Komentár Nancy Závodskej: Dámy, ring voľný

Nechcem vyznieť príliš feministicky, ale, sledujúc posledné dni na našej politickej scéne, nemôžem sa ubrániť konštatovaniu - čo chlap, to problém. Alebo presnejšie - čo predseda strany, to problém. Najprv dva poslanecké odchody od Igora Matoviča, teraz odchod zakladajúceho člena SaS Jozefa Mihála od Richarda Sulíka. Hovorí sa, že keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté, ale v tomto prípade majú obidva odchody z dvoch opozičných subjektov minimálne jedného spoločného menovateľa - osobu predsedu. Predsedu, ktorý je problémom.

Komentár týždňa

Ako sa však vraví, každá minca má dve strany. Každý koniec je začiatok niečoho nového. A pri každom zatvorení dvier sa otvoria nejaké iné. Predseda strany SaS Richard Sulík bol podľa odchádzajúceho Jozefa Mihála jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré sa rozhodol stranu opustiť. „Už nie je taký, aký býval,“ skonštatoval Mihál, ktorému sa nepáčil najmä štýl Sulíkovho vedenia strany, z ktorej sa vraj vytráca liberalizmus. Naťahovačky o tom, ako strana komunikovala jeho odchod a či naozaj zverejnili iné stanovisko, než na akom sa s Mihálom dohodli, je už v tejto chvíli irelevantné.

Dôležité je čosi úplne iné - kde sa dvaja bijú, vyhráva tretí. Presnejšie, tretia. Podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová. Politička, ktorú pred rokom vo voľbách prekrúžkovali voliči zo siedmeho miesta na kandidátke na druhé, hneď za šéfa liberálov. Napriek tomuto úspechu sa však v straníckych štruktúrach neposunula na podpredsednícku stoličku, ako sa možno celkom logicky očakávalo. Zato sa jej ušla podpredsednícka stolička v novom parlamente pod vedením národniara Andreja Danka, s ktorým si skočili do vlasov dva dni pred pôrodom.

Ak si už nepamätáte, tak len na osvieženie pamäti - dohadovali sa, ako to bude s vedením schôdze v čase, keď bude na materskej dovolenke. Danko ju vraj nútil prísť do práce pár dní po pôrode, on tvrdil čosi iné. Faktom ale zostáva, že kučeravá poslankyňa naozaj pár dní po pôrode už v Národnej rade sedela. Húževnatá osôbka. Inak, vzťahy so šéfom parlamentu to nijako neobmäkčilo. „Som síce podpredsedníčka parlamentu, ale v skutočnosti som z toho vyčlenená,“ povedala pred pár dňami v TA3.

„Dobre to síce znie, ale v skutočnosti je jedinou výhodou to, že môžem kedykoľvek vstúpiť do rozpravy,“ skonštatovala. Možno sa však napokon dočká podpredsedníckej stoličky, z ktorej bude mať jej slovo väčšiu váhu. Mám na mysli stranícku stoličku. Po odchode Jozefa Mihála sa totiž logicky vynára otázka, či ho Nicholsonová ako dvojka v strane nenahradí na mieste podpredsedu. „O tom, kto bude podpredseda, rozhodne republiková rada. Nebudem si toto miesto nárokovať,“ povedala v médiách.

Zároveň však nepoprela, že v prípade, ak by takýto návrh padol, „nezhodím ho zo stola šmahom ruky“. Ako blízka spolupracovníčka Jozefa Mihála aj ona síce spočiatku zvažovala odchod, nakoniec sa rozhodla v strane zostať. „Dostala som dôveru od príliš veľa ľudí na to, aby som teraz odišla. Budem bojovať za liberálne zásady, za liberálnu tvár SaS-ky. Odísť môžem vždy,“ prezradila o svojich plánoch.

„Richard Sulík nie je SaS a SaS nie je Richard Sulík,“ hovorí natvrdo o predsedovi strany, ktorý je podľa nej možno dobrý dirigent, ale „ani ten najlepší dirigent nemôže hrať dobre, ak nemá kvalitného skladateľa“. A naznačila, že keby sa s ňou Sulík o niektorých veciach rozprával vopred, možno by to celé dopadlo inak. Žeby predsa náznak vodcovských ambícií?

SaS má podľa Nicholsonovej potenciál rásť. „Na Slovensku neexistuje žiadna iná pravicovo-liberálna strana. Pokojne môžeme ašpirovať na 20 percent.“ V jednom má určite pravdu - podarí sa to len vtedy, ak strana začne komunikovať a riešiť témy, ktoré naozaj Slovensko trápia. A nie utečenci, o ktorých Sulík tak rád rozpráva. Mimochodom, riešiť to, čo trápi občanov, je asi recept pre všetky strany. Jednoduchý a účinný. To by si však museli ich predsedovia uvedomiť. Alebo možno naozaj nastal čas na ich výmenu.

„Mnohí majú silácke reči a nemajú skutočné riešenia, a tak to tu potom vyzerá, ako to vyzerá,“ tvrdí Nicholsonová. Môžeme nesúhlasiť? Mimochodom, ani Veronika Remišová by nebola na čele strany - pardon, hnutia OĽaNO - celkom márna. Vystupovaním, spôsobom komunikácie a prezentácie tém už dávno predstihla svojho šéfa. Aj keď v prípade Matoviča to zas nie je až taký problém. Ale o tom som písala už minule. Takže tak, dámy. Ring je voľný. Páni, sorry!

Komentár týždňa
  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ.