Lidice: Vrahovia sa na mieste činu fotografovali.

Zabite Heydricha! Odstránenie nacistického pohlavára urobili tí najlepší z najlepších

Nikde inde v okupovanej Európe nebol zlikvidovaný taký vysokopostavený nacistický funkcionár.

História

V noci 28. decembra 1941 vzlietol z letiska v Tangmere na juhovýchode Anglicka štvormotorový halifax so siedmimi parašutistami na palube. Všetci boli príslušníkmi československej armády. Tri komandá, s krycími menami Silver A (nadporučík Alfréd Bartoš, rotmajster Josef Valčík, čatár Jiří Potůček), Silver B (rotný Jan Zemka, čatár Vladimír Škacha) a Antropoid (rotmajster Jozef Gabčík, rotmajster Jan Kubiš) mali za sebou niekoľkomesačný tvrdý výcvik v Škótsku, v stredisku Special Operations Executive. SOE, Útvar špeciálnych operácií, vznikol na popud premiéra Winstona Churchilla, aby „rozpútal oheň v okupovaných európskych krajinách“.

Boli to tí najlepší z najlepších. Tiché zabíjanie, práca s trhavinami, pouličný boj, inštinktívna streľba, maskovanie, rýchle vyhodnocovanie nepredvídaných udalostí... To všetko museli zvládnuť, kým inštruktori prikývli. Sú pripravení. Na splnenie úloh aj prípadné prežitie neskôr. S tým prežitím však veľmi nerátali.

Reinhard Heydrich: SS-Obergruppenführer a generál polície, šéf Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti a Bezpečnostnej služby.
Reinhard Heydrich: SS-Obergruppenführer a generál polície, šéf Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti a Bezpečnostnej služby.
profimedia.sk

V najväčšej tajnosti

Gabčík ani Kubiš o svojom poslaní dlho nevedeli. Dozvedeli sa to až krátko pred skončením výcviku na stretnutí v Londýne. Celý plán dovtedy poznali len štyria ľudia. Jeho autor, prednosta druhého oddelenia Hlavného štábu plukovník František Moravec, jeho dvaja spolupracovníci a prezident Edvard Beneš. Ďalší poznali iba časti plánu. „Podľa toho, akú mali prácu a vzťah k akcii,“ napísal v memoároch šéf vojenskej spravodajskej služby František Moravec, ktorý v nich tiež tvrdí, že Kubiša s Gabčíkom vyslali do Čiech až v apríli 1942 a nie v decembri 1941.

„Okrem prezidenta žiadny člen československej vlády v exile nebol o tejto operácii informovaný. Či bol Beneš schopný nechať si všetko pre seba a neprezradiť to ostatným politikom, nemôžem povedať, ale predpokladám, že áno, pretože som nikdy o žiadnej indiskrétnosti nepočul.“

Nacisti v Protektoráte terorizujú a neľútostne vraždia českých vlastencov. Hlavnú zodpovednosť za to nesie zastupujúci ríšsky protektor Reinhard Heydrich a štátny tajomník úradu ríšskeho protektora Karl Herman Frank. Jedného z nich treba zabiť, aby svet videl, že Česi sa nevzdali, že dokážu vrátiť ranu za ranu.

Posledné slovo pri výbere cieľa mal prezident. Beneš rozhodol: „Zabite Heydricha!“ Písomný rozkaz nejestvoval. No podľa viacerých indícií to bolo skutočne rozhodnutie prezidenta Beneša. Potvrdzuje to aj svedectvo muža, ktorý mlčal desiatky rokov. Až v roku 1992 vtedy už takmer osemdesiatročný Peter Wilkinson, niekdajší styčný dôstojník SOE, povedal, že „začiatkom októbra 1941 prezident Beneš informoval SOE prostredníctvom plukovníka Moravca o úmysle zaútočiť na Heydricha“.

Po svojom rozhodnutí si prezident Beneš iste vydýchol. Podľa pamätníkov totiž veľmi ťažko niesol zlé hodnotenie českého odboja zo strany Spojencov.

Skupina Antropoid: Jozef Gabčík.
Skupina Antropoid: Jozef Gabčík.
profimedia.sk

Stretnutie s prezidentom

Dvojica z Antropoidu vyskočila 29. decembra krátko pred pol treťou ráno ako prvá. Zvyšok noci prečkali Gabčík s Kubišom v akomsi záhradnom domčeku. Mysleli na slová, ktoré im iba pred pár hodinami povedal prezident? Beneš zdôrazňoval historickú dôležitosť ich akcie. Keď sa s nimi lúčil, leskli sa mu slzy v očiach. Vedel, že idú na smrť. Vedeli to však aj oni a prijali to ako svoj osud. Preto ich Moravec vybral.

Boli pripravení zomrieť pre svoju vlasť. Keď im povedal, že s najväčšou pravdepodobnosťou zahynú, ak nie na mieste činu, tak neskôr na úteku, prijali to s neuveriteľnou chladnokrvnosťou. „V ich odpovedi nebola precitlivenosť. Gabčík povedal, že sa pozerá na misiu ako na vojnovú akciu a na riziko smrti ako na prirodzené. Kubiš mi poďakoval, že som ho vybral. Obidvaja muži vyhlásili, že by dali prednosť smrti pred zajatím gestapom,“ spomínal Moravec. Pripomínali mu rímskych hrdinov, o ktorých čítaval v latinských klasikoch.

