Propaganda: Tabuľa vo Svoradove banalizuje temnú minulosť a chváli sa manipuláciou s mládežou.

Na bratislavskom internáte vyrastali fašisti. Visí im tam oslavná tabuľa

Vo Svoradove, známom katolíckom internáte v centre Bratislavy, vyrástli viaceré osobnosti duchovného života. Na druhej strane aj fanatici a štváči, ktorí kresťanskú lásku pochopili po svojom.

História

Obhajovali popieranie ľudských práv a deportácie ľudí do plynu. Fašizácia spoločnosti sa u nás začala už roky pred vojnou a prvé pogromy prišli pred holokaustom - spájajú sa práve so Svoradovom. Prečo sa pravda dodnes zamlčiava a banalizuje?

Prvé slovenské gymnázium vytopilo takmer pred rokom. Na finančnú pomoc od štátu čakajú dodnes

Strašidelná spomienka

„Čelo útočiacich sa ukázalo v zákrute ulice. Prvé kamene leteli do osvietených oblokov... Podľa pukania skla bolo poznať, že besnenie je v plnom prúde... Hľadel výtržníkom do tvárí. Boli mladí, veľmi slušne oblečení, ako keby sa po tejto zábave chystali do kaviarne... po skupinách vybehúvali z dvorov... na zemi ležalo niekoľko chlapov na akomsi tele, ktoré nekládlo viditeľný odpor... Potom sa započúvali do diaľky, kde sa podľa zvukov pripravoval nový útok...“

Takto opisuje pogrom v centre našej metropoly spisovateľ a režisér Leopold Lahola. Žiaľ, nešlo o umeleckú fikciu, ale o desivú realitu, udalosti, ktoré sa odohrali v židovskej štvrti.

Kto bol páchateľom tejto primitívnej agresie? Napodiv, prv než sa dostali k slovu krčmoví primitívi z Hlinkovej gardy, zavelil do útoku takzvaný výkvet vysokoškolákov. Čo s tým všetkým má spoločné Svoradov?

Propaganda: Tabuľa vo Svoradove banalizuje temnú minulosť a chváli sa manipuláciou s mládežou.
Propaganda: Tabuľa vo Svoradove banalizuje temnú minulosť a chváli sa manipuláciou s mládežou.
Martin Dlugoš

Najnebezpečnejšie semenište

Študenti to do židovskej štvrte mali na skok. Svoradov sa nachádza sotva pár stoviek metrov odtiaľ. Pri návšteve internátu nás čaká prekvapenie. „Tu sa fotiť nesmie,“ dozvedáme sa pri príchode.

Vo vestibule visí pamätná tabuľa. Je venovaná Eugenovi Filkornovi, zakladateľovi Svoradova, katolíckemu kňazovi a politikovi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany (HSĽS), ktorá za vojny ovládala Slovensko. Na oslavnej tabuli mu ďakujú za zásluhy o „výchovu slovenského študentstva v duchu národného povedomia“. Zabudli dodať, že aj v duchu slovenského fašizmu. Nikde ani slova o tom, čo tiež symbolizuje Svoradov. Netušia to ani študenti, ktorých oslovujeme: „Čo tu bolo pred vojnou? Ako to mám vedieť?“

Krátko po vojne to otvorene opísal Armin Frieder, významná osobnosť slovenského židovstva. „Svoradov bol najnebezpečnejším semenišťom antisemitizmu na Slovensku… Extrémistická slovenská inteligencia, mladá generácia nenávidiaca Židov a organizujúca demonštrácie a povstania proti nim, vyrástla vo Svoradove. Bola to cvičná plocha pre rezervy aktivistov strany, rozsievačov rasizmu a politického separatizmu...“

Historička Slovenskej akadémie vied (SAV) Katarína Hradská to uviedla v knihe Koniec židovskej Bratislavy. „Keď sa v Nemecku dostal k moci Hitler, reakcie boli okamžité. Kedysi tolerantné mesto, v ktorom každý žil vedľa seba, aj keď nie vždy najideálnejšie, ale rozhodne bez nenávisti, sa pre Židov stalo minulosťou.“

Začiatok fašizácie

Rabín Frieder pomenoval priamo veci, ktoré, zdá sa, nechceme počuť ani dnes. Prvé výtržnosti prišli už v roku 1936. Týkali sa „golemiády“, kauzy spojenej s filmom Golem, ktorého premietanie spustilo v Bratislave útoky trvajúce niekoľko dní. Polícia vtedy zatkla najagresívnejších svoradovských akademikov, vrátane budúceho pohlavára Hlinkovej strany Jozefa Kirschbauma.

Film Golem: Natočili ho na motívy stredovekej legendy.
Film Golem: Natočili ho na motívy stredovekej legendy.
Archív

„Bol to začiatok fašizácie Slovenska,“ podotýka historik Miloslav Szabó z SAV, ktorý sa venuje dejinám antisemitizmu. „Výtržnosti pri golemiáde koncom apríla 1936 neboli spontánnym protestom študentov, ako sa to vyšetrovateľom i verejnosti snažili nahovoriť organizátori. Boli starostlivo pripravené s cieľom štvania proti jednej skupine obyvateľstva podľa sprisahaneckých teórií propagandistov z Hlinkovej strany a boli prvou predzvesťou riešenia židovskej otázky, ktoré vyvrcholilo vyvezením veľkej časti slovenských Židov do vyhladzovacích táborov.“

Podľa neho inšpiráciou pre „Svoradovčanov“ bola Tretia ríša. Nacisti pred prevzatím moci útočili napríklad proti pacifistickému filmu Na západe nič nového. „Ich brutalita vystrašila úrady vtedy ešte demokratického Nemecka natoľko, že podľahli tlaku ulice a film zakázali. Ukázalo sa, že nacistické teroristické metódy slávia úspech. Toto bolo skutočným zámerom ľudáckych radikálov.“

Kým demokratická tlač bola zhrozená, hlinkovské noviny sa zastávali študentov Svoradova a z obetí robili vinníkov - za všetko môžu Židia. Katolícky antisemitizmus podľa Szabóa už v 19. storočí obviňoval Židov, liberálov a socialistov zo sprisahania proti cirkvi a nadväzoval na tradičný antijudaizmus, teda na obviňovanie Židov z „vraždy“ Spasiteľa. „Vzhľadom na túto tradíciu neprekvapuje, že po nástupe Hitlera k moci rasistický antisemitizmus nachádzal ohlas aj medzi radikálnymi katolíkmi.“

Pri moci: Medzi hajlujúcimi pohlavármi a Jozefom Tisom je aj Jozef Kirschbaum v uniforme.
Pri moci: Medzi hajlujúcimi pohlavármi a Jozefom Tisom je aj Jozef Kirschbaum v uniforme.
Slovenský národný archív

Svoradov ako šifra

„Hlinkova strana od začiatku priťahovala skupiny, ktoré sa negatívne vymedzovali proti ideám parlamentnej demokracie a právam jednotlivca. Skupina vysokoškolských študentov, ktorá otvorene hlásala potrebu preorientovať sa z demokratického na autoritatívne režimy, sa formovala okolo časopisu Nástup, do ktorého prispieval Kirschbaum či Ferdinand Ďurčanský (budúci minister vnútra a zahraničia - pozn. red.), počas štúdia ubytovaní vo Svoradove. Svoradov sa stal pre mladých ľudáckych autonomistov, ale rovnako pre ich odporcov akousi šifrou,“ dopĺňa Szabó.

Neskôr začali radikáli chodiť k nacistom po rozumy, spolupracovali s ich tajnými službami. A keď ešte pred vznikom slovenského štátu, v novembri 1938, realizoval Jozef Tiso prvé deportácie a niekoľko tisíc Židov vyviezli na južnú hranicu - asistovali pri tom práve persóny zo Svoradova. Na rokovaní v hoteli Carlton sa zúčastnil okrem „Svoradovčana“ Kirschbauma hlavný architekt holokaustu Adolf Eichmann.

