Zdravotná sestra o kuriozitách na urgente: Raz nám priviezli chlapa s lakom na vlasy v konečníku

Zaslúžilá práca sestričiek je podľa mnohých odborníkov na Slovensku nedocenená. Najmä finančne. Kompenzujú im to svojim prístupom aspoň pacienti?

Domov

Mladá sestrička, ktorá pracuje na urgentnom príjme v jednej z najväčších nemocníc v Bratislave, je so svojou prácou vcelku spokojná. „Nie je to len robota. Skôr to považujem za svoje poslanie. Niekto sa rozhodne ísť do Afriky pomáhať hladujúcim, ale aj u nás je veľa ľudí, ktorí potrebujú akútnu pomoc,“ hovorí Veronika (26), ktorá vyštudovala aj vysokú školu so zameraním na ošetrovateľstvo.

Peniaze chýbajú

Pri zmienke o plate sa len pousmeje. „Máme tabuľkové platy, takže si môžete pokojne zistiť, že zarábam okolo 600 eur. Je to veľmi málo, najmä na Bratislavu. Keby som nemala snúbenca, hypotéku na malý byt nemám šancu utiahnuť,“ hovorí.

Povolanie zdravotnej sestry ju lákalo už odmalička. „Páčilo sa mi nemocničné prostredie, vždy som rada chodievala k lekárke a pozorovala, s akými rôznymi nástrojmi sestrička šikovne narába. Takže voľba vysokej školy pre mňa nebola ťažká. Ale že skončím na urgente, to som teda nečakala,“ priznáva Veronika.

Je všeobecne známe, že zdravotný personál na Slovensku chýba. Veľa žien sa s vidinou lepšieho zárobku rozhodlo pracovať v neďalekom Rakúsku alebo v Česku. „To ma neláka, a nehovorím to len preto, že tu mám zázemie. Práca je často omnoho ťažšia, a za tie peniaze žiť väčšinu mesiaca v cudzom prostredí s cudzími ľuďmi jednoducho za to nestojí,“ vysvetľuje Veronika.

Poriadne sa zapotí

Pracuje na zmeny, 12 hodín denne. Nadčasy a víkendy sú samozrejmosťou. „Do práce sa teším, aj keď nikdy neviem, čo ma tam okrem kolegýň a nadriadených čaká,“ opisuje svoj bežný deň. „Máme ťažké prípady, kedy záleží aj na pohotovosti sestričky. Na záchranu života je potrebný celý tím, nie je to len o tom, že lekár naordinuje lieky, alebo vyčaruje rukami uzdravenie,“ smeje sa.

Pre drobné dievča je práca často aj fyzicky náročná. „Keď musíme dvíhať 90-kilového chlapa, poviem vám, aj sa zapotíme. Občas je to však taký adrenalín, že si ani neuvedomím náročnosť úkonu.“

Hnevá ju, keď nemôže pomôcť

Na urgentnom príjme pracuje vyše roka a iné oddelenie si už ani nevie predstaviť. „Na takej urológii by som sa asi nudila, aj keď aj tam to vie byť perné,“ vysvetľuje.

Na práci ju baví najmä rozmanitosť a ľudské osudy, s ktorými sa stretáva. „Paradoxne, nefrustrujú ma ani tak tie peniaze, najviac ma vie rozhodiť, keď nevieme človeku pomôcť v jeho ďalšom živote,“ hovorí a vyrozpráva nám príbeh o zanedbanej babke.

„Priviezli nám starú pani v dezolátnom stave. Bola celá od exkrementov, nikto ju neumýval, jedla len suché pečivo a podobné veci. Bývala totiž sama a jej príbuzný bral za jej opatrovanie peniaze. No nijako ju neopatroval. Pani prišlo ťažko na hrudi a sama si zavolala sanitku. Až po nejakých piatich dňoch sa objavil príbuzný, s veľkou pompou ju začal ľutovať a ratovať. Bolo mi z neho zle, pretože som vedela, že keď si ju vezme domov, situácia sa nezmení. Vtedy sa s ním pohádal aj lekár, všetkým nám to bolo ľúto,“ hovorí.

Kuriozity

Pýtame sa aj na kuriozity, ktoré nepochybne v práci videla. „Rôzne uviaznuté predmety v nose u malých detí sú bežné. U nás sú skôr kuriozity ruky polámané na šesťkrát, alebo bodné zranenia, ktorých hĺbka vás šokuje. Nedávno nám však priniesli chlapa, ktorému sa v konečníku zasekol sprej na vlasy. To sme to už tiež mali, ale keď sme po vybratí uvideli fľašu spreja, na ktorom písalo +30% grátis, to bola pre nás kuriozita,“ prezrádza.

Domov