Komentár Nancy Závodskej: Nevyliečiteľná opozícia

Slovenská opozícia trpí nevyliečiteľnou chorobou.

Komentár týždňa

Charakterizuje ju neschopnosť zjednotiť sa. Vírusom, ktorý ju opakovane spôsobuje, je najmä egoizmus jej lídrov a dovolím si tvrdiť, že často aj ich absolútna politická slepota. A keď to už-už vyzerá, že sa hádam dokáže vyliečiť, že sa v jej radoch konečne začína vymykať niekto, kto akoby zázrakom unikol egonákaze, prepukne opäť. A tak sme tu mali už Skok Juraja Miškova, Novu Daniela Lipšica, ešte predtým Malchárkovu a Tóthovu Nádej, Ruskovu ANO, Schusterovu SOP... Ďalej by to bolo naozaj už len pre pamätníkov.

Pred pár dňami oznámili opoziční poslanci Miroslav Beblavý a Jozef Mihál založenie novej strany. Teda, nebolo by na tom nič zvláštne, keby sa Miroslav Beblavý ešte pred pár týždňami nevyjadroval, že plánuje spoločný projekt s Progresívnym Slovenskom, čo je združenie okolo podnikateľa Ivana Štefunka, ktoré má v plánoch stať sa politickou stranou a byť protiváhou dlhoročne dominantnému Smeru. Pôvodne sa špekulovalo, že s nimi pôjde aj Andrej Kiska, no ten napokon svoje účinkovanie na politickej scéne mimo Prezidentského paláca rázne odmietol.

Ale, ako sa vraví, človek mieni, Pán Boh mení. A Beblavý tiež. Ako sám priznal, Štefunkovo združenie je naňho príliš pomalé. Tak sa rozhodol konať. „Zhodli sme sa, že na Slovensku chýba politická sila, ktorá by zastupovala ľudí tak, ako ich chceme zastupovať my. Aj na tom, že do toho chceme ísť bez ohľadu na to, ako sa rozhodnú iní,“ povedal pre Denník N Miroslav Beblavý, pričom narážal na nepružosť Progresívneho Slovenska. Nečudo, že Štefunkova odpoveď nedala na seba dlho čakať.

„Sklamali ma len dve veci: po prvé, nie je pravda, že sa motáme, a po druhé, zamrzelo ma, že som sa o Mirovom kroku dozvedel z hromadnej správy na Facebooku,“ zareagoval Štefunko. Ich niekoľkoročné priateľstvo si vraj zaslúžilo väčšiu otvorenosť. Napriek tomu Beblavému odkázal, že je kedykoľvek pripravený s ním spolupracovať. Čo na to povedať? Vyzerá to tak, že na Slovensku nám vzniknú dve nové opozičné strany, ktoré budú síce programovo veľmi podobné, ale do volieb pôjdu samostatne. Pripustil to aj Štefunko: „Môže sa to stať, ale bolo by to smutné.“

Smutné je to už teraz. Pritom by stačilo tak málo - vziať si z minulosti príklad z Roberta Fica. Nie, nerobím si žarty. Len si spomeňte na začiatky kariéry nášho premiéra. Odišiel zo Strany demokratickej ľavice a založil Smer. Keď sa na politickej scéne uchytil, začal doň začleňovať ostatné ľavicové strany vrátane svojej materskej. A výsledok? Ficov Smer za pár rokov úspešne integroval celé ľavicové spektrum. Dokázal ho zjednotiť, aby mohol vládnuť sám. Geniálne? Nie, v podstate celkom jednoduché. Recept, ktorý funguje. Schopný líder, akým bezosporu Robert Fico bol a stále je, to pochopí. Druhá vec je, ako potom so svojou mocou naloží. To už je však iná kapitola.

Späť k našim opozičným lídrom. Teda, otázka je, či o líderstve v ich prípade vôbec môžeme hovoriť. Viacerí politológovia totiž vodcovské schopnosti Beblavého aj Mihála spochybnili. „Sú to odborníci, ale nie sú prirodzení lídri,“ myslí si Martin Slosiarik. Miroslav Beblavý mu však oponuje: „Už som pochopil, že tieto hry na lídra sú úplne zbytočné. Buď dokážete svojou prácou, vystupovaním a ťahom ľudí presvedčiť, alebo to nedokážete.“ Nuž, držím mu palce. Ale asi nepochopil, že dobrý líder nie je totožný s dobrým manažérom. Dobrý líder musí mať predovšetkým víziu a schopnosť zapáliť pre ňu ľudí okolo seba. Ako sa vraví, aby boli ochotní skočiť kvôli nemu aj do ohňa. Rovnako držím palce Štefunkovi, ktorý plánuje so svojimi ľuďmi zbierať podpisy na založenie novej strany na jeseň. Aj v jeho prípade totiž ťažko možno hovoriť o charizmatickom vodcovi. Zatiaľ.

Keď zakladal svoju Sieť Radoslav Procházka, všetci mu predpovedali veľkú kariéru. Jeho vízia o sľubnej budúcnosti Slovenska, o štáte, ktorý by búral hranice byrokracie a slúžil občanom ako dobrý servis, ako ukazovali preferencie, zaujala. On sám sa už videl v kresle premiéra. Jeho vlastné ego ho napokon pochovalo. To bol aj jeden z dôvodov, pre ktoré Miroslav Beblavý od neho odišiel. A možno z rovnakého dôvodu odišiel ešte predtým z Dzurindovej SDKÚ.

Miroslav Beblavý nie je nová tvár. Je to starý mazák, ako sa o ňom vyjadril Štefunko. Napriek tomu by mohol byť novou nádejou. Napriek zlému a trochu nepremyslenému začiatku. Ak pochopí, že dobrý líder je nevyhnutný, že to nie sú žiadne hry. No nesmie si mýliť dobré úmysly so skutočnosťou a musí dokázať spolupracovať aj s inými ľuďmi kvôli spoločnému úspechu. Možno je tá politická slepota v jeho prípade len dočasná. Dúfajme. Jeden Procházka stačil.

Komentár týždňa
  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ.