Mala by to byť naša najšpičkovejšia detská nemocnica. Skutočnosť je však iná

Keď chcú byť s deťmi, spia v kresle. Aj takto to vyzerá v najšpičkovejšom Detskom kardiocentre.

Kauzy

Kožené kreslo na kolieskach. Celú noc na ňom spí schúlená mama. Jej malé dieťa na druhý deň čaká ťažká operácia. Zostane pri ňom aj túto noc, aj keď sa mohla ubytovať na izbe s ostatnými matkami.

No dieťa by musela nechať v izbe samo. „Syn má štyri mesiace a veľmi zle spáva, nesmiem ho nechať plakať. Jeho choré srdce by to zaťažilo, takže určite nie. Budem tu pri ňom. Veď už som v tejto nemocnici štvrtýkrát a vždy som spala na stoličke,“ hovorí mama malého pacienta. „Ale pozrite sa, mám pomôcku,“ ukazuje na žltý vankúš. Dnes jej ho do nemocnice doniesol manžel, aby spanie na stoličke bolo trochu pohodlnejšie.

Spia na kreslách: Keď chcú byť dojčiace matky v noci s deťmi, nemajú v Detskom kardiocentre inú možnosť.
Spia na kreslách: Keď chcú byť dojčiace matky v noci s deťmi, nemajú v Detskom kardiocentre inú možnosť.
MATEJ KALINA

„Snažila som sa vypýtať si vankúš z nemocnice, ale povedali mi, že ak nespím v izbe pre matky, nemám naň nárok,“ povie s trpkým úsmevom. Kufor s vecami a na ňom uterák. Všetko poslušne uložené pod postieľkou dieťaťa. Skriňu v izbe nie je kam dať. A nová budova Detského kardiocentra stále nestojí. Prví pacienti sa mali tešiť z nových priestorov a izieb pre oboch rodičov už pred tromi rokmi. Ako sa spí ľuďom, ktorí sú zodpovední za to, že špičkové pracovisko vyzerá ako čisté zúfalstvo?

Spia na stoličke

„Ja vám rozumiem a robila by som to rovnako ako vy,“ hovorí doktorka Viera Illíková, vedúca lekárka úseku porúch rytmu a kardiostimulácie Detského kardiocentra, matke, ktorá sa rozhodla spať na stoličke. „Všetky to tak robíme,“ zapája sa do diskusie spolubývajúca. Aj ona bude spať túto noc v kresle. Prečo je taký problém dať dojčiacim matkám do izby aspoň rozťahovacie postele? „Pozrite sa na tú izbičku. Väčšinou sú tu štyri deti. Štyri postele sa nám sem nezmestia, ani keby sme veľmi chceli,“ hovorí doktorka Illíková. V izbe je teplo.

Doktorka Viera Illíková: Na nové priestory čaká už deväť rokov.
Doktorka Viera Illíková: Na nové priestory čaká už deväť rokov.
MATEJ KALINA

Ocenilo by to každé zdravé dieťa, ale nie tie so zlyhávajúcim srdcom. Tie majú radšej chlad. Ak však matka otvorí okno, do izby začne nebezpečne fúkať. Tak má na výber - teplo alebo sopeľ. Vyhrá teplo. „Detská fakultná nemocnica vymieňala okná, ale kardiocentru ich zatiaľ nevymenili. Sme tu len v podnájme a zúfalo čakáme na nové priestory,“ vysvetľuje doktorka Illíková. A tak čakajú od roku 2009, keď vznikol projekt výstavby novej budovy Detského kardiocentra blízko Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH), pod ktorý deti patria. A v izbách fučí. Alebo je v nich sauna.

Ako v pionierskom tábore

Ďalšia malá izba. Dve matky práve opustili lôžka svojich detí a išli si trochu pospať. Jedna z nich má trojtýždňovú dcéru. Pri jej postieľke spávala tiež posediačky. Ale teraz už nevládze. Potrebuje posteľ aspoň na jednu noc. „Neviem, aká bude táto noc,“ hovorí pani Bernátová. „Som bez malej a necítim sa dobre. Mám pocit, že mám byť pri nej, ale už nevládzem. Som krátko po pôrode a môj chrbát to už nezvláda,“ hovorí. Veľmi sa teší na návrat domov. Jej dcérka nepôjde do postieľky, ale rovno do manželskej postele.

Ako v pionierskom tábore: Skrine pre matky v izbách pre deti nie sú.
Ako v pionierskom tábore: Skrine pre matky v izbách pre deti nie sú.
MATEJ KALINA

„Potrebujem ju mať pri sebe, obe to potrebujeme,“ hovorí. „Tie ženy sú tam ako v pionierskom tábore. Posteľ vedľa postele, dieťa niekde úplne inde, často aj o sedem poschodí nižšie,“ rozpráva doktorka Illíková a otvára dvere do ďalšej izby. Na troch posteliach spia štyri. Matka sa musí s dcérou potlačiť na jednej. Týždeň to vydrží každá. Problém je, že ťažko choré deti sú v nemocnici aj celé mesiace. „Nemáme tu súkromie, to je asi to, čo nás najviac obmedzuje. O sprchu sa delíme so sedemnásťročnými chlapcami. Aj Szalome je to už nepríjemné, má jedenásť,“ hovorí mama chorého dievčaťa. Komfort a súkromie chýbajú takmer vo všetkých nemocniciach na Slovensku. Ani prefukujúce okná nie sú žiadna novinka.

