Škandál s brazílskym mäsom poukázal na to, že rozvoje vidieka u nás hrubo zanedbávame. Namiesto našich svíň, jeme nekvalitné, ale zato lacné mäso z dovozu.

Jedzme naše svine: Kým nevypukne škandál, pôvod potravín neriešime. Hlavne, že sú lacné

Kauzy
Peter Galan

Rozvoj vidieka hrubo zanedbávame. Dôsledkom je škandál s brazílskym mäsom.

Kauzy

Na Slovensku spotrebujeme ročne zhruba 240-tisíc ton mäsa. Takmer polovica je z dovozu. Často sú to prebytky, ktoré vyspelé krajiny ponúkajú za extrémne nízke ceny, aby prevetrali svoje sklady pre čerstvý tovar.

Prekvapenie pre Slovákov: Zatvorenie obchodov sa odkladá, pokojne nakupujte ďalej!

Alebo produkty z krajín, kde je hygiena výroby, kvalita kŕmnych zmesí či zdravotná neškodnosť pochybná. Afér okolo mäsa z cudziny sa krajinou pod Tatrami prehnalo už niekoľko. Naposledy v súvislosti s 21-tisíc kilogramami brazílskej hydiny, dva roky namočenej v soli, plnej chémie a nakazenej salmonelou. Ako obyčajne, opäť sme zaskočení.

Toto už snáď ani nie je možné: V brazílskom mäse sa našiel ďalší typ salmonely

Brazílsky skvost: Kuracie prsia boli dva roky namočené v soli, plné chémie a napadnuté salmonelou.
Brazílsky skvost: Kuracie prsia boli dva roky namočené v soli, plné chémie a napadnuté salmonelou.
ARCHÍV

Foto: Archív

Sťahujeme mäso z reštaurácií, pultov, kontrolujeme, obviňujeme Brazílčanov, distribútorov, obchodné reťazce či Poliakov a Holanďanov, cez ktorých k nám tento odpad prišiel. Pritom za súčasnú situáciu môžeme vo veľkej miere sami. Poľnohospodárstvo a živočíšnu výrobu sme položili na lopatky, skúsení odborníci s potravinárskym vzdelaním robia v automobilkách, nových je málo.

V potravinách, ktoré denne jeme, našli jedovatý arzén. Kde je najviac tohto karcinogénu?

A hlavne našich výrobcov, hoci ich produkciu kontrolujú zo všetkých strán, nedokážeme nákupmi podporiť. Zaujíma nás hlavne cena a kým nevypukne škandál, pôvod potravín neriešime. Hlavne, že je akcia.

Keď sa chce

Rozľahlý hospodársky dvor na kraji dediny Branovo pôsobí trochu opustene. Len kde-tu začujeme békanie oviec, erdžanie koní. Za ohradou veľkého výbehu k nám prudko vyrazí asi päťstočlenný kŕdeľ kotkodákajúcich sliepok v nádeji, že dostanú niečo pod zub.

Nákaza zo žemľovky: takmer 50 Slovákov dostalo salmonelózu! Tipy ako budete v bezpečí

Hydina: O produkty našich fariem je čoraz väčší záujem.
Hydina: O produkty našich fariem je čoraz väčší záujem.
Peter Galan

Foto: Peter Galan

Pri jednej z hospodárskych budov nájdeme skupinu zamestnancov sekajúcich mäso, pripravujúcich klobásky, špekáčiky, zabíjačkovú kašu. Chystajú sa na predveľkonočný nával. O zákazníkov vraj nemajú núdzu počas celého roka. „Keď na začiatku týždňa zabijeme desať 150-kilových ošípaných, v piatok už nemáme ani oškvarok,“ prehodí Stanislav Becík.

Nedajte sa obabrať! Priniesol vám čašník nakazené mäso? Takto to odhalíte!

Niekdajší minister pôdohospodárstva je dnes úspešný farmár. „Vlani sme predali vyše sedemtisíc kačíc, päťtisíc husí, množstvo mäsa z ošípaných, jahniat, údených výrobkov, syra, bryndze. Ľudia sem jazdia desiatky kilometrov a objednávať si musia dopredu, aby sa im ušlo. Okrem toho prichádzajú deti zo škôl, aby na vlastné oči videli, ako to na farme vyzerá. To by mohla robiť každá z vyše 2 700 našich dedín. Tak by sme boli minimálne v základných potravinách sebestační. Namiesto toho uvažujeme, že budeme prispievať dedinčanom na cestu za prácou vo fabrikách.“

TVRDÝ KROK po prevalení škandálu so zhnitým brazílskym mäsom: Pykať budú možno aj nevinní!