Ako ukázali neskoršie udalosti, v hodnotení dvojice sa Moravec nemýlil. Gabčík s Kubišom dokázali zachovať chladnokrvnosť aj v situáciách, keď sa im šťastena obracala chrbtom.

Skupina Antropoid: Jan Kubiš.
Skupina Antropoid: Jan Kubiš.
profimedia.sk

Heydrichova posledná cesta

SS-Obergruppenführer a generál polície Reinhard Heydrich, šéf Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti (RSHA) a Bezpečnostnej služby (SD), jeden z hlavných architektov holokaustu, vystriedal v septembri 1941 vo funkcii ríšskeho protektora Konstantina von Neurath, ktorý bol podľa Hitlera na Čechov príliš mäkký. Po príchode do Protektorátu sa Heydrich so ženou, štyrmi deťmi a služobníctvom usadili na zámku v Panenských Břežanoch, asi dvadsať kilometrov od Prahy, odkiaľ denne chodil autom do práce na Pražský hrad.

Gabčík s Kubišom po dlhšom sledovaní vybrali najvhodnejšie miesto na atentát. Rozhodli sa zaútočiť na Heydrichov automobil na križovatke v mestskej časti Libeň, v ostrej zákrute, kde musel vodič spomaliť. Do akcie pribrali aj Josefa Valčíka zo skupiny Silver A, ktorý im mal dať signál, že automobil sa blíži.

Okolo desiatej predpoludním 27. mája 1942, teda pred 75 rokmi, nastúpil tridsaťosemročný obergruppenführer SS ako obvykle do otvoreného Mercedesa. Cítil sa bezpečne a sebaisto. Vodcove výčitky, že málo dbá na svoju bezpečnosť, keď chodí bez ochrany príslušníkov SS, bral na ľahkú váhu. Osem mesiacov už vládol tvrdou rukou v Čechách i na Morave. Hneď po svojom príchode zaviedol stanné právo, ktoré trvalo až do 1. decembra. Stovky ľudí vtedy popravili, ďalšie putovali do koncentračných táborov, odboj bol takmer zničený a v tom zvyšku malo gestapo svojich konfidentov. Čo by sa mu mohlo stať?

Nasledujúce udalosti sú známe z mnohých publikácií a filmov, hraných i dokumentárnych. Keď sa automobil objavil v zákrute, odhodil Gabčík kabát, pod ktorým ukrýval samopal, vošiel do vozovky a chystal sa spustiť paľbu. Jeho Sten Gun však zlyhal. Ako potvrdila neskôr správa gestapa, vzpriečil sa mu náboj v hlavni. Odhodil nefunkčnú zbraň a dal sa na útek.

Po atentáte: Zákruta, v ktorej Gabčík s Kubišom zaútočili na Heydricha.
Po atentáte: Zákruta, v ktorej Gabčík s Kubišom zaútočili na Heydricha.
profimedia.sk

Heydrich, v rozpore s pravidlami bezpečnosti, nariadil šoférovi zastaviť a začal po atentátnikovi strieľať z pištole. To ho stálo život. Pretože automobil zastavil priamo pred Kubišom, ktorý mohol zaútočiť vlastnoručne upraveným protitankovým granátom. Explodoval pri pravom zadnom kolese auta. Črepiny zasiahli Heydricha i Kubiša. Strhla sa prestrelka. Šofér Klein prenasledoval Kubiša a jeho šéf Gabčíka. Po chvíli však Heydrich spadol na zem a potácal sa späť smerom k autu, kde sa opäť zrútil. Klein prestal naháňať Kubiša a vrátil sa k nadriadenému, ktorý bezvládne ležal na kapote. Ako sa ukázalo v nemocnici, utrpel rozsiahle vnútorné zranenia. Po ôsmich dňoch, štvrtého júna, zomrel.

Už to nečakali

V Londýne už prestali dúfať. O výsadkároch dlho nemali žiadne správy, nič sa nedialo. Moravec si robil starosti. Čo zlyhalo? „Konečne popoludní 27. mája 1942 pražský rozhlas priniesol správu, na ktorú som čakal. Oficiálne oznámenie, že reichsprotektor Heydrich bol vážne zranený pri kriminálnom pokuse o atentát, ku ktorému došlo toho dňa o 10.30 na juhovýchodnom predmestí Prahy. Páchatelia hodili do jeho auta bombu, ktorá explodovala. Svedkovia videli dvoch mužov opúšťajúcich miesto činu na bicykloch. Po mužoch sa pátra.“ Tá posledná informácia šéfa vojenskej spravodajskej služby obzvlášť potešila. Gabčík s Kubišom nielenže splnili úlohu, ale podarilo sa im utiecť.

