Investície zhruba desať miliónov eur: Obnoviť sa doposiaľ podarilo už viac ako polovicu hradu.

Známy slovenský podnikateľ investoval milióny do stredovekého hradu

Generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová Vladimír Soták patrí do prvej stovky najbohatších ľudí Slovenska a Česka, ale na okázalý luxus si nikdy nepotrpel.

Domov

Kým ostatní milionári si stavajú megalomanské vily s umelými jazerami a heliportmi, on celé desaťročia trvalé bydlisko nemení. Stále býva na nenápadnej adrese v Brezne.

Pokiaľ však ide o imidž fabriky, tam už Soták načiera poriadne veľkou lyžicou. Obchodní partneri z celého sveta poznajú železiarne ako spoločnosť s vlastným hradom, pochádzajúcim až z trinásteho storočia.

Netrochári: Vladimír Soták stále býva v nenápadnom dome v Brezne, zato Železiarne Podbrezová vlastnia hrad z trinásteho storočia.
Netrochári: Vladimír Soták stále býva v nenápadnom dome v Brezne, zato Železiarne Podbrezová vlastnia hrad z trinásteho storočia.
Ján Lettrich

V týchto firmách sa „maká“ najlepšie: Slováci si zvolili naj zamestnávateľov

Evitine nezaplatené faktúry: Má v tom prsty Fedor Flašík?

Králi i siroty baníkov

Na ceste autom z Bratislavy do Podbrezovej si nemožno nevšimnúť hrad nad Slovenskou Ľupčou. Nová bieloskvúca fasáda na takom veľkom objekte doslova priťahuje zrak, obzvlášť, keď sa do nej oprie slnko. V noci sa jej dominancia nad okolím násobí vďaka umelému osvetleniu hradných múrov, na ktorom sa rozhodne nešetrí.

O Slovenskej Ľupči sa hovorí ako o obci pri Banskej Bystrici, ale kedysi to bolo presne naopak. Jej názov mohol vychádzať z latinského lupus, teda vlk, ktorý sa hojne vyskytoval v tamojších horách. Práve množstvo divej zveri v okolí bolo dôvodom, že sa z Ľupčianskeho hradu stalo lovecké sídlo uhorských kráľov, a lokalitu ešte zatraktívnili vybudovaním priľahlých rybníkov. Pôvodne však šlo o jednu zo siete obranných stavieb, ktoré dal vybudovať Belo lV. počas tatárskych vpádov. Úlohou tohto hradu bolo strážiť obchodnú cestu Magna via.

Nespravodlivé! Matka s chorým dieťaťom na urgente zaplatí, ale opilec nie. Čo na to minister?

Milionár Bugár? Politik sa poistil, na zveľadenie svojich majetkov dostal peniaze od štátu

Hrad na6d6 Slovenskou Ľupčou: PLUS 7 DNÍ Zrekonštruované priestory so všetkým komfortom našej doby neohurujú iba obchodných partnerov železiarní, lákajú aj vplyvných politikov.
Hrad na6d6 Slovenskou Ľupčou: PLUS 7 DNÍ Zrekonštruované priestory so všetkým komfortom našej doby neohurujú iba obchodných partnerov železiarní, lákajú aj vplyvných politikov.
Ľubo Vojtek

Od tých čias až do dnešných dní bol hrad v podstate neustále obývaný, čo je vzhľadom na jeho sedemstoročnú tradíciu unikát. Hlavne posledné storočia takýmto veľkým stavbám, finančne príliš náročným na chod i údržbu, nepriali. Našťastie, praktické využitie Ľupčianskeho hradu našla už dcéra cisárovnej Sissi Gizela Bavorská. Osobne nikdy na hrad neprišla, ale finančne prispela na zriadenie sirotinca s učebňami a telocvičňou v priestoroch hradu.

Národná banka varuje Slovákov: Pozor na túto poisťovňu, peniaze od nej neuvidíte!

Strechu nad hlavou i vzdelanie tu dostávalo sto synov baníkov. Za prvého Československa prešiel sirotinec pod štátnu správu a umiestňovať doň mohli už aj dievčatá. Siroty z hradu vysťahovali až počas Slovenského národného povstania, aby vznikol priestor na internačný tábor pre nemeckú menšinu. Inými slovami - partizáni tu väznili Nemcov.

Po vojne slúžil hrad ako sklady socialistického hospodárstva i miesto, kam z očí verejnosti odpratávali mníšky. V roku 1957 v rámci akcie R, teda rehole, do hradu priviezli dvestopäťdesiat rehoľných sestier z celého Slovenska. Žili v ňom až do zamatovej revolúcie.

FOTO Kontroverzný Kočner: Pózoval s politikmi aj s mafiánmi

Šéfka módnej televízie začala v tichosti pracovať pre Markízu, nie všetci moderátori sú tým vraj nadšení

Gigantické lešenie

Ľupčiansky hrad sa v priebehu stáročí menil vždy podľa toho, na aký účel slúžil. Niektoré úpravy a prístavby mu na atraktivite pridávali, iné skôr naopak. Naša generácia vníma negatívne najmä tie posledné, z dvadsiateho storočia. Betón, olejové nátery, lacné linoleum, drobenie sál s krásnymi stropmi na praktické malé miestnosti, ničenie fresiek v súvislosti s inštaláciou toaliet a tak ďalej. Ale práve hľadanie vždy nového využitia prispelo k tomu, že ide o najzachovanejší hrad na Slovensku. Aj keď dnes by určite nevyzeral tak, ako vyzerá, keby ostal v rukách štátu.

Necitlivé zásahy: Pri zmene účelu využitia hradu sa neraz zničili vzácne fresky. Našťastie, mnohé to prežili.
Necitlivé zásahy: Pri zmene účelu využitia hradu sa neraz zničili vzácne fresky. Našťastie, mnohé to prežili.
Ľubo Vojtek

Lasica kúpil manželke ďalšiu chalupu. Z obavy, aby sa k nej nedostali „hrubokrkí“ podnikatelia

Kontroverzný podnikateľ, minister aj herec. Pozrite sa, ako skvele sa zabávali na luxusnom golfovom ihrisku

Ešte pred dvadsiatimi rokmi vzdychal vtedajší kastelán Peter Mosný, že on by hrad predal aj samotnému čertovi, len nech je bohatý. Aby hradu vrátil jeho dávny lesk. Nakoniec nebolo treba čerta. Kultúrnu pamiatku kúpil seriózny domáci záujemca, nie neznámy prepierač z daňového raja. Ľupčiansky hrad sa v roku 2002 stal majetkom Železiarní Podbrezová. Zaplatili zaň dvadsaťjeden miliónov slovenských korún. Neskôr na jeho obnovu získali niekoľko menších grantov i štyristoosemdesiattisíc eur z Európskeho hospodárskeho priestoru a zo štátneho rozpočtu. Z vlastných zdrojov do dnešného dňa investovali do znovuzrodenia hradu sumu blížiacu sa k desiatim miliónom eur.

„Doposiaľ sa podarilo obnoviť viac ako polovicu hradu. Vymenili sme celú strechu, vonkajšie fasády, zrenovované je horné i dolné nádvorie s renesančným opevnením a zreštaurovali sme hradnú kaplnku,“ hovorí súčasný kastelán Vladimír Homola. „Rekonštrukcia hradu nie je jednoduchá záležitosť, prináša množstvo technických problémov. Obrovskou výzvou bolo už len vybudovanie lešenia z vonkajšej strany hradu. To nás stálo aj dosť peňazí. Hrad sa týči na strmom kopci, gigantické lešenie nebolo na čo postaviť. Ani žeriav sa na hrad nemohol dostať cez úzku bránu, na vynášanie materiálu bolo treba vybudovať výťah.“

EXKLUZÍVNE FOTO Flašíkovovej Beňovej z Dubaja: Takto si liečila zlomené srdce

Blízky priateľ Flašíkovcov prezradil detaily z ich manželstva: Kto rozchod nechcel?