Ale tu je v hre zdravie najviac chorých detí. Ktorékoľvek môže potrebovať rýchlu resuscitáciu. Uličky niektorých izieb sú také úzke, že cez ne personál nepretlačí resuscitačný vozík bez toho, aby predtým rýchlo vybral z izby posteľ. V situácii, keď rozhodujú minúty a sekundy, môže ísť o život.

Bežkyňa primárka

Detské kardiocentrum je roztiahnuté na troch podlažiach. „Intenzivisti“ sú na mínus druhom a deti, ktoré ich môžu kedykoľvek potrebovať, na piatom. V prípade, že dieťaťu z piateho poschodia sa akútne zhorší stav a potrebuje resuscitáciu, musia zdolať so špeciálnym resuscitačným vozíkom sedem poschodí, aby sa k nemu dostali. Stačí, že nefunguje výťah, a dráma je na svete.

Úzke izby: V prípade núdze sa pomedzi postele nedostane resuscitačný vozík.
Úzke izby: V prípade núdze sa pomedzi postele nedostane resuscitačný vozík.
MATEJ KALINA

„Stávalo sa, že sme sa nedočkali výťahu a museli sme bežať po schodoch. Vybehla som sedem poschodí a zadychčaná s roztrasenými rukami robila resuscitáciu,“ hovorí primárka oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Detského kardiocentra docentka Ľubica Kováčiková. Výťahy už, našťastie, fungujú, ale zo sedemposchodového rozdielu medzi oddeleniami lekári nie sú šťastní. To, že deti bojujúce o život ležia v bývalom sklade postelí, ktorý nikdy nemal slúžiť ako oddelenie, sa podpisuje pod zdravie malinkých. Keď jedno z detí dostane nebezpečnú infekciu, nemajú ho ako izolovať.

Kvalitný spánok: Keď v izbe pre tri spia štyri.
Kvalitný spánok: Keď v izbe pre tri spia štyri.
MATEJ KALINA

„My bojujeme o základné medicínske princípy, ktoré tu nie sú dodržané,“ hovorí primárka. „Chceme poskytovať starostlivosť na svetovej úrovni, ale to sa nedá robiť v sklade. My sa tu nehráme s nejakými bratislavskými deťmi z bohatých rodín, toto je ústav pre celé Slovensko. Toto je národný záujem,“ povedal doktor Martin Záhorec z oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny Detského kardiocentra. „Ministerstvo zdravotníctva si uvedomuje, že súčasné podmienky, v ktorých pôsobí Detské kardiocentrum, nie sú optimálne,“ napísala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová. „Detské kardiocentrum patrí medzi dôležité priority a Národný ústav srdcových a cievnych chorôb intenzívne pracuje na príprave a realizácii nového Detského kardiocentra,“ dodala.

V máji vraj stavajú

Palcové titulky, že sa už konečne začne stavať Detské kardiocentrum, sme tu mali už pred piatimi rokmi. A máme ďalší termín. „Predpokladaný termín začatia stavby je už tento mesiac, s ukončením výstavby sa preto počíta v máji 2019,“ povedala nám hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová. Ak sa má začať stavba v máji, predpokladali sme, že NÚSCH už uzavrel zmluvu s dodávateľom stavby.

Vo verejne dostupných zdrojoch sme však ani v čase uzávierky tohto článku žiadnu zmluvu o stavbe nenašli. Vieme len to, že technický dozor, inžiniersku a manažérsku činnosť stavby má robiť Dopravoprojekt, a. s., s ktorým NÚSCH podpísal mandátnu zmluvu. Tá bude platiť až po podpise zmluvy o diele so zhotoviteľom stavby, na čo si dal NÚSCH čas do konca júla 2017. Je teda možné, že máj sa opäť skončí len ako predpokladaný termín.

Hovorkyňa NÚSCH Dobroslava Krajačičová nám odmietla prezradiť firmu, ktorá bude kardiocentrum stavať, a nepovedala ani to, či už existuje zmluva s ňou. Chcú to urobiť na tlačovej konferencii. Kto je zodpovedný za naťahovačky: Priamej odpovedi na otázku, kto je zodpovedný za dlhoročné ťahanice, sa ministerstvo zdravotníctva vyhlo.

Hovorkyňa Zuzana Eliášová nám napísala, že proces verejného obstarávania na stavbu trval dva roky a skončil sa v máji minulého roku. A že potom dal riaditeľ ústavu z vlastnej iniciatívy urobiť kontrolu. Tá trvala ďalší rok. Kontrola povedala, že je všetko v poriadku, a teraz idú stavať.

Na zodpovednosť za naťahovačky sme sa pýtali aj riaditeľa Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb. O žiadnej zodpovednosti nebola v odpovedi hovorkyne Dobroslavy Krajačičovej reč. „Do vyhlásenia verejnej súťaže sme realizovali množstvo prípravných prác, architektonické návrhy a štúdie, projektovú dokumentáciu stavebného zámeru, dokumentáciu na stavebné povolenie, tendrovú dokumentáciu a podobne. Časovo veľmi náročný bol proces odkúpenia pozemkov od rôznych súkromných vlastníkov,“ napísala. Kto a prečo tento proces brzdil, teda nevieme. Vieme o ňom len jedno. Spí na posteli s dobrým matracom a nie v kresle vedľa chorého dieťaťa.

Kauzy