Mária Terézia nedostala prívlastok Veľká. Ale iste by si ho bola zaslúžila

Spolu s inými národmi sme kráčali po nich aj my. Musela prísť vojna, aby sa niečo zmenilo

História

Slová Štefana I., prvého uhorského kráľa, zneli povzbudivo. Zakladateľ mnohonárodnostného štátu vyhlasoval, že „kráľovstvo jediného jazyka a jediného mravu je slabé a krehké“. Nech sa teda rozvíjajú národy a národnosti v krajine. Ale v dejinách bývalo všelijako.

Spoločné dejiny oddávna

Kým pápež Silvester I. položil Štefanovi I. na hlavu kráľovskú korunu, čo bolo v roku 1000, musel vybojovať niekoľko bitiek. Najťažšiu proti pohanskému šomodskému vojvodovi Kopáňovi. Pripomeňme, že to bol jeho otčim a nárokoval si trón. Štefanovi vtedy výdatne pomohli slovienski veľmoži Poznan a Hunt so svojimi oddielmi. Budúci kráľ sa s nimi zblížil, keď sídlil ako údelný knieža v Nitre.

Štefan I. zaviedol mnoho reforiem a nadviazal na veľkomoravské skúsenosti starých Slovienov a Moravanov, napríklad v správe krajiny. Historik a spisovateľ Pavel Dvořák o tom píše: „Nové Uhorsko sa nezačína od začiatku, všade nadväzuje na staršie veľkomoravské dedičstvo, nemenia sa slovanské názvy, kráľovský hrad sa buduje v kontinuite s veľkomoravským hradiskom, v novej bazilike sa využívajú základy starej, stredoveké prepošstvo nadväzuje na veľkomoravský kostol.“

V uhorskom štáte naďalej zohrávalo dôležitú úlohu Nitrianske kniežatstvo. Štefan I. zveril jeho správu synovi Imrichovi. Potom pripadlo Ladislavovi Lysému, Štefanovmu bratrancovi, potom jeho synovcovi, ktorého meno sa stratilo v dejinách. Možno sa volal Domoslav alebo Bonuslav alebo Domoslavus. V Nitre desať rokov sídlil ako sídelný knieža Gejza, budúci uhorský kráľ. Ladislav I. obnovil v roku 1085 (alebo 1086) Nitrianske biskupstvo, ktoré zaniklo po páde Veľkej Moravy.

Štefan I.: Bol vyhlásený za svätého, sochu má aj v Komárne.
Štefan I.: Bol vyhlásený za svätého, sochu má aj v Komárne.
TASR

Bojovní Arpádovci

Štefan I. vládol dlho a pevnou rukou. Dodnes patrí v Maďarsku k najuctievanejším postavám národných dejín. Potom nastali pochmúrne obdobia. Keďže korunný princ Imrich náhle umrel na poľovačke, prepukli spory o žezlo. Boli dlhé a tvrdé. Štefan si za následníka zvolil synovca Petra Oreseolu. Na tróne sa zohrial krátko. Uhorská šľachta povstala proti nemu. Vystriedal ho Samuel Aba. Peter našiel pomoc u nemeckého cisára. Pritiahol s jeho vojskami do Uhorska, porazil Samuela Abu a dal ho zavraždiť. Znova povstali proti nemu, zajali ho, oslepili a vyhnali z krajiny.

Panovníci sa striedali a boje pokračovali. Ondrej I. viedol niekoľko vojen, musel potláčať vzbury a povstania. Napokon sa pochytili s bratom Belom. Dôvodom bol spor o trón. Kráľ utrpel porážku, pri pokuse o útek do Rakúska sa zranil a čoskoro zomrel. Na tróne sa mihol Belo I. (na 3 roky), potom Šalamún (na 11 rokov), Gejza I. (na 3 roky)... Obdobie ich vlády vypĺňali ustavičné spory a boje. Brat bojoval proti bratovi, bratranec proti bratrancovi.

Gejza I. vyrastal v Nitre a potom tam desať rokov sídlil ako údelný knieža. Šalamún zorganizoval proti nemu niekoľko výprav, vypomohli mu i nemecké oddiely, Nitru však nedobyli. Po Gejzovi nastúpil v roku 1077 na trón jeho brat Ladislav I. Aj on vyrastal v Nitre a takisto tam bol údelným kniežaťom. Ním sa však skončila jej autonómia. Ústredná kráľovská moc sa posilňovala a postupne strácali autonómiu aj iné kniežatstvá.

Mária Terézia: Narodila sa pred tristo rokmi, za uhorskú kráľovnú ju korunovali v Bratislave.
Mária Terézia: Narodila sa pred tristo rokmi, za uhorskú kráľovnú ju korunovali v Bratislave.
PROFIMEDIA

Vládca Slovenska

Arpádovci vládli v Uhorsku tristo rokov. Po ich vymretí prepukli ešte zúrivejšie boje o trón. Šľachta chcela takého kráľa, ktorý by jej ponechal voľnú ruku a nemiešal sa do vládnutia. Osem rokov sa ruvali o trón. Napokon naň dosadol Karol Róbert z rodu Anjuovcov.Karol sa rozhodol zlomiť moc uhorskej šľachty, ktorá sa domnievala, že si môže všetko dovoľovať. Prepukli ozbrojené konflikty. Najprv s východoslovenským veľmožom Omodejom, potom s Matúšom Čákom. Obaja sa napokon spojili a v roku 1312 sa stretli s kráľovými oddielmi v rozhodujúcej bitke pri Rozhanovciach neďaleko Košíc.

Kronikár o nej napísal, že to bola „taká ukrutná bitka, akej v Uhorsku nebolo od čias Tatárov“. Vojská šľachticov v nej prehrali.Matúš Čák sa spočiatku dal do služieb nového kráľa a Karol Róbert ho za odmenu poveril funkciou taverníka, čiže správcu financií, a palatína. Ako pod jedného z troch palatínov spadalo pod jeho zvrchovanosť približne územie Slovenska.

V kráľových službách síce odoberal šľachticom a zemanom neprávom nadobudnuté kráľovské majetky, ale nechával si ich pre seba. Preto ho kráľ zbavil funkcie palatína. Rozhoreli sa medzi nimi boje, ktoré vyvrcholili v bitke pri Rozhanovciach. Po nej sa Čákova moc nezlomila, len obmedzila. Matúš ovládal päťdesiat hradov Uhorska. Po jeho smrti v roku 1321 sa celé jeho panstvo rozpadlo.

Cisár Karol I.: Ako Karol IV. bol posledným uhorským kráľom.
Cisár Karol I.: Ako Karol IV. bol posledným uhorským kráľom.
PROFIMEDIA

Jediný Veľký

Po Róbertovi vladárske žezlo prevzal jeho syn Ľudovít I. Výdatne mu pomáhala jeho matka, mimoriadne schopná a ctižiadostivá žena. Poradkyňou mu bola až do konca svojho života a zomrela len dva roky pred ním. Jeho vládnutie bolo vyplnené vojnami, podobne ako to bolo u jeho predchodcov. Ba ešte o trochu viac. Počas štyridsaťročného vládnutia takmer ustavične viedol vojny. Územiu Uhorska sa však vojny vyhli.

Ľudovít ako jediný z uhorských vládcov dostal prívlastok Veľký. Za to, že viedol toľko vojen a rozšíril územia Uhorska? Iste aj za to. Lenže aj za mnohé reformy. Za jeho vlády dosiahlo Uhorské kráľovstvo vrchol moci. Vydal dekrét obnovenej Zlatej buly, ktorým upravoval hospodárske a sociálne vzťahy jednotlivých tried obyvateľstva. Dekrét zahŕňal mnoho hospodárskych a sociálnych nariadení.

Ľudovít posilnil vnútornú organizáciu krajiny. Aby oslabil moc šľachty, zakladal mestá, v Päťkostolí dal zriadiť prvú univerzitu na území Uhorska, zakladal kláštory, medzi nimi aj kláštor paulínov v Marianke pri Bratislave v roku 1577. Kráľ si vyberal do svojich služieb ľudí podľa ich schopností a zväčša zo strednej šľachty. Viacerí z nich boli z územia Slovenska.

Kráľ sa často zdržiaval na Slovensku. Najradšej vraj v Košiciach. Vo Zvolene si dal postaviť zámok a do okolitých lesov chodil na poľovačky. Jedna z nich sa mu stala takmer osudnou. Vrhol sa na neho rozzúrený medveď a kráľ len-len že neprišiel o život. Ľudovít Veľký mal v Trnave dom a tam v roku 1382 zomrel.

Arpádovci: Z tejto dynastie pochádzalo dvadsaťštyri uhorských kráľov.
Arpádovci: Z tejto dynastie pochádzalo dvadsaťštyri uhorských kráľov.
profimedia

Poriadky Márie Terézie

Mária Terézia nedostala prívlastok Veľká. Ale iste by si ho bola zaslúžila. V roku 1740 sa ujala vlády mladá dvadsaťtriročná a zdedila ríšu v období, ktoré historici nazývajú obdobím premárnených príležitostí. Jej otec Karol III. buď viedol vojny, alebo sa usiloval vo svojich krajinách presadiť, aby nárok na trón malo aj ženské potomstvo. Nerozhodný konzervatívny vládca zanechal mladej vládkyni stagnujúcu krajinu. A keď panovníci v susedných krajinách zavetrili možnosť ošklbať Habsburgovcov o nejaké územie, nezaváhali. Prvé roky vlády Márie Terézie vyplnili vojny.

Na sneme v Bratislave jej uhorská šľachta odsúhlasila vojenskú pomoc.Vzdelaná osvietenská panovníčka sa potom pustila do reforiem. Nebolo oblasti, ktorá by si ich nebola vyžadovala. Dala vypracovať súpis pozemkovej držby, takzvaný tereziánsky kataster. Podľa neho potom vyrubovali dane. Aby pomohla obchodu, nariadila budovať a udržiavať cesty. Zreformovala školstvo, súdnictvo, zdravotníctvo, armádu, založila vojenskú akadémiu. Za osem rokov sa jej podarilo zbaviť obrovských dlžôb, ba naplniť štátnu pokladnicu.

Za vlády Márie Terézie sa politické dianie v Uhorsku odohrávalo predovšetkým na Slovensku. V Bratislave sídlili ústredné úrady, konali sa snemy, odvíjali sa mocenskopolitické zápasy medzi panovníčkou a šľachtou, ktorá sa za vojenskú pomoc kráľovnej dožadovala väčších privilégií. Slovensko sa stalo aj kultúrnym strediskom ríše.

História