Komentár Nancy Závodskej: Cenzor

Zastavme kapitána Danka! Táto výzva sa mi drala na jazyk po poslednej kauze otvárania listov poslancov v Národnej rade. Na rovinu - to, čo v tomto prípade predviedol náš kapitán, už naozaj nie je ani na smiech, ani na plač, ale rovno na červenú kartu. 

Komentár týždňa

Nápad kontrolovať poštu poslancov - vraj pre ich bezpečnosť - síce po necelých 27 hodinách od prevalenia celej kauzy zrušili, ale to neznamená, že je to celé vybavené. Trochu to pripomína staré známe prirovnanie o zlodejovi, ktorý vám ukradne peňaženku a potom vám ju vráti. Znamená to, že skutok sa nestal? Stal. Stále je to krádež. V prípade cenzúry v parlamente sa však teraz vedenie tvári, že sa skutok nestal. Ibaže sa stal. A rozhodne tu ide o viac ako o nejakú ukradnutú peňaženku. Tu ide o ukradnutú slobodu. Či sa to niekomu páči, alebo nie.

Listový cirkus je smutná ukážka toho, čo za ľudia o nás rozhodujú. Ukážka toho, kto riadi parlament, ktorý prijíma zákony dôležité pre náš život. A to je tragédia. Najsmutnejšie na celej veci je, že hlavný hrdina mlčí. I keď na druhej strane je to možno najlepšia taktika v danom čase a priestore. Akékoľvek vysvetlenie z jeho strany by totiž po prvé nikto vzhľadom na jeho jazykový prejav nepochopil a po druhé, všetky ďalšie vysvetlenia by kauzu len zbytočne eskalovali a naštrbený imidž by mu to ani tak nevylepšilo.

A to by pán kapitán zjavne niesol asi najťažšie. Preto radšej vysvetľovať celú špinavosť nechal na svojho poskoka - šéfa kancelárie Daniela Guspana. Predseda SNS si totiž navonok potrpí na dekórum. Dokázal to bojom proti nevhodnému oblečeniu poslancov v parlamente či vyhlásením vojny horalkám, ktoré počas zasadnutí nášho zákonodarného zboru chrúmali niektorí nezodpovední zástupcovia ľudu. To sme sa ešte na tom možno smiali. Smiech nás však pomaly prešiel, keď si začal pán kapitán stavať hlavu v závažnejších veciach.

Napríklad novelou rokovacieho poriadku NR SR, v ktorom stanovil okrem iného časové limity na vystúpenia poslancov v parlamente či zákaz rôznych grafických pomôcok. Prezident tieto zmeny, ktoré poslanci schválili napriek jeho vetu, rovno označil za protiústavné. Podľa Danka však išlo len o „zavedenie slušnosti“ v parlamente. A pritvrdil vo svojich „demokratických“ počinoch ešte viac. Napríklad svojím jasným vyjadrením ohľadom verejnoprávnej televízie, ktorú vraj treba zoštátniť. Veď on už v nej potom narobí poriadky!

Tie chcel narobiť aj s poštou, ktorá chodí poslancom. A tak zaviedol povinnú kontrolu listov. Teda, on vraj kontroverzné nariadenie nepodpísal, na to mal svojho Guspana, ale ruku na srdce - vy vážne veríte tomu, že to nebola iniciatíva pána kapitána? Navyše, vyhovárať sa, že zavedenie týchto eštebáckych praktík bolo len z dôvodu bezpečnosti poslancov (!) je rovnako nehorázne, ako hádzať to teraz celé na nejaké úradníčky. A je tu ešte stále nezodpovedaná otázka, ako to s tou bezpečnosťou našich poslancov vlastne je.

Sú teda ohrození alebo nie? Ako je možné, že najprv sa predseda parlamentu odvoláva na ministerstvo vnútra, ktoré ich vraj upozornilo na množiace sa nebezpečné zásielky a odporučilo im zaviesť potrebné opatrenia, a pár hodín nato už minister vnútra hovorí čosi úplne iné??? „Skôr išlo o nejakú prílišnú úradnícku iniciatívu, ktorá sa občas stáva,“ povedal krátko po zrušení kontroverzného nariadenia Robert Kaliňák. Čerešničkou na torte bolo zdôvodnenie zo strany Národnej rady - vraj ho zrušili preto, že nechceli, aby ich snaha ochrániť poslancov bola „zneužitá na politický boj“.

Nuž, na boj to vyzerá aj vo vládnom Smere, pretože listová kauza rozdelila ich ovečky. Zatiaľ čo minister kultúry Marek Maďarič nazval opatrenie „nonsensom“, Dušan Čaplovič je za „obmedzovanie slobody na úkor poriadku“. Vraj je to bežné všade vo svete a bude sa to diať čoraz viac. Dovolím si oponovať. To, čo sa deje na Slovensku, nie je bežné všade vo svete. Možno len v tom Dankovom. A Čaplovičovom.

Komentár týždňa
  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ.