvo dokonca disponuje zoznamom profesií, ktoré sú na trhu práce akútne nedostatkové. Je ich štyridsaťšesť. Ministerstvo nevidí tragicky ani problém s nedostatkom majstrov odborného výcviku. Nič také neeviduje.

„Avšak predpokladá sa, že počet bude klesať s ich postupným odchodom do dôchodku. Dôvodom je aj nízky záujem mladých ľudí o pozíciu majstra odbornej výchovy,“ upresňuje hovorkyňa ministerstva školstva Ivana Skokanová. „Nie som žiaden Einstein, živím sa remeslom. Lenže v zahraničí. V Nemecku dajú elektrikárovi 1 800 eur, sadrokartonista v Belgicku zarobí 16 eur na hodinu. Tu každý chce, aby aj vyučený remeselník robil za minimum. Primátor ‚bez kvalifikácie‘ dostane aj 6-tisíc eur. To je normálne?“ vysvetľuje svoj odchod za prácou 57-ročný Michalovčan Jozef, ktorý už desať rokov robí murárske práce naprieč Európskou úniou. „Nie je predsa možné, aby sekretárka na úrade zarobila viac ako chlap, ktorý celý deň robí vonku na stavbe. To však musia zmeniť tamtí hore. My tu nič nevymyslíme ani nezmeníme. Preto je pre mňa jednoduchšie za normálny plat robiť v Nemecku ako tu za žobračenku.“

Domov