Ako ďalej Moravec spomína, „udalosť sa ihneď stala medzinárodnou senzáciou. Československo sa cez noc dostalo na prvé stránky novín a stalo sa predmetom pozornosti celého sveta“. „Svetová verejnosť považovala akciu za dôkaz, že Česi pokračujú v boji za svoju nezávislosť, že sa nezmierili s okupáciou a kolaboráciou s nacistami. A to sme chceli,“ píše Moravec. Predtým ani potom nebol nikde inde v okupovanej Európe zlikvidovaný taký vysokopostavený nacistický funkcionár.

Pred 75 rokmi: Na chóre a v krypte pravoslávneho chrámu zviedli parašutisti posledný boj.
Pred 75 rokmi: Na chóre a v krypte pravoslávneho chrámu zviedli parašutisti posledný boj.
profimedia.sk

Splnili slovo

Gabčíkovi s Kubišom sa podarilo unikať gestapu viac ako tri týždne. Napriek nevídanej odmene - milión ríšskych mariek a záruke beztrestnosti - nezradil parašutistov nik z tých, ktorí im pomáhali. Judáš pochádzal z ich vlastných radov. Bol to člen výsadku Out Distance Karel Čurda.

Na základe jeho informácií gestapo vypátralo úkryt Gabčíka s Kubišom, ktorý mali s ďalšími piatimi parašutistami v krypte pravoslávneho Chrámu Cyrila a Metoda na Resslovej ulici v Prahe. Jednotky SS a gestapa skoro ráno 18. júna 1942 obkľúčili kostol a začal sa nerovný boj. Po dvoch hodinách, keď minuli strelivo, padli ako prví Adolf Opálka, Jan Kubiš a Josef Bublík, ktorí sa bránili na chóre. Zvyšní štyria - Jozef Gabčík, Jaroslav Švarc, Jan Hrubý a Josef Valčík - odolávali v krypte ešte päť hodín, až kým aj im nedošla munícia. Poslednú guľku si každý nechal pre seba.

Gabčík s Kubišom, no aj ďalší parašutisti, splnili slovo, ktoré dali pred odletom Františkovi Moravcovi, že živých ich nedostanú.

A Karel Čurda? Po vojne ho postavili pred súd. Podľa Moravcových spomienok „neprejavil ani výčitky svedomia, ani strach, iba cynickú ľahostajnosť“. Keď sa ho sudca spýtal, ako mohol zradiť kamarátov a privodiť ich smrť, sucho odpovedal: „Myslím, pán sudca, že by ste za milión mariek urobili to isté.“

Odsúdili ho na smrť. O milosť požiadať odmietol. Obesili ho 29. apríla 1947 vo väznici na Pankráci.

Stálo to za to?

To je otázka, ktorá sa v súvislosti s atentátom na Heydricha vždy vynorí, o ktorej sa stále diskutuje. Nebola daň za atentát privysoká? Fakt je, že po zabití Heydricha Veľká Británia odvolala svoj podpis pod Mníchovskou dohodou a exilová vláda dostala prísľub, že po vojne bude Československo obnovené v jeho pôvodných hraniciach.

Na druhej strane váh sú tisíce životov. Vraj aj prezident Beneš mal neskôr pochybnosti o správnosti kroku, hoci v konečnom dôsledku ho neľutoval. Bol presvedčený, že vďaka tomu Spojenci zmenili pohľad na Československo. Obával sa len, že sa to raz bude možno ťažko vysvetľovať tým, ktorí vojnu prežili alebo vôbec nezažili. Lebo odveta nacistov bola skutočne krutá. Obludná. Ako odplatu za atentát požadoval Hitler zabitie 10-tisíc Čechov. Opäť bolo vyhlásené stanné právo a začali sa masové popravy. Neraz bez súdu. Čísla o počte obetí sa rôznia. Od päťtisíc až do menej reálnych pätnásťtisíc.

Na pohrebe v Berlíne boli aj predstavitelia protektorátnej vlády na čele s prezidentom Háchom. Hitler im tam dal ultimátum. Ak nechcú, aby ich národ bol vymazaný z mapy, musia sa postarať, aby Heydrichových vrahov čo najrýchlejšie chytili.

Čo myslel Hitler tým „vymazaný z mapy“, predviedli nacisti v Lidiciach. V noci z 9. na 10. júna 1942 na základe falošného podnetu neveľkú stredočeskú obec obkľúčili jednotky SS a gestapa. Mužov na mieste postrieľali, ženy a deti odvliekli do koncentračných táborov a dedinu podpálili. Ruiny domov neskôr vyhodili do vzduchu. Rovnako dopadol miestny kostol a cintorín. Terénne úpravy ukončili v roku 1943. Po Lidiciach zostala len holá pláň, na ktorú zakázali vstup. Rovnako dopadla o dva týždne obec Ležáky, z ktorej okolia vysielala odbojová rádiostanica s krycím názvom Libuša.

Spomienka: V Lidiciach postavili na pamiatku obetí fašistického besnenia pamätník.
Spomienka: V Lidiciach postavili na pamiatku obetí fašistického besnenia pamätník.
Milan Vranka
História