Sedemsto eur v čistom? Slovákom to už nestačí

Kauzy
Peter Galan

Našinci už nechcú vo vlastnej krajine otročiť za pár stoviek. Na trhu práce si vyberajú.

Kauzy

Výrobné haly trnavskej automobilky vyčnievajú z niekdajších rolí, akoby uprostred ničoho. Na veľkom parkovisku pred hlavným vchodom prechádzame okolo stoviek áut zo Slovenska, z Maďarska, zo Srbska, z Poľska či Rumunska.

Zvrat, ktorý nik nečakal: Neuveríte, komu zdvihli plat!

Na priľahlej zastávke brzdí autobus s pár ľuďmi prichádzajúcimi na odpoludňajšiu zmenu. Veľký plagát s nápisom Náborové centrum nejde prehliadnuť. Zamierime do priestrannej agentúrnej unimobunky za ním, s úmyslom popýtať sa na prácu. „Čakáreň“ vnútri je plná. Partia Srbov práve dorazila na svoj trojmesačný turnus a tak dočasne znížiť nedostatok pracovných síl vo fabrike. Niektorí sú tu prvýkrát.

Materská vyššia ako plat? Žiadny vtip, ale realita

Náborové centrum: Slováci sa sem nehrnú. Platy operátorov výroby ich nedokážu prilákať.
Náborové centrum: Slováci sa sem nehrnú. Platy operátorov výroby ich nedokážu prilákať.
Michal Smrčok

Náborové centrum: Slováci sa sem nehrnú. Platy operátorov výroby ich nedokážu prilákať. Foto: Michal Smrčok

„Tentoraz nás prišlo devätnásť,“ hovorí vysoký mladík mieriaci do jednej z kancelárií. „V novembri ich bolo vyše päťdesiat. Bývať budeme v Nitre a každý deň budeme dochádzať do roboty autobusom.“ Neradostná predstava hlavne v zimných mesiacoch, keďže ranné zmeny sa tu niekedy začínajú už o piatej.

Minimálna mzda na Slovensku stúpne až na 870 eur

Cudzinci sú na rozdiel od Slovákov ešte ochotní pracovať v trojzmennej prevádzke za pár stoviek. Otázka je dokedy. Mnohí to totiž po pár mesiacoch zabalia a už sa nechcú vrátiť. Jedna z náborových pracovníčok nám strčí do ruky leták s tým, že pohovory sú každý deň o ôsmej. Štartovací plat? Od 724 eur v hrubom. Na región ani nie so štvorpercentnou nezamestnanosťou celkom odvaha. Čo bude, keď začne prijímať Jaguar Land Rover?

Saganovo tajomstvo odhalené: Ako sa dostal k platu šesť miliónov?

Na zmenu: Autobusy do PSA zvážajú pracovníkov zo širokého okolia.
Na zmenu: Autobusy do PSA zvážajú pracovníkov zo širokého okolia.
Michal Smrčok

Na zmenu: Autobusy do PSA zvážajú pracovníkov zo širokého okolia. Foto: Michal Smrčok

Šesťsto na ruku

Okolo náborového centra je živo. Pokúšame sa osloviť pár ľudí. Väčšinou nám nerozumejú, ďalší sú tu krátko, aby sa k situácii vyjadrili. Nakoniec sa dáme do reči s mladým párom. Ona Slovenka, on zo Srbska. Zoznámili sa v Trnave a dnes tvoria šťastný pár, ktorý sa práve stal nezamestnaným.

NOVÉ DANE pre cezpoľných v Bratislave: Za bývanie zacvakajú ako v hoteli!

