Moment prekvapenia: Izrael mal asi dvesto lietadiel, najmä francúzskych Mirage.

Šesťdňová vojna stála vyše 20-tisíc životov. Konflikt medzi Izraelom a arabskými štátmi dodnes nevyriešila

Konflikt spred pol storočia medzi Izraelom a arabskými štátmi bol začiatkom patovej politickej situácie. Tá pretrváva dodnes.

História

Vzťahy medzi Arabmi a Židmi sú komplikované a často konfliktné už od staroveku. Nový rozmer dostali po vzniku štátu Izrael v roku 1948. Židia ho považovali za akt historickej spravodlivosti, ktorý im vrátil biblickú vlasť. Arabské spoločenstvo a okolité štáty od počiatku považovali Izrael za cudzorodý prvok na svojom území a proti jeho existencii bojovali. Jednou z významných udalostí tohto konfliktu bola takzvaná šesťdňová vojna v roku 1967.

Na bratislavskom internáte vyrastali fašisti. Visí im tam oslavná tabuľa

Sformovanie arabskej koalície

Vznik Izraela v roku 1948 arabské štáty neprijali. Neuznávali rozhodnutie Organizácie Spojených národov (OSN) z roku 1947, podľa ktorého sa územie bývalého Britského mandátu v Palestíne malo rozdeliť medzi dva štáty - židovský a arabský. Arabské krajiny považovali židovský štát za nelegitímny a usilovali sa o jeho zničenie.

Hneď na druhý deň po vyhlásení nezávislosti štátu, 15. mája 1948, vojská piatich arabských krajín napadli Izrael a vypukla prvá arabsko-izraelská vojna. Skončila sa víťazstvom Izraela, ktorý následne obsadil ďalšie územie - to podľa rozhodnutia OSN malo patriť novému arabskému štátu.

Izrael si bol vedomý, že o právo na existenciu bude musieť bojovať aj v nasledujúcom období. Vzťahy s okolitými krajinami boli nepriateľské a v dôsledku suezskej krízy sa Egypt cítil posilnený. Postupne sa formovala koalícia arabských krajín s cieľom zničiť Izrael a vymazať ho z mapy. Jadrom tohto spojenectva sa stal Egypt a Jordánsko. Tieto krajiny v roku 1967 podpísali spoločnú dohodu o obrane proti Izraelu. Sýria a Irak sa pripojili k protiizraelskej koalícii a toto spojenectvo malo podporu ďalších arabských krajín.

Mladým Američanom dával šancu na lepší život. Ten jeho skončil rukou psychicky chorého vraha

Vzťahy medzi Izraelom a okolitými arabskými krajinami sa neustále zhoršovali, dochádzalo k provokáciám aj obmedzeným ozbrojeným stretnutiam a diplomatické snahy o riešenie problémov neboli úspešné. Vývoj situácie v oblasti smeroval k ďalšej vojne.

Pred vypuknutím konfliktu: Ariel Šaron, druhý zľava, ktorý bol považovaný za skvelého vojenského stratéga, medzi izraelskými vojakmi v púšti Negev.
Pred vypuknutím konfliktu: Ariel Šaron, druhý zľava, ktorý bol považovaný za skvelého vojenského stratéga, medzi izraelskými vojakmi v púšti Negev.
profimedia.sk

Prípravy na konflikt

Na strane arabských krajín panovalo presvedčenie o ich vojenskej prevahe, ktorá ich predurčuje na víťazstvo. Podľa rôznych údajov mali spolu k dispozícii 300- až 400-tisíc vojakov, viac ako 2 800 tankov a 800 lietadiel. Izrael mal po mobilizácii, ktorú uskutočnil v máji 1967, 275-tisíc vojakov. Arabské krajiny mali prevahu v počte vojakov aj techniky, ale za Izraelom zaostávali v kvalite výcviku a organizácii armády. Napríklad na izraelsko- egyptskej hranici boli tisícky egyptských vojakov bez uniforiem a neozbrojených.

Zabite Heydricha! Odstránenie nacistického pohlavára urobili tí najlepší z najlepších

Prípravy na konflikt boli jednoznačné. V máji 1967 Egypt vyzval mierové jednotky OSN, aby opustili Sinaj, kde boli rozmiestnené v nárazníkovej zóne medzi Egyptom a Izraelom od roku 1957 po suezskej kríze. Po ich odchode Egypt presunul približne stotisíc vojakov k hraniciam s Izraelom a uzatvoril Tiranskú úžinu, ktorá je jedinou cestou medzi Červeným morom a Akabským zálivom. V Akabskom zálive je významný izraelský prístav Ejlat a táto blokáda okrem iného znamenala zastavenie prísunu ropy do Izraela od jej hlavného dodávateľa, Iránu.

Letecký útok

Izrael si bol dobre vedomý svojich limitov v prípade vojny. Vedel, že súbežná vojna proti všetkým okolitým krajinám by pravdepodobne nebola úspešná. Nemohol sa spoliehať na prostú vojenskú prevahu ako jeho protivníci, svoje nedostatky musel eliminovať premysleným strategickým prístupom. Mal aj kvalitné spravodajské informácie o armádach okolitých krajín.

Izrael sa preto rozhodol pre preventívny letecký útok s cieľom zničiť letecké sily protivníka a získať tak prevahu vo vzduchu. Izraelské letectvo malo približne 200 lietadiel, najmä francúzskych Mirage.

Vojnová trofej: Počas druhej svetovej vojny sa milióny žien stali obeťou brutálneho násilia

Celé izraelské letectvo, s výnimkou dvanástich lietadiel pridelených na obranu izraelského vzdušného priestoru, ráno 5. júna 1967 zaútočilo na egyptské letiská a zničilo 280 lietadiel, ktoré tvorili rozhodujúcu časť egyptského letectva. Egyptský prezident Násir však vyhlásil, že útok odrazili a izraelské letectvo utrpelo veľké straty. Sýria a Jordánsko pod vplyvom tejto nepravdivej informácie začali nálety na Izrael, ktoré neboli veľmi úspešné. Izrael potom časť náletov odklonil na ciele v Sýrii a Jordánsku a na jedno letisko v Iraku.

Na konci prvého dňa konfliktu boli takmer celé egyptské a jordánske vzdušné sily aj polovica letectva Sýrie zničené bez toho, aby vzlietli. Pozemné vojská arabských krajín zostali bez leteckej podpory a izraelské pozemné sily nemohli byť zasiahnuté leteckým úderom protivníka. Izrael dosiahol svoj zámer, získal vzdušnú prevahu a vytvoril si základný predpoklad na úspech v konflikte.

V Káhire: Jordánsky kráľ Husajn bin Talál, vľavo, a egyptský prezident Džamál Abd an-Násir po podpise obrannej zmluvy v roku 1967.
V Káhire: Jordánsky kráľ Husajn bin Talál, vľavo, a egyptský prezident Džamál Abd an-Násir po podpise obrannej zmluvy v roku 1967.
profimedia.sk

Víťazstvo Izraela

Ešte v ten istý deň, po úspešnom dokončení leteckej operácie, izraelské pozemné sily zaútočili na Sinaj a vstúpili do pásma Gazy. Egyptská armáda bola na ústupe, ale Egypt zverejňoval informácie o úspechoch svojej armády. Tieto klamlivé správy podnietili útoky sýrskej a jordánskej armády, ktoré na základe nepravdivých informácií očakávali vojenskú podporu zo strany Egypta.

Sýrske delostrelectvo ostreľovalo Izrael zo svojich pozícií na Golanských výšinách, ktoré sa druhý deň konfliktu stali terčom izraelského protiútoku. V Egypte pokračoval postup izraelskej armády až k Suezskému prieplavu. Ďalší deň Izrael obsadil celý Jaruzalem, Sinajský polostrov aj Západný breh Jordánu. Úspechy izraelskej armády prinútili Egypt a Jordánsko 8. júna prijať rozhodnutie o zastavení paľby, na ktoré OSN vyzvala deň predtým.

Izrael zameral svoje úsilie na Sýriu a v nasledujúcich dvoch dňoch dobyl a ovládol Golanské výšiny. Izraelské vojská stáli necelých päťdesiat kilometrov od sýrskeho hlavného mesta Damask.