„Logika“: „Až stotisíc kusov, najmä zástavového mladého dobytka exportujeme a potom nakupujeme nekvalitné mäso zo zahraničia,“ hovorí Stanislav Becík.
„Logika“: „Až stotisíc kusov, najmä zástavového mladého dobytka exportujeme a potom nakupujeme nekvalitné mäso zo zahraničia,“ hovorí Stanislav Becík.
Peter Galan

Foto: Peter Galan

Prechádzame sa po hospodárskom dvore a farmár nám ukazuje ovčiareň, chov holubov, koní, sliepok. Nakoniec sa zastavíme v podnikovej predajni. Ceny syra, mlieka i medu sú miestami nižšie ako v supermarketoch. „Darmo máme miliardové tržby z automobilového priemyslu, keď do zdravotníctva ide raz toľko. Príčinou je i nezdravá výživa,“ pokračuje bývalý minister.

Toto je už priveľa! Nakazenú brazílsku hydinu u nás predával čierny sklad mäsa!

„Draho platíme za to, že sme rozvoj vidieka zanedbali. Slovensko je jeden z mála štátov s výbornými pôdno-klimatickými podmienkami na dopestovanie a dochovanie všetkých poľnohospodárskych produktov. Zároveň asi jediný, ktorý nepochopil, že sila krajiny spočíva v potravinovej sebestačnosti.“

Nevyužitý potenciál

Stanislav Becík je presvedčený, že sme hrubo zanedbali husto osídlený vidiek a možnosti, ktoré ponúka. Nie je umenie predať obilie takmer priamo z poľa do zahraničia alebo vyvážať mladé zvieratá, ktoré by sme mohli doma dochovať. To, čo prináša hodnoty, je práca ľudí, ktorí vstupné suroviny menia na potraviny. Tie majú cenu.

Z uvarenej ryže sa môžete otráviť. Množia sa na nej choroboplodné baktérie!

Máme na výber: Naše farmy ponúkajú domáce produkty za porovnateľné ceny ako import v supermarketoch.
Máme na výber: Naše farmy ponúkajú domáce produkty za porovnateľné ceny ako import v supermarketoch.
MARTIN DOMOK

Foto: Martin Domok

„Na vidieku je obrovský potenciál voľnej pracovnej sily, ktorý môžeme využiť. Prinieslo by to mnoho pozitív. Ľudia by mali prácu, zvýšila by sa domáca produkcia potravín, jej kvalita by mala pozitívny vplyv na zdravie obyvateľov, mohol by sa stabilizovať rozpočet zdravotníctva a výkonnosť ekonomiky by stúpala.“ Tvrdí, že dosiahnuť potravinovú sebestačnosť by vôbec nemusel byť problém.

Kontroly brazílskeho mäsa priniesli prvé výsledky: Takýto hnus sme jedli!

Veď každá krava má do roka teľa, ovca i dve jahňatá, sliepka päťdesiat kurčiat, prasnica dvadsať prasiatok, ovocné stromy nám rodia v druhom-treťom roku. „Keby len časť prostriedkov vynaložená na sociálne dávky pre nezamestnaných išla na podporu poľnohospodárskych odvetví, vrátilo by sa nám to dvojnásobne.“ My to však robíme naopak. Čo môžeme, to za pár eur vyvezieme do zahraničia. „Porovnávam Slovensko s Francúzskom, pretože sme si blízki klimaticky, pôdnym reliéfom aj osídlením vidieka. Tam na 55 miliónov obyvateľov chovajú vyše šesť miliónov mäsových kráv. My okolo päťdesiattisíc. Až stotisíc kusov, najmä zástavového mladého dobytka, exportujeme a potom nakupujeme nekvalitné mäso zo zahraničia.“ Je pravda, že dotačná politika u nás nie je práve motivujúca a je ľahšie uprednostniť rýchly zisk.

Prehovorili mäsiari: Ktorú šunku by nikdy nedali do úst?

Ovečky von: Temer všetky mliečne jahňatá vyvážame a namiesto toho k nám vozíme mäso zo starých oviec. Dobrú jahňacinu vlastne ani nemáme kde ochutnať.
Ovečky von: Temer všetky mliečne jahňatá vyvážame a namiesto toho k nám vozíme mäso zo starých oviec. Dobrú jahňacinu vlastne ani nemáme kde ochutnať.
Juraj Roščák

Foto: Juraj Roščák

Napriek tomu je Stanislav Becík presvedčený, že v danej situácii môžeme vytvoriť tvrdé konkurenčné prostredie dovozcom s druhotriednym tovarom. „Už Mária Terézia hovorila, že pre spoločnosť je vajce vyrobené doma za tri koruny lacnejšie ako to, ktoré za korunu dovezieme. Pretože dovoz oberá ľudí o prácu a potom ich musíme živiť.“ V tomto prípade navyše hovoríme o vyššej domácej kvalite, čerstvosti a zdraví obyvateľstva, ktoré prebujneným importom riskujeme.