„Obaja sme dali výpoveď,“ hovorí dievčina, ktorá pri páse odrobila jedenásť mesiacov. „Hlavne pre povinné pracovné soboty. Ranné zmeny by sme ešte zvládli, ale popoludňajšie nám rozbijú celý víkend. Navyše za tri eurá na hodinu, ktoré nám vraj zaplatia až v marci. Radšej si nájdeme niečo iné. Nie sme jediní, len z našej partie odchádzame siedmi.“

Soboty boli pre dvojicu posledná kvapka. Prekážal im aj prístup nadriadených a plat. „Pri nástupe sľubovali okolo tisíc. Keď nám však všetko strhli, v čistom to bolo 600.“

Hľadáte si zamestnanie? Ak chcete uspieť, týmto 3 prešľapom sa vyhnite

Po ďalších rozhovoroch nám začína byť jasné, prečo za prácou v trnavskej automobilke nie sú Slováci ochotní dochádzať. „Robota zlá, peňazí málo,“ reaguje dvojica chlapov zo srbského Kragujevacu. „Ešte trochu porobíme, vrátime sa domov a už neprídeme. Všetci od nás, čo poznám, ale aj Rumuni a Bulhari to vidia rovnako.“

Priemerná hrubá mesačná mzda v podnikateľskej sfére podľa regiónov - 3. štvrťrok 2016
Priemerná hrubá mesačná mzda v podnikateľskej sfére podľa regiónov - 3. štvrťrok 2016
Plus 7 dní

Čo hovorí PSA?

„Situácia na trhu je vo všeobecnosti veľmi náročná a takmer každá spoločnosť slovenského priemyslu, ktorá investuje a expanduje, čelí ťažkostiam pri obsadzovaní nových pracovných postov,“ uvádza hovorca PSA Groupe Slovakia Peter Švec. „Súvisí to s úrovňou školstva, nízkou mobilitou pracovnej sily na Slovensku a rozširujúcimi sa možnosťami pracovných ponúk po odznení krízy. Faktor fluktuácie, ktorý je realitou aj v našom závode, je zároveň príležitosť pre mladších zamestnancov, ktorí majú vďaka tomu možnosť kariérneho rastu.“

Na naše otázky v súvislosti so zamestnanosťou však nechce reagovať. „Trnavská automobilka spustila v januári výrobu na štvrtej zmene, ktorá má dnes z 800 plánovaných obsadených už asi 400 postov. Až po jej úplnom rozbehu budeme mať relevantné informácie na vyhodnotenie dostatku pracovných síl na trhu,“ vysvetlil Švec.

Ako dodal, spoločnosť prešla náročným obdobím krízy od roku 2009, keď napriek prudkému poklesu dopytu nepristúpila k znižovaniu počtu výrobných pracovníkov a stále je atraktívny zamestnávateľ, ktorý sa zodpovedne stará o potreby a spokojnosť svojich ľudí. Poskytujú im širokú škálu benefitov, náborové príspevky, príplatky za nočné zmeny, výkonnostné prémie, trinásty plat či podiel na ekonomických výsledkoch, čím sa dostala priemerná mzda na úroveň 1 331 eur. Bez takmer 150 manažérov na vyšších postoch a inžinierov.

Miera evidovanej nezamestnanosti v okresoch SR k 30. 11. 2016
Miera evidovanej nezamestnanosti v okresoch SR k 30. 11. 2016
Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny

Odchádzajú veteráni aj noví

„Robím tu osem rokov ako operátor výroby a neviem o nikom z kolegov, kto by také peniaze zarobil. Možno majstri,“ hovorí päťdesiatnik Roman. Tiež je na vážkach, či v Trnave zostať. Veď za celý čas sa mu plat dvihol len raz a aj tak dostane na ruku so všetkými príplatkami zhruba 750 eur. „Päťdesiat z toho prejazdím, a to môžem byť rád, že si nemusím platiť ubytovanie.“ Roman pokračuje, že niekedy dávno tu vraj bola väčšia pohoda, menej roboty, lepšie vzťahy na pracovisku. Všetko sa zmenilo s pridaním tretej zmeny.

Ľudia sú v časovom strese, pod tlakom a neustále im niekto hrozí pokutami. „Pritom na niektorých linkách sa nemajú kedy ani napiť. Z fľaše, ktorú majú na dosah ruky! Po 2,5 hodiny majú desaťminútovú prestávku, na obed dvadsať minút! Denne odchádzajú z práce vyžmýkaní.“ Podľa neho je problém aj s návštevami lekára. Okrem preventívok si vraj musia vyšetrenia nadrobiť, ak nechcú prísť o dochádzkovú prémiu. Preto viacerí radšej chodia do práce chorí.