Investície zhruba desať miliónov eur: Obnoviť sa doposiaľ podarilo už viac ako polovicu hradu.
Investície zhruba desať miliónov eur: Obnoviť sa doposiaľ podarilo už viac ako polovicu hradu.
Ľubo Vojtek

Bránu nezamkli

V zrekonštruovaných priestoroch hradu, v jeho neogotickej časti Gizelin dom, existujú privátne priestory, ktoré využívajú železiarne na svoje vlastné aktivity, ale väčšinu historického objektu priemyselníci sprístupnili verejnosti. Takže hoci ide o súkromný majetok, rodičia s deťmi, školské výpravy, domáci i zahraniční turisti si ho môžu počas návštevných hodín prezrieť so sprievodcom a s fundovaným výkladom, akoby prišli na akýkoľvek iný hrad či zámok patriaci štátu.

Medzi obľúbené atrakcie Sotákovho hradu patrí najstaršia kvitnúca lipa na území Slovenska. Zasadili ju pred sedemstopäťdesiatimi rokmi a traduje sa, že pod ňou rád sedával Matej Korvín. Strom siaha do výšky dvadsať metrov, o vyššie časti prišiel po údere bleskom.

So zvýšeným záujmom sa návštevníci pristavujú aj pri hradnej studni s dobovým rumpálom. Ten poháňali väzni, aby sa z hĺbky šesťdesiatich dvoch metrov mohli vynoriť vedrá s vodou.

Beňová prehovorila o rozpade manželstva: Toto je dôvod, prečo sa rozvádzame!

Lapidárium: Nachádza sa v ňom zbierka sôch.
Lapidárium: Nachádza sa v ňom zbierka sôch.
Ľubo Vojtek

Kastelán Homola vysvetľuje: „Hrad by inak vlastnú vodu nemal, pôvodne bol odkázaný na zachytávanie dažďovej vody do cisterny. Vybudovanie studne muselo trvať minimálne osemdesiat rokov. Taký je prepočet odborníkov vychádzajúcich z predpokladu, že robotníci kopali každý jeden deň. Prekopať sa museli cez pevné kamenné bralo, cez skalu, na ktorej hrad stojí. Studňa sa ani tak nekončí pri vlastnom prameni, zachytáva iba vodu z priesakov. Oproti iným hradným studniam je naša unikátna tým, že v hĺbke štyridsaťpäť metrov sa na ňu napája tajná chodba, vyhĺbená tiež do skaly. V čase nebezpečenstva sa mohol hradný pán dať pomocou rumpálu spustiť dole a z hradu nepozorovane ujsť.“

To, že život na hrade nebol práve bezstarostný, pripomína najstarší vstup s padacím mostom vedúcim cez suchú priekopu. Neskôr vybudovali barbakán s ďalším padacím mostom a dvomi falošnými vstupmi. Po prekročení bránky sa nevítaní prichádzajúci prepadli do vlčej jamy, kde sa napichli na kôl. Obranná veža mala aj smolný nos, cez ktorý obyvatelia hradu liali na útočníkov horúcu smolu. Zhruba od pätnásteho storočia bola súčasťou hradu mučiareň. Väznili a trápili v nej napríklad zbojníka Jakuba Surovca aj účastníkov Hurbanovho povstania.

Nové zistenie vyšetrovateľa NAKA: Matovič použil matku, aby si znížil základ dane

Kollár sa bráni: Je to diskreditačná kampaň a hra Tomáša, Fica a Kočnera

Chránil proti Tatárom: Neskôr sa hrad zmenil na lovecké sídlo uhorských kráľov.
Chránil proti Tatárom: Neskôr sa hrad zmenil na lovecké sídlo uhorských kráľov.
Ľubo Vojtek

Soták boduje

Zrekonštruované priestory hradu nie sú len odrazom histórie. V rámci mantinelov, ktoré určujú podmienky starostlivosti o kultúrnu pamiatku, prinášajú komfort dvadsiateho prvého storočia. Vďaka tomu nelákajú len zvedavcov a milovníkov histórie, ale aj súčasných štátnikov. Hrad navštívil napríklad prezident republiky, vyznamenávali tu štátnych policajtov.

Kvôli zahraničným návštevám sú na nádvorí osadené stožiare pripravené na vyvesenie štátnych zástav. Ako hovorí kastelán Homola: „Cieľom Železiarní Podbrezová je vrátiť do hradu život, aby ho ľudia vnímali ako kultúrne a spoločenské centrum regiónu.“

Domov