Ministerka šokuje Slovákov: Pri nákupe potravín vraj nehľadíme na cenu!

„Za súčasnou aférou nehľadajme chybu Brazílčanov,“ uzatvára Becík. „Oni len reagujú na našu hlúposť, že si zvieratá nevieme dochovať sami. Chyba je v nás.“

Nemajú komu predávať

Hydinári na Slovensku nemajú na ružiach ustlané. Na rozdiel od niektorých importérov musia dodržiavať prísne hygienické pravidlá, kŕmne zmesi, chov, porážka i spracovanie mäsa podliehajú pravidelným kontrolám.

Sme vraj odkladiskom potravín druhej triedy. No platí to aj o chlebe?

Ako nám hovorí riaditeľ Únie hydinárov Slovenska Daniel Molnár, v súčasnosti máme u nás len troch spracovateľov domácich kurčiat a popri nich pôsobí niekoľko desiatok prebaľovacích a „rozrábkarských“ spoločností, ktoré balia zväčša zahraničnú hydinu do slovenských obalov.

Výsledný produkt sa potom „tvári“ ako domáci výrobok, hoci pôvod zvierat môže byť, a často je, v krajinách Latinskej Ameriky, Poľsku, Maďarsku či Česku. Originálna slovenská hydina sa na celkovej spotrebe podieľa zhruba päťdesiatimi percentami. O zvyšok sa starajú importéri a prebaľovači. Vrátane reštaurácií a školských jedální.

Nechutné: V plechovkách Coca-Coly našli ľudský moč!

„Vyrábame toľko, koľko dokážeme predať,“ hovorí Molnár. „Pritom kapacity by sme mohli zo dňa na deň zvýšiť. Veď až štvrtina našej hydiny putuje na bitúnky v zahraničí.“ O náš export hotových potravín však nie je záujem. Všade preferujú domácu produkciu, len Slováci kupujú, čo je lacnejšie. Riaditeľ má ťažké srdce aj na obchodné reťazce. „Chcú nakupovať za ceny, ktoré nie sú reálne, pritom ich marža presahuje tridsať percent. Nehovoriac o tom, že platia do 45 dní, takže naši výrobcovia ich prakticky úverujú.“ Poukazuje tiež na dotačnú politiku štátu, kde výrazne zaostávame nielen v porovnaní s krajinami vyspelej Európy, ale napríklad aj s Maďarskom či Poľskom.

Chýbajú odborníci

Zlú situáciu v súvislosti s podporou našich farmárov nám potvrdzuje aj šéf Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) Jozef Bíreš. Podľa neho dozrel čas na zmenu. „Zo zahraničia by sme mali nakupovať len produkty, ktoré sa u nás nedajú dochovať alebo dopestovať.“ Ďalší problém je ľudský faktor. Odborníkov v oblasti poľnohospodárstva už pomaly nemáme. „Stretávame sa s tým v mnohých odvetviach, ale v potravinárstve je situácia asi najhoršia.“ V prostredí slabých dotácií, silnej konkurencie druhotriednych výrobkov a prebytkov z cudziny sa chovatelia a potravinári dávajú radšej na obchod.

Nebezpečná nátierka pre deti. Český Lidl ju už sťahuje z predaja

Značka kvality SK: Má označovať kvalitné slovenské produkty, ktoré spĺňajú legislatívne kritériá, je pri nich dodržaný deklarovaný technologický postup, majú originálne zloženie a pravidelne ich kontroluje ŠVPS.
Značka kvality SK: Má označovať kvalitné slovenské produkty, ktoré spĺňajú legislatívne kritériá, je pri nich dodržaný deklarovaný technologický postup, majú originálne zloženie a pravidelne ich kontroluje ŠVPS.