„Poznala som kolegu, ktorý bol na zaškolení vo Francúzsku,“ hovorí Romanova žena. „Tam bol spokojný a robota sa mu páčila. Po návrate do Trnavy dal po dvoch mesiacoch výpoveď. Povedal mi, že to nedokázal psychicky zniesť. Prístup k ľuďom vo Francúzsku a u nás je úplne iný.“ Keď noví zamestnanci pri pásoch vidia, čo ich čaká, mnohí skončia po pár hodinách alebo dňoch. Horšie je, že výpoveď dávajú aj skúsení operátori.

„Pýtal som sa vedúcich, či im nevadí, že odchádzajú robotníci po deviatich- desiatich rokoch,“ hovorí zas Roman. „Všetci sa tvária, že sa nič nedeje. A tak tu máme kuchárov, cukrárov, murárov alebo ľudí bez akéhokoľvek vzdelania. A cudzinci? Robotu, ktorú zvládol jeden starý pracovník, ledva spravia dvaja. A to ešte potrebujú tlmočníka.“

Chudáci

V neďalekom Zavare, kde zamestnanci PSA bývajú, si na cudzincov pomaly zvykajú. Konflikty v dedine s nimi nemajú a neboja sa ani avizovaného príchodu ďalších stoviek Srbov a Rumunov. „Za tie peniaze, čo dostanú, to asi ani nehrozí,“ hovorí nám majiteľ zavarského hostinca Radoslav Henček. „Poznám koordinátora, ktorý mal na starosti stodvadsať Rumunov. Po posledných sviatkoch sa mu vrátili štyridsiati.“ Hostinský cudzincov ľutuje. Podľa neho sú to chudáci, ktorí prejdú stovky kilometrov za lepším živobytím a čaká ich sklamanie.Nemusíte prosiť šéfa o zvýšenie platu. Jednoduchý trik vám vylepší čistý príjem aj o 300 eur!

Cudzincov netreba: "Nech dajú Slovákom 800 eur čistého a robiť budú," myslí si hostinský Radoslav Henček.
Cudzincov netreba: "Nech dajú Slovákom 800 eur čistého a robiť budú," myslí si hostinský Radoslav Henček.
Michal Smrčok

Cudzincov netreba: "Nech dajú Slovákom 800 eur čistého a robiť budú," myslí si hostinský Radoslav Henček. Foto: Michal Smrčok

„Nasľubujú im 1 200 eur, ale dostanú polovicu. Niečo zhltnú dane, niečo zrejme agentúry, strhnú im za bývanie, dopravu. Denne vidím, ako radšej chodia do fabriky peši dva-tri kilometre. Potme, v snehu, v daždi, zima-nezima. Len aby ušetrili tých pár centov za autobus.“ Spomína, že keď PSA otvorili, všetci sa tešili. Bolo tu plno rodín, ktoré verili, že bude lepšie, a k tomu množstvo Rumunov. Takmer všetci poodchádzali. „Stále hovorím - Dajte Slovákom osemsto na ruku a robiť budú. Cudzincov by nepotrebovali.“

Rôzne kultúry

O pár ulíc ďalej je sídlisko s bytmi pre zamestnancov. Obydlia vyzerajú na pohľad veľmi pekne. Životné podmienky však nie sú lákavé. Za posteľ v dvojmiestnej izbe zaplatia 90 eur, neraz sa však nevyspia. Trojzmenná prevádzka a rôzne kultúrne zvyky prinášajú množstvo konfliktov. Nielen bitky v tunajšej krčme, kde vraj každý víkend zasahuje polícia, ale aj nezhody v ubytovacích jednotkách, kde sa niekedy spieva a huláka do rána.Minimálna mzda na Slovensku stúpne až na 870 eur. Nie je to žart!

„Radšej sme si s priateľkou platili za dvojizbový byt 350 eur,“ hovorí Štefan, ktorý nedávno dal výpoveď a ušiel do bratislavského Volkswagenu. „Ešte som tam v skúšobnej lehote a už teraz mám lepší príjem ako za deväť rokov tu!“ Na margo vyhlásení o tom, ako na Slovensku nieto dostatok kvalifikovaných ľudí, sa len pousmeje. Z cudzincov, ktorých tu poznal, vraj niektorí nevedeli ani poriadne čítať.

Štefana najviac hnevalo, keď po odrobených rokoch zistil, že noví zamestnanci majú rovnaké platy ako on. Napriek tomu, že zvládol viacero pracovných postov, postup na vyššiu pozíciu nezískal. „Môj príjem bol 660 eur a doslova som žil od výplaty do výplaty.“ Pokračuje, že cirkulácia ľudí je extrémna. „My sme nabiehali na zvyšovanie výroby postupne, ale oni sú v šoku, keď vidia, čo ich čaká.“ K zvyšovaniu platov sa zas vyjadrí jeho kamarát. „Štyri roky nič a teraz nám pridali desať eur. V hrubom.“

Partii východniarov v sídliskovom pohostinstve sa do rozhovoru príliš nechce. Rozrečnia sa, až keď vypneme diktafón. Podľa nich sú podmienky čoraz horšie. „Problém sú peniaze a chaos. Niekedy nemáme dostatok materiálu, potom zas musíme všetko dobiehať,“ hovorí jeden z nich. „Jediné, čo vedúcich zaujíma, sú čísla.“ Mladíkom prekáža aj to, že zo zahraničia sem prichádzajú ľudia, ktorí nerozumejú práci ani jazyku. „Nie je ľahké zaškoliť Rumuna, ktorý nerozozná Citroën od Peugeota.“Slováci dostanú západniarske platy. Zmena zákona, z ktorej vám padne sánka

Konečne je u nás zdravo

Ľubomír Szabadszállási z personálnej agentúry Human Center súčasnú situáciu nepokladá za zlú. „Došlo k zlomovému momentu, keď sa to, čo bolo na trhu práce použiteľné, viac-menej minulo,“ hovorí. „Ľudia, ktorí zostali, si už z ponúk vyberajú, majú možnosť rozhodnúť sa, čo im vyhovuje. Už nemusia prijať hocičo a robiť za pár šupiek. Ja to pokladám za zdravé. Platy dramaticky zvyšujú obchodné reťazce i ďalšie odvetvia. Museli. Veď dnes je na výber 10-12-tisíc pracovných ponúk mesačne a za tri-štyri eurá na hodinu už máme problém zamestnať brigádnika. Tisíceurový nástupný plat je na západnom Slovensku štandard. Konečne! Veď pracovný trh bol dlhodobo pokrivený, keď príjmy občanov nezodpovedali ani životným nákladom. Tak to nemá byť!“

Ako pokračuje, Slováci už nie sú lacná pracovná sila, aj preto každý týždeň dostávajú požiadavky na občanov zo Srbska či z Rumunska, ktorí ešte sú ochotní robiť za 700 eur. „Slováci nie a mňa to teší. Dnes im už nemôže podnikateľ povedať - ,Nepáči sa ti? Môžeš ísť. Za dverami čaká ďalších dvadsať...‘ No, nečaká. Firmy musia o kvalitných ľudí bojovať.“

Prijímanie cudzincov na nekvalifikované práce je podľa neho normálne. „Západné ekonomiky by bez nich neprežili a to isté čaká aj nás,“ tvrdí. „Samozrejme, môžeme hovoriť o státisícoch nezamestnaných. Ale pravda je, že z nich sa na trhu práce dokáže uplatniť možno tridsaťtisíc. Nehovoriac o tom, že ľudia z východu, ak už majú vycestovať, tak idú do zahraničia, kde zarobia viac.“