Za vojny sídlila vo Svoradove Akademická Hlinkova garda aj Vyššia vodcovská škola Hlinkovej mládeže, z ktorej sa počas Povstania grupovali udavači povstalcov. Odchovanci Svoradova sa nestratili. Kirschbaum sa stal generálnym tajomníkom HSĽS, Ferdinand Ďurčanský sa podieľal na rozbití Československa a zastával ministerské posty v novom štáte. Zo Svoradova vzišiel aj prvý veliteľ Hlinkových gárd Karol Sidor, ľudácky falšovateľ histórie František Hrušovský, ústredný tajomník sekretariátu HSĽS Július Stano či šéf ľudáckej tlače Imrich Kružliak, ktorý nariaďoval novinárom písať o deportovaných Židoch tak, aby to v ľude nevzbudilo súcit. Viacerí vojnoví zločinci na konci vojny ušli.

Svoradov: Zo známeho internátu v centre Bratislavy sa grupovali fanatici a vrahovia.
Svoradov: Zo známeho internátu v centre Bratislavy sa grupovali fanatici a vrahovia.
Slovenský národný archív

Odkaz dnešku

Príbeh Svoradova má podobnosť s dneškom - extrémisti zneužívajú slobody demokracie, aby ju mohli zničiť. Zo Svoradova útočili aj proti Čechom, Maďarom, príslušníkom iných politických strán, skrátka, komukoľvek inému. Obete sa proti agresorom skúšali brániť. Miloslav Szabó našiel doklady v Slovenskom národnom archíve - policajným žargónom sa píše: „Demonštranti vykrikovali ‚poďme na Židov‘ a celý tento sprievod tiahnul Kapucínskou ulicou... Pri ústí Židovskej ulice bol jeden vysokoškolák po výkriku - ‚Hanba Židom‘ uderený asi 14-ročným židovským mladíkom pumpou na fotbalovú lobdu do rtu.“

Pogromy na štátnej úrovni a nenávisť ako súčasť oficiálnej politiky slovákštátu zmietli z povrchu nielen bratislavskú Židovňu. Oslavnú tabuľu odhalil vo Svoradove v roku 1996 arcibiskup Ján Sokol, známy sympatiami k vojnového režimu. Odvtedy prešlo dvadsať rokov. Nemáme právo na objektívne informácie? Miloslav Szabó dodáva: „Súvisí to s našou predstavou holubičieho národa, ktorý nikomu neublížil, naopak, všetci ubližovali jemu. Z fašizmu sa stala nadávka už v čase, keď prekvital, takže je pochopiteľné, že nikto nechcel byť takto označený. O protižidovskom násilí sa na druhej strane nehovorí určite aj preto, že sa o ňom jednoducho nevie.“

Vo Svoradove je stále študentský domov. Prevádzkovala ho Slovenská technická univerzita, no, ako sme sa dozvedeli od hovorkyne Andrey Hajdúchovej, univerzita ho mala len vo výpožičke od rímskokatolíckej cirkvi a tá sa skončila v júni minulého roka. Ako vnímajú inkriminovanú tabuľu, ktorá banalizuje temnú minulosť? „Poslaním univerzít je vychovávať v duchu humanizmu a ľudskosti. Podobné tabule by sme na budovu v našom vlastníctve neumiestnili,“ dodáva Hajdúchová.

Tak ako kedysi funguje vo Svoradove kaplnka, pred dvoma rokmi ju požehnal bratislavský arcibiskup. Z Bratislavskej arcidiecézy nám zaslal stanovisko riaditeľ arcibiskupského úradu Tibor Hajdu, že ich snahou „je vytvoriť veriacim mladým ľuďom, ktorí prichádzajú študovať do Bratislavy z celého Slovenska, podmienky na ubytovanie spolu s duchovným programom, aby tak, ako v štúdiu napredujú vo vedomostiach, mohli rásť aj vo viere.“ K tabuliam sa nevyjadril.

Čítajte viac

História