Foto: Archív

Jozef Bíreš pripúšťa, že slovenská produkcia v súčasnosti naozaj nie je dostatočná na to, aby zaplnila regály obchodných reťazcov. Otázka však je prečo. „Reťazce tlačia na čo najnižšiu cenu, aj tú garantujú len niekoľko mesiacov. Pre chovateľov to je veľké riziko, pretože sa ľahko môže stať, že nakoniec sa im nevrátia ani výrobné náklady. Poklesol i chov ošípaných, pretože farmári nemali záruky, že obchody budú ich tovar odoberať. Preto naše kvalitné a zdravé zvieratá vyvážame a vozíme sem potraviny, ktoré možno krajina pôvodu ani nevie umiestniť na svoj trh. Ovce? Na Slovensku ich máme okolo štyristotisíc, ale ročná spotreba jahňaciny na jedného občana je len dvadsať dekagramov. Temer všetky mliečne jahňatá, to najkvalitnejšie mäso, exportujeme a namiesto toho k nám vozíme mäso zo starých oviec. Tak vlastne slovenský občan nemá možnosť dobrú jahňacinu ochutnať a zaradiť ju do svojho jedálneho lístka.“

Radšej domáce než cudzie

„To všetko musí zmeniť spotrebiteľ. On má rozhodovať o tom, čo sa bude na Slovensku predávať,“ tvrdí Bíreš. V prostredí otvoreného trhu však nie je jednoduché zorientovať sa. Hoci kvalita slovenských potravín je vysoká, neraz sa k nim nevieme dopracovať. Inšpektori ŠVPS sa často stretávajú so zlým označením výrobkov, kde nie sú uvedené správne názvy, prísady, ochucovadlá, použité chemikálie alebo takzvaná cestovná mapa - kde zviera chovali, zabili a spracovali.

Našťastie, preferencie Slovákov sa pomaly menia. Po rôznych kauzách aj preukázanej dvojakej kvalite potravín sú mnohí ochotní domáce výrobky hľadať. „V tomto prípade majú garanciu čerstvosti, kvality a zdravotnej neškodnosti,“ zdôrazňuje riaditeľ. Samozrejme, boli by sme naivní, keby sme bezbreho glorifikovali slovenských producentov. Aj oni podľahli trendu nízkych výrobných nákladov, tvrdiac, že inak by proti importérom nemali šancu. Známe značky s dobrým menom menia zloženie, chuť, mäso nahrádzajú hydinovým separátom.

„Ani na úrovni Európskej únie nie je tendencia túto prax zmeniť,“ upozorňuje Bíreš. Namiesto toho európska legislatíva nariaďuje, aby všetky prísady a zloženie boli uvedené na obale. Zákazník si má vybrať sám. Ak by mal však každý výrobok poctivo študovať, v obchodoch by trávil celé hodiny.

Cestou k správnemu výberu teda zostáva takzvaná národná značka kvality, ktorá zaručuje originálnu receptúru výrobkov. Jozef Bíreš tiež odporúča, aby sme volili chladené potraviny, kde máme istotu, že sú čerstvé. Neuškodil by nám ani silnejší lokálpatriotizmus, ochota podporiť domácich výrobcov a dožadovanie sa spotrebiteľských práv.

Tak by sme možnosť škandálov s druhotriednym a nezdravým mäsom z cudziny výrazne obmedzili a zaradili sa ku krajinám, kde dávno pochopili, že kupovaním domácej produkcie pomáhajú sebe, ekonomike i zamestnanosti.

Obchodníci

Obchodné reťazce nepopierajú, že veľká časť ich zásob pochádza z dovozu. Majú na to však vlastné vysvetlenie.

„Na Slovensku nie sú kapacity na to, aby sa zákazníkom ponúkala len slovenská produkcia,“ reaguje Martin Krajčovič, manažér pre komunikáciu s médiami v spoločnosti Tesco. Aj tak až sedemdesiat percent hydiny nakupujú od slovenských producentov. Hovädzie mäso však pochádza z Írska.

Monika Langová z reklamného oddelenia Kauflandu tiež zdôrazňuje, že produkcia mäsa na Slovensku je pre slovenský trh absolútne nedostatočná. „Už niekoľko rokov intenzívne rokujeme s našimi lokálnymi dodávateľmi, progres je však minimálny. Slovenskí spracovatelia ponúkajú veľmi nízky objem mäsa. Z nášho pohľadu je nevyhnutná reforma a obnova celého sektora.“ Podľa zástupkyne spoločnosti Billa Dany Husárovej mali vlani vo svojich predajniach 85 percent domácich hydinárskych produktov. V prípade bravčového a hovädzieho mäsa je však situácia odlišná. „Slovenskí producenti dokážu zahraničiu konkurovať kvalitou, bohužiaľ, nie objemom a cenou.“ Preto až 90 percent bravčového a hovädzieho zabezpečujú zo zahraničia. Zo Španielska, z Holandska, Česka, Maďarska, Poľska, Nemecka či Rakúska.

Kauzy