Stalin

Kremeľskí notorici. Kým pracujúci budovali socializmus, oni prevracali poháriky

O zakladateľovi sovietskeho štátu Vladimirovi Iľjičovi Leninovi sa nezachovali správy, či holdoval alkoholu. Asi nie, lebo vyhlasoval, že alkohol je nepriateľ ľudstva.

História

Dokonca sa obával, že porazí aj revolúciu, ktorá dostala názov Veľká októbrová socialistická. Zato jeho nasledovníci sa veľmi kamarátili s fľašou. Zachovalo sa o tom množstvo správ. Alkohol mnohých z nich pokoril, uvrhol do hanby a posmechu, mnohých pripravil o zdravie, niektorých aj o život.

Stalinské zábavy

Stalin spočiatku údajne popíjal málo. Vodku vôbec nie, koňak zriedkavo, častejšie víno (gruzínske). Veď ani nemohol. Veľká krajina potrebovala predsa vodcu, ktorý ju dovedie k svetlejším zajtrajškom. Svetlejšie začiatky prichádzali v roku 1934. Vtedy Stalin vyhlásil: „Súdruhovia, žije sa už lepšie, žije sa radostnejšie.“ A zakrátko zrušili v krajine lístkový systém.

Také kolosálne úspechy bolo treba zapíjať. Súdruhovia sa rozpili. Najväčšmi azda Nikolaj Ivanovič Ježov, minister vnútra. Asi by sa aj bol upil na smrť, ale predbehli ho - obvinili ho zo špionáže a zastrelili. V tom období Stalin pil viac a organizoval spoločné posedenia. Po víťaznej 2. svetovej vojne bolo veľa dôvodov dvíhať poháriky. V Kremli prepukli pijanské orgie. Organizoval ich Stalin a odohrávali sa u neho.

Vodca pil mierne, ale do svojich hostí nalieval alkohol. Pripite si na moje zdravie, súdruhovia! Možno azda odmietnuť? Niekedy zasa súťažili. Kto neuhádne, aká je vonku teplota vzduchu, musí vypiť nejaký stakan navyše. Za každý jeden chybný stupeň jeden pohár navyše. Nikita Chruščov, bývalý nefajčiar a abstinent, prosíkal: „Súdruh Stalin, za vojny mi ochoreli obličky a lekári mi kategoricky zakázali piť alkohol.“ Stalin uznal argument a nejaký čas mu neponúkal pohárik. No potom Berija vyhlásil, že aj jeho trápia obličky, ale pije a nič mu nie je. Chruščovovi jeho finta nevyšla.

Opatrný: Stalin sebe najprv nalieval len mierne, iných nútil piť, až kým neodpadávali.
Opatrný: Stalin sebe najprv nalieval len mierne, iných nútil piť, až kým neodpadávali.
profimedia.sk

Zabávali sa celé hodiny. Len pite, súdruhovia, kým nebudete na mol! Len pite, potom porozprávate aj to, čo predo mnou zatajujete a čo proti mne chystáte. Anastas Mikojan, účastník týchto posedení, neskôr povedal: „Nútil nás, aby sme pili, pokým sa nám nerozviaže jazyk.“

Do nemoty

Občas sa niektorý vytackal von, vydávil sa, a keď sa vrátil, čakalo ho prekvapenie. Na stoličku mu medzičasom položili mydlo, paradajku, do vína nasypali soľ... Keď niekoho nachytali, vybuchli smiechom. Svedectvo o zábavách najvyšších pohlavárov zanechala Stalinova dcéra Svetlana: „Podľa ruského vzoru sa hostia takmer vždy opili a občas sa ocitli pod stolom. Rozjarení vodcovia sa zabávali hrubými vtipmi.“ Hostí zväčša nadránom odnášali ich telesní strážcovia do áut.

Do nemoty sa často spíjal Stalinov sekretár Alexander Poskrebyšev. Svetlana: „Niekoľko ráz ho odviezli domov v spánku, keď ho totálne opitého našli v kúpeľni, kde vracal.“ Z muža, pred ktorým sa triasli nielen ministri, ale aj členovia politického byra, sa vtedy odvážili robiť si posmech. Stalin občas prikázal, aby mu medzi prsty napchali kúsky novín a zapálili ich. Poskrebyševovi nedovolili, aby ich zhasil.

O pijanských orgiách v Moskve sa dozvedel Mátyás Rákosi, najvyšší maďarský pohlavár, a pohoršoval sa. Ako sa to správajú muži, ktorí vládnu div nie polovičke sveta?! Ako môžu potom zodpovedne rozhodovať? Stalin sa dopočul o Rákosiho výhradách a pri jeho najbližšej návšteve v Moskve mu to vyčítal. A tak ho opil, že ho bezvládneho museli nakladať do auta. „Nalial do neho zo dve-tri fľaše sektu a bohviekoľko vína,“ spomínal neskôr Nikita Chruščov. „Už som sa bál, že to Rákosi neprežije.“

Márne protestoval: Pre Chruščova boli pijanské posedenia u Stalina utrpením. Povedal, že to bolo horšie ako bitka o Stalingrad.
Márne protestoval: Pre Chruščova boli pijanské posedenia u Stalina utrpením. Povedal, že to bolo horšie ako bitka o Stalingrad.
profimedia.sk

Stalin mal na druhý deň výbornú náladu a vtipkoval: „Videli ste, ako som ho zrichtoval?“ Zrichtoval aj mnohých ďalších. Medziiným Waltera Ulbrichta, najvyššieho východonemeckého hodnostára. Márne protestoval, že alkohol neznáša.

Niektorí z najvyšších straníckych a štátnych funkcionárov natoľko prepadli alkoholu, že sa z nich stali notorici. Bol medzi nimi Andrej Ždanov, strážca ideológie v kultúre, i Alexander Ščerbakov, tajomník ústredného výboru strany. Alkohol im skrátil život.

Potatil sa

Stalin nemal čas a zrejme ani ochotu venovať sa svojim deťom. Spočiatku ešte ako-tak dcére Svetlane. Staršieho syna Jakova pokladal za slabocha a veľa otcovského citu mu nepreukázal. Vasilij sa naučil žiť z otcovej slávy a rýchlo postupoval v kariére. Ale ani on si veľa otcovskej lásky neužil. Veľmi rýchlo sa vypracoval na alkoholika a vyvolával aféru za aférou.

Mal závratnú kariéru. Ako dvadsaťročnému mu udelili hodnosť plukovníka, ako dvadsaťštyriročný sa stal generálom letectva, velil divízii, zboru, stal sa veliteľom letectva Moskovského vojenského okruhu. Mal aj závratné pády. Pretože sa spíjal, bol agresívny a nedisciplinovaný, odvolávali ho z funkcií. Keď sa v roku 1947 vrátil z východného Nemecka, kde slúžil v skupine sovietskych vojsk, nedokázal už pracovať. Jeho alkoholizmus bol príčinou rozpadu jeho prvého, druhého i tretieho manželstva. Odporúčali mu liečenie, ale nepomohlo.

To, čo povystrájal, bolo už priveľa. Priveľa aj na otca. Nadával synovi. Aj pred cudzími mu nadával ako malému chlapcovi. Keď Vasilij na 1. mája 1952 nariadil napriek zákazu veliteľstva preletieť letke nad Červeným námestím a pre zlé počasie došlo k haváriám, sám otec dal príkaz, aby ho odvolali. Odišiel do svojho prepychového letoviska a pil, nepretržite pil. Opil sa aj vtedy, keď jeho otec umrel. Blúdil po Kremli, plakal a bľabotal: „Zabili mi otca, niktoši!“ Celý nasledujúci mesiac prežil v kaviarňach.

Vasilij prevyšoval otca v alkoholizme, ale ani v intrigách za ním nezaostával. Aj on si máčal prsty v rozličných machináciách, odstraňoval z cesty nepohodlných ľudí, nejedného dal zatknúť, niektorí skončili na popravisku. Po otcovej smrti sa už len tak potĺkal, najmä po krčmách. Občas skončil vo väznici. Tam v roku 1962 aj umrel, keď popíjal s nejakými Gruzíncami.

Brežnevova diagnóza

V posledných rokoch života bol Leonid Brežnev už len múmiou, chodiacou mŕtvolou. Svet takmer nevnímal. Keď v decembri 1979 podpisoval rozhodnutie o invázii sovietskych vojsk do Afganistanu, celé hodiny mu vysvetľovali, kde a ako to má urobiť. Potom ešte žil a vládol tri roky, no nemohúci bol už niekoľko rokov pred inváziou.

Najvyšší vládca veľmoci pripomínal spoly infantilného, spoly senilného človeka. Nechápal, čo robí a čo hovorí. Rozumný rozhovor nedokázal viesť ani štvrť hodiny. Doma i v zahraničí hromadil trápnosť za trápnosťou, nevedel prečítať text a nedokázal súvisle hovoriť, nepoznával známych, často sa potácal a museli ho podopierať. Keď bol roku 1981 na návšteve v západnom Nemecku, americká tlač cynicky napísala: „Počas novembrového stretnutia s Helmutom Schmidtom Brežnev sotva kráčal a chvíľami sa zdalo, že sa azda nedožije ani večera.“

