To je firma! Zdravotné sestry nechali robiť menej, no zarobili rovnako. Zrazu boli zdravšie a šťastnejšie

Švédske zdravotné sestry pracovali o štvrtinu menej za ten istý plat celé dva roky. Príjemný experiment ich urobil zdravšími a milšími k pacientom, žiaľ, aj tak skončil

Kauzy

Takémuto experimentovaniu by sa určite rád podrobil každý zamestnanec – denná pracovná doba sa skráti na šesť hodín, ale plat zostane rovnaký. Švédske mesto Göteborg odskúšalo túto novinku na osemdesiatich zdravotných sestrách v miestnom sanatóriu. Výsledky boli vynikajúce najmä pre samotné sestričky a ich pacientov. V zariadení pre dlhodobo chorých zrazu pribudlo úsmevov, nových nápadov ako pacientom spríjemniť čas a celkovo upadol stres. Ideálny recept aj pre slovenské zdravotníctvo! Len cena sa ukázala ako privysoká – viac ako 1,2 milióna eur. Alebo nie?

Šťastné sestričky

Švédsky experiment porovnával výsledky dvoch skupín – v jednej boli sestry so skráteným pracovným časom o štvrtinu a v druhej boli ich kolegyne s nezmeneným osemhodinovým pracovným časom. Nikoho zrejme neprekvapí, že pacienti sa mali oveľa lepšie, keď ich ošetrovali zdravotníčky z prvej skupiny. Mali totiž viac energie, boli oddýchnutejšie, práca ich bavila a to všetko podporovalo aj ich kreativitu. Vymýšľali pre dlhodobo chorých nové spôsoby, ako im uľahčiť život a skrátiť dlhú chvíľu.

Lenže ukázalo sa, že šťastná myseľ vedie aj k lepšiemu fyzickému zdraviu. Sestry pracujúce len šesť hodín denne čerpali menej nemocenskej dovolenky ako v predchádzajúcom období. Naopak, pri ich kolegyniach v druhej skupine stúpol počet práceneschopnosti až o 62 percent. Chorobnosť je obzvlášť citlivou témou pri zdravotníkoch. Je dokázané, že minimálne vo Švédsku trpia častejšie vysokým krvným tlakom a obezitou, zrejme pre stres, ktorý ich práca obnáša. Americká štúdia Mayo Clinic zasa potvrdila, že náklady na ich zdravotnú starostlivosť sú až dvakrát vyššie ako pri zamestnancoch v iných odboroch.

Všetko je o peniazoch

Je nepochybné, že menej chorí zamestnanci znamenajú pre zamestnávateľov a štát úsporu. Netreba im vyplácať toľko nemocenských dávok a klesajú aj náklady na liečbu. Lenže tento efekt sa prejaví až z dlhodobého hľadiska, rovnako, ako prínosy z väčšej kreativity a spokojnosti zamestnancov. V prvej chvíli je však jasné, že pri kratšom pracovnom čase treba najať viac ľudí, aby potrebnú prácu odviedli. A to stojí peniaze. Konkrétne pri švédskom experimente so zdravotnými sestrami viac ako 1,2 milióna eur. Preto Göteborg po dvoch pokusných rokoch v tomto príjemnom modeli už viac nepokračuje.

Podľa expertov je to škoda, pretože prínosy zdravšieho a motivovanejšieho personálu by sa určite prejavili neskôr a mohli by aj prevýšiť náklady na dodatočných pracovníkov. Lenže mestské sanatórium takéto možnosti nemá. Preto sa podobný model uplatňuje najmä v bohatších firmách, ktoré stoja na dobrých nápadoch svojich zamestnancov. Kratší pracovný týždeň je síce lákavá predstava, ale na švédskych voličov až tak veľmi nezapôsobila. Podporuje ho najmä švédska ľavica, ktorá v posledných voľbách získala len šesť percent hlasov.

Kauzy
  • em
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu plus7dni@7plus.sk.