Svoje poznatky nám poskytla aj Renáta Jakalová z trnavskej Personálnej agentúry MAX. Podľa nej trpia akútnym nedostatkom zamestnancov podniky v celom Trnavskom a Nitrianskom kraji pôsobiace v elektrotechnickom a automobilovom priemysle. „Štruktúra slovenských nezamestnaných nie je dobrá,“ hovorí. „Väčšina má ukončenú maximálne základnú školu. Pri mnohých nie je možné ani určiť ich profesiu a ďalší nepracujú dlhodobo.“ Zásadný problém vidí v nereálnych očakávaniach uchádzačov, hlavne v oblasti mzdového ohodnotenia v kontexte s dosiahnutým vzdelaním a schopnosťami.

Pozitíva aj negatíva

Trnava má minimálnu nezamestnanosť. Vďaka francúzskej automobilke, ale aj firmám ako John Manville, Sony či ŽOS. „Po rozpade Trnavských automobilových závodov tu dosahovala zhruba dvanásť percent, dnes sa pohybuje medzi 4 až 5 percentami,“ hovorí poradca primátora Trnavy Pavol Tomašovič. Ako pokračuje, prináša im to pozitíva aj negatíva. „Naštartovalo to výstavbu, zvýšilo kvalitu služieb, reštaurácií, hotelov. Mesto ožilo. Na druhej strane nevieme dosiahnuť, aby ľudia, ktorí tu pracujú, mali u nás aj trvalý pobyt, čo nám uberá z podielových daní a peniaze tak chýbajú napríklad pri budovaní cestnej infraštruktúry.“

Trnava ožila: Podľa poradcu trnavského primátora Pavla Tomašoviča mesto vďaka bohatej ponuke pracovných možností doslova ožilo.
Trnava ožila: Podľa poradcu trnavského primátora Pavla Tomašoviča mesto vďaka bohatej ponuke pracovných možností doslova ožilo.
Michal Smrčok

Trnava ožila: Podľa poradcu trnavského primátora Pavla Tomašoviča mesto vďaka bohatej ponuke pracovných možností doslova ožilo. Foto: Michal Smrčok

Paradoxne, hoci oficiálne sa počet obyvateľov Trnavy znížil, reálne tu je zhruba o dvadsaťtisíc ľudí viac. Ceny bytov vyleteli hore, a tak sa bohatšia stredná vrstva sťahuje na vidiek, kde platia dane a trnavské byty prenajímajú. „Registrujeme aj zvýšený počet priestupkov,“ dodáva poradca. Prípadný ďalší prílev robotníkov z cudziny teraz neriešia. „Zatiaľ to dokážeme zvládnuť. Aj vďaka právnemu poradenstvu, ktoré im ponúkame.“

Nezleniveli sme

Zamestnávatelia to v súčasnosti na Slovensku naozaj nemajú ľahké a aj na pohľad atraktívne ponuky zostávajú bez väčšej reakcie. Nie div, keď naši i zahraniční manažéri dlhodobo tlačili platy na úroveň žobračeniek a doslova vyhnali schopných mladých ľudí do zahraničia. Nedostatok pracovníkov je hlavne na západe krajiny, čo nám potvrdzuje i hovorkyňa bratislavského Volkswagenu, kde dokonca hovoria o priemernom plate takmer 1 800 eur! Napriek tomu im chýbajú stovky zamestnancov. Prečo?

Bratislavská automobilka je síce jedným z najatraktívnejších zamestnávateľov, reakcie tamojších pracovníkov však naznačujú, že platové podmienky pre nováčikov a agentúrnych robotníkov sa od prezentovaného priemeru značne líšia. Veď prečo by ľudia z regiónov s dvadsaťpercentnou a vyššou nezamestnanosťou alebo s priemerným platom na úrovni 800-900 eur v hrubom, vrátane manažérskych platov, nešli za viac než dvojnásobkom? Hovoriť o tom, že národ, ktorý bol povestný pracovitosťou, miestami hraničiacou s hlúposťou, zlenivel, je zjavne buď neznalosť, alebo účelová manipulácia.

Kauzy