Zásluhou alkoholu: Leonid Brežnev bol v posledných rokoch života už len troska. Na zábere ho víta slovenský komunistický funkcionár Vasil Biľak.
Zásluhou alkoholu: Leonid Brežnev bol v posledných rokoch života už len troska. Na zábere ho víta slovenský komunistický funkcionár Vasil Biľak.
TASR

Pravdaže, v tom období bol Brežnev už pomerne starý, vyše sedemdesiatročný, a tak jeho správanie ospravedlňovali stareckými chorobami. No jeho lekárka stanovila jasnú diagnózu - alkoholizmus. Brežnev pokračoval v duchu kremeľských pijanských tradícií. Na poľovačkách v Zavidove každý úspešný výstrel zapíjal veľkým pohárom vodky. Alkohol často kombinoval s liekmi. Takže bol vlastne aj narkoman. Keď oslavoval šesťdesiate piate narodeniny, tak sa opil, že spadol zo stoličky. Priatelia mu pomohli postaviť sa na ňu a on začal recitovať verše.

Jeho životnou náplňou sa stalo piť vodku, koňak, behať za ženami a spievať za sprievodu gitary. Štátnické povinnosti? Ešte to! Brežnev bol muž slabej vôle i slabého charakteru a neodpúšťal si nijaké radovánky života. Ale život mu aj zavčasu vypísal účet. Už v roku 1969 museli lekári ustavične držať pri ňom službu. V roku 1976 upadol do kómy a ledva ho zachránili. Odvtedy umieral pred očami celého sveta. Za šesť rokov prekonal niekoľko infarktov, mŕtvic i klinických smrtí.

V otcových šľapajach

Veľa by sa dalo rozprávať o sladkom živote sovietskych aparátnikov a ich rodinných príslušníkov. Topili sa v blahobyte. Aj vtedy, keď si národ uťahoval opasky. Aj vtedy, keď hladoval. Aj vtedy, keď ľudia húfne umierali od hladu.

Podala sa na otca

V nesmiernom blahobyte žila Galina Brežnevová, dcéra súdruha generálneho tajomníka. Bola vysokej, zavalitej postavy, mala drsné črty tváre. Drsné bolo aj jej správanie. Bola impulzívna, náladová, často zlostná, často vulgárna. A tak ako otecko - prepadla alkoholu. Narobila prinajmenej toľko škandálov ako Stalinov syn Vasilij.

Na otcovom pohrebe: Stalinov syn Vasilij sa upil na smrť, na snímke s manželkou.
Na otcovom pohrebe: Stalinov syn Vasilij sa upil na smrť, na snímke s manželkou.
TASR

Brežnev mal starosti s Galinou už v škole. Zle sa učila, bola bezočivá, svojvoľná. Na otcov veľký žiaľ - Brežnev bol vtedy prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Moldavska - nechcela vstúpiť ani do Komsomolu. Bedákal: „Je to strašné, vediem stranícku organizáciu celej republiky a moja dcéra sa nechce stať ani komsomolkou.“ Zapísala sa na vysokú školu, ale dlho nevydržala.

Chlapov striedala

Jedného dňa zašla Galina na predstavenie do cirkusu a tam si našla milenca, mladého akrobata a siláka. Vrátila sa o rok. Aj s dcérkou. Tej sa ujala stará mama. S prvým mužom vydržala osem rokov. Aj ďalších milencov si našla v cirkuse. Napospol oveľa mladších. S jedným z nich sa zosobášila. No všemocný otec manželstvo zakrátko anuloval. Často cestovávala inkognito do zahraničia. Vraj aj ku kaderníkovi do Paríža.

Nevydarila sa: Aj Brežnevova dcéra Galina prepadla alkoholu, na snímke s vnučkou.
Nevydarila sa: Aj Brežnevova dcéra Galina prepadla alkoholu, na snímke s vnučkou.
TASR

Potom sa zahľadela do policajného dôstojníka. Takisto oveľa mladšieho. Tomu žičili i rodičia. Lebo dúfali, že ju skrotí. Policajt urobil závratnú kariéru, ale pri Galine bol aj on bezmocný. Napokon sa šialene zaľúbila do mladého rómskeho speváka. Spolu s ním za zaplietla do nezákonnej činnosti, vybavovala víza, brala úplatky, ba máčala si prsty i vo veľkých krádežiach. Spíjala sa a dva razy bola na protialkoholickom liečení. Keď sa opila, vyvolávala výtržnosti.

Okrem alkoholu obľubovala rýchle autá. Podobne ako otec. A rada sa ovešiavala briliantmi. Takisto ako neskôr otec. Staré časy sa minuli, ale Galinine zvyky zostali. Ušla s potulnými Cigánmi, horko-ťažko ju našli a poslali na protialkoholické liečenie. Na každodenné holdovanie najlepšiemu šampanskému jej prostriedky nadlho zostali. Umrela v roku 1998 ako 69-ročná.

História