Zdeněk Jurica zo skrachovanej nebankovky: V prípade figuroval iba ako svedok.

Mala spravovať 1,3 milióna eur, no vložila ich do nebankovky, čo skrachovala. Reakcia súdu? Chcela len dobre!

Prípady vybielených účtov firiem v konkurze sa končia oslobodením všetkých hazardérov.

Kauzy

Viac ako milión tristotisíc eur sa vyparilo. Dagmar Vavreková vložila ohromujúcu sumu do nebankovky a tá, pravdaže, skrachovala. Pani Vavreková nie je senilná dôchodkyňa a navždy stratené peniaze neboli jej vlastné. Ako správkyňa konkurznej podstaty sa zahrala na milionárku a hazardovala s majetkom súkromnej firmy, ktorý jej do dočasnej opatery zveril štát.

Právoplatný verdikt o vine Vavrekovej však už vinou mimoriadneho opravného prostriedku neplatí. Podľa Najvyššieho súdu Vavreková konala „vo viere v čo najlepšie zhodnotenie zverených financií“, preto nie je dôvod na jej potrestanie.

Zlatá žila

Aby bolo jasné hneď od začiatku, Vavreková v tom nebola sama. Do skrachovanej nebankovky CI Holding, spájanej s bývalým spoločníkom zavraždeného bratislavského bosa Petra Steinhübela, napchali stámilióny slovenských korún štyria správcovia konkurzných podstát. Predseda predstavenstva nebankovky

Ten v tom čase vykonával funkciu správcu konkurznej podstaty. Jeho úlohou bolo speňažovať majetok firiem v konkurze, napríklad rozpredávaním strojov, áut a budov a zo získaných peňazí vyplatiť veriteľov problematickej firmy. Jurica navrhol Noskovi, aby peniaze hneď nevyplácal, ale radšej ich vložil do nebankovky. Ponúkal vyššie zhodnotenie vkladov ako banky, ale zase bez ochrany Fondu na ochranu vkladov. Nosko sa rozhodol zariskovať a nahovoril ďalších správcov vrátane svojho bratranca, aby aj oni naložili s peniazmi zverených firiem rovnako.

Do nebankovky tak natiekli peniaze firiem Conus BB, Strojárne Piesok, Lykové textilné závody v Revúcej, Interwood a mnohých ďalších. Majitelia nebankovky nemohli natrafiť na výdatnejšiu zlatú žilu, ako boli správcovia konkurzov ochotní hazardovať s takými veľkými peniazmi. V CI Holdingu ich rozmaznávali, pozývali na firemné akcie.

Exprokurátor v bavlnke

Nebankovka CI Holding krachla v roku 2009 a firmám v konkurze ostali vybielené účty. Na Krajskom súde v Banskej Bystrici, ktorý mal všetky dotknuté konkurzy kontrolovať, vyhlásili poplach. Policajné vyšetrovanie viedlo k obvineniu všetkých štyroch správcov z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Potom do prípadu vstúpil predchádzajúci generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Prekvapujúco zrušil obvinenie Vladimíra Noska, hoci práve on bol čosi ako styčný bod medzi ostatnými správcami a vedením nebankovky a spláchol v nej viac ako tri milióny eur!

Trnka vysvetľoval udelenie beztrestnosti tvrdením, že Nosko nemal úmysel spôsobiť škodu na cudzom majetku. Zvláštne pritom bolo, že na vine ostatných troch správcov prokuratúra trvala, ale v čom tkvel priepastný rozdiel medzi konaním Vladimíra Noska a ostatných správcov, nikdy nevysvetlila. Núkalo sa jediné vysvetlenie, že Vladimír Nosko v minulosti pracoval ako prokurátor.

Zvyšných troch správcov - Ivana Bablenu, Dagmar Vavrekovú a Petra Noska - hnala prokuratúra na súd. Bablena zrazu vážne ochorel a z pojednávaní sa často ospravedlňoval, ale Vavreková s Noskom už majú celú súdnu tortúru za sebou. V ich prípade padol verdikt: „Vinní!“ Údajný dobrý úmysel pri vkladaní cudzích peňazí do nebankovky však pomohol aj im. Zachránil ich pred pobytom za mrežami. Odsúdili ich len na podmienečné tresty a zákaz vykonávať funkciu správcu konkurznej podstaty.

O rizikách vedela

Súčasný generálny prokurátor Jaromír Čižnár vstúpil do kauzy s vybielenými účtami tiež, ale iným spôsobom ako Trnka. Nespokojný s miernym trestom pre správcov využil mimoriadny opravný prostriedok a na Najvyšší súd SR podal dovolanie. Uviedol v ňom, že správca je povinný vykonávať správcovskú činnosť s odbornou starostlivosťou. Ak nemá potrebné vedomosti a skúsenosti, je povinný požiadať o pomoc odborníka.

Vavreková podľa Čižnára vedela, že finančné prostriedky vložené do nebankovky môžu byť navždy stratené, lebo išlo o subjekt, ktorý nemohol zaručiť žiadne garancie pre prípad jeho insolventnosti. „Účelom vykonávania funkcie správcu nie je podnikať s majetkom úpadcu a investovať finančné prostriedky získané speňažením majetku úpadcu, ale základným zmyslom konkurzu je uhradiť pohľadávky veriteľov,“ uvádza Čižnár a pripomína, že na vklad do nebankovky Vavreková nemala súhlas veriteľov alebo súdu.

Podvodníci z nebankovky

Senát Aleny Šiškovej sa s názorom generálneho prokurátora nestotožnil. Namiesto ním navrhovaného prísnejšieho posudzovania spravil pravý opak. Zrušil už právoplatný mierny rozsudok a následne došlo k úplnému oslobodeniu Vavrekovej. Podľa Najvyššieho súdu nie je pravda, že správkyňa vložila peniaze do nebankovky bez vedomia veriteľského výboru a súdu. „Naopak,“ tvrdí predsedníčka senátu. „Dvakrát podávala zápisnice z veriteľského výboru súdu v tabuľkovej forme, kde boli vyznačené príjmy ako výnosy zo zmeniek. Správkyňa teda nič nezatajovala.“

Okrem číslic v tabuľke hodnotí Najvyšší sud ako dobrý bod pre Vavrekovú skutočnosť, že si od štatutárov nebankovky dala podpísať čestné vyhlásenia o použití ňou investovaných peňazí na nákup štátnych dlhopisov. Akoby vôbec nezáležalo na tom, že Vavreková sa takto „istila“ až po tom, čo zistila, že je zle, keď už nebankovka nebola schopná v určenom termíne peniaze vyplatiť. V nákupe zmeniek však celkom nepochopiteľne veselo pokračovala. Sudcovia naznačujú, že Vavrekovú mohli ovplyvniť „svojím protiprávnym podvodným konaním... aj štatutárne orgány CI Holdingu“.

Môžu si pískať

Zásadná zmena verdiktu nad Vavrekovou určite ovplyvní aj prípady Noska a Bablenu. Nakoniec aj oni skončia ako nevinní. Veritelia firiem v konkurze spravovaných všetkými štyrmi správcami hazardérmi si môžu pískať.

Kauzy