Boli miláčikmi národa, no komunisti ich odsúdili na zabudnutie

Do konfliktu sa zaangažovali veľmoci. Sovietsky zväz v prípade pokračovania konfliktu pohrozil Izraelu intervenciou a USA odporučili Izraelu vojnu ukončiť. Oficiálne sa skončila 10. júna 1967 navečer.

Vojna trvala 132 hodín a Izrael sa stal jej jednoznačným víťazom. Ubránil svoju existenciu a ukázal svoju silu. Využitie momentu prekvapenia, získanie prevahy vo vzduchu a schopnosť rýchleho útoku pozemných síl slávili úspech.

Začiatok útoku: Izraelské letectvo pri náletoch na egyptské letiská zničilo rozhodujúcu časť protivníkových lietadiel.
Začiatok útoku: Izraelské letectvo pri náletoch na egyptské letiská zničilo rozhodujúcu časť protivníkových lietadiel.
profimedia.sk

Získanie kontroly

Izrael získal územie s rozlohou viac ako 60-tisíc štvorcových kilometrov, čo bolo trikrát viac ako rozloha samotného Izraela. Na úkor Egypta získal pásmo Gazy a celý Sinaj, Jordánsko stratilo východný Jeruzalem a celý Západný breh Jordánu a Izrael obsadil aj Golanské výšiny, ktoré patrili Sýrii.

Súčasne s týmito územiami však Izrael získal približne milión arabských obyvateľov. Niekoľko státisícov z nich utieklo do okolitých krajín, najmä do Jordánska. Na okupovaných územiach ich zostalo približne šesťstotisíc, čo vytváralo predpoklady problémov v budúcnosti.

Z vojenského hľadiska bolo pre Izrael mimoriadne dôležité, že získané územie vytváralo nárazníkové pásmo medzi Izraelom a okolitými krajinami a eliminovalo tak riziko priameho útoku na krajinu. Kontrola nad získanými územiami predstavovala nadobudnutie kontroly nad Tiranským prielivom, nad zdrojmi pitnej vody v oblasti Golanských výšin, Judey a Samárie.

Vojna tiež znamenala posilnenie spojenectva Izraela s USA. Odvtedy sú Spojené štáty hlavným spojencom Izraela. Súčasne došlo k zníženiu vplyvu Sovietskeho zväzu, ktorý bol hlavným patrónom porazených arabských krajín.

Predurčila vývoj

Vojna, samozrejme, mala aj obete. Na izraelskej strane prišlo o život takmer 800 vojakov, na strane arabských krajín vyše dvadsaťtisíc, čo súviselo aj s nedostatočnou vycvičenosťou a dezorganizáciou arabských jednotiek.

Svedectvá bývalých vojakov po rokoch stále odhaľujú doteraz skryté stránky konfliktu. Napríklad Izrael už niekoľko dní pred vojnou uskutočňoval tajné diverzné operácie v sýrskych a egyptských prístavoch. Nie všetky boli dostatočne premyslené a pripravené, preto niektoré nedopadli dobre. Jeden z veliteľov spomína, že na splnenie diverznej úlohy v sýrskom prístave Baniyas mal k dispozícii starú britskú mapu z roku 1800. Dochádzalo aj k stratám na životoch civilného obyvateľstva a niektoré svedectvá bývalých izraelských vojakov po rokoch uvádzajú prípady nezmyselného a neodôvodneného zabíjania civilistov.

V súčasnosti sa táto vojna považuje za zlomový okamih v dejinách Izraela, predurčila vývoj v oblasti na dlhé desaťročia a jej dôsledky sú zrejmé dodnes.

Niektoré problémy sa podarilo vyriešiť. Izrael a Egypt v roku 1979 podpísali mierovú zmluvu a Egypt opätovne získal Sinaj, z ktorého sa Izrael postupne stiahol. V roku 1994 Izrael podpísal mierovú zmluvu s Jordánskom. Mierová zmluva so Sýriou nie je podpísaná dodnes a Izrael stále okupuje Golanské výšiny.

História