Komentár Nancy Závodskej: Učiace sa Slovensko. Naozaj?

Málo peňazí, nízka kvalita štúdia, nedostatok dobrých učiteľov a prílišná byrokracia sú podľa odborníkov hlavné problémy, ktoré trápia naše školstvo.

Komentár týždňa

Aj keď sa o zlepšenie situácie usilovala každá vláda, väčšinou zostalo pri sľuboch. Slovenské školstvo preto už roky upadá a zaostáva za úrovňou vyspelých európskych krajín. To je konštatovanie z novín z roku 2010. A už vtedy to nebola nijaká novinka. Uplynulo sedem rokov, no citát pokojne môžeme použiť aj na hodnotenie dnešnej situácie. Žiaľ. Za celý ten čas sa totiž nezmenilo nič. Ak nerátam šesť ministrov na čele rezortu. Každý z nich prišiel s vlastnou predstavou, ako spasí školstvo.

Aj ten najčerstvejší, Peter Plavčan, nominant SNS, predstavil pred pár dňami nové plány pre náš vzdelávací systém. Ambiciózny projekt s názvom Učiace sa Slovensko ukazuje víziu, ako by malo naše školstvo vyzerať o desať rokov.

V najbližších týždňoch by ho mali pripomienkovať najmä odborníci a potom dokument poputuje na rokovanie vlády a parlamentu. Po schválení reformy pripraví ministerstvo dvojročné akčné plány. Prvá lastovička novej reformy by mala do praxe priletieť 1. septembra 2018. Dovtedy je však pred nami ešte dlhá cesta a mnohí odborníci majú už teraz obavy, či sa projekt podarí zrealizovať. Dôvodom nie sú len peniaze, chýbajúce vždy a všade, ale aj viacero pozoruhodných krokov či zmien, ktoré sa v Plavčanovom rezorte odohrávajú. A viaceré viac-menej potichu. O to viac treba biť na poplach.

Megareformu školstva začal spolu s ministrom pripravovať napríklad aj uznávaný odborník, jeden zo spoluautorov vysokoškolskej reformy spred 15 rokov, Peter Mederly. Ten pôsobil na ministerstve už pod deviatimi ministrami a väčšina z nich bola s jeho radami a prácou nadmieru spokojná. Zo začiatku to vyzeralo, že to bude aj prípad Dankovho ministra Plavčana. Ten totiž z neho urobil šéfa reformného tímu, ktorý pripravoval novú koncepciu vysokého aj regionálneho školstva. Ibaže po pár mesiacoch sa Mederly rozhodol od Plavčana v tichosti odísť. Čo je za tým, možno len hádať. Mederly v rozhovore pre portál Postoj uviedol, že jeho odchod súvisel s vnútornými pomermi na ministerstve. Spomenul, že v rezorte naďalej plánujú robiť eurofondové megaprojekty, ktoré krivili školstvo už od roku 2006. A ktoré sú vraj pre úzku skupinu osôb biznis. Čo alebo koho tým myslel?

Rovnako neočakávaný a tichý bol aj nútený odchod dlhoročnej generálnej riaditeľky sekcie financovania a rozpočtu Evy Bizoňovej. Plavčan ju odvolal neočakávane a zlé jazyky na ministerstve tvrdili, že to vraj nebol minister, ale šéf SNS Andrej Danko, ktorý chcel získať túto sekciu pod svoju kontrolu.

Nech už za odchodmi spomínaných odborníkov bolo čokoľvek, fakt je, že to plánovanú reformu rozhodne nezastavilo. Ostáva teda veriť, že napriek mnohým rizikám sa podarí priviesť ju do života.

Pozrime sa aspoň na niektoré z nich. Školská reforma má podľa autorov napríklad priniesť individualizáciu vzdelávania, čo znamená, že v každom dieťati by sa mal rozvinúť jeho najlepší potenciál. To znie síce pekne, ale na zmenu to nestačí. „Naše najväčšie obavy smerujú k tomu, či predstavený dokument nezostane iba v deklaratórnej rovine a či má dostatočné politické krytie, lebo doterajšie kroky tomu nenasvedčujú,“ povedala Renata Králiková, riaditeľka projektu To dá rozum, ktorý aktuálne pripravuje vlastný návrh komplexnej zmeny vzdelávania u nás. Jej argument má svoju logiku. Je totiž jasné, že ani ten najlepší projekt, a netýka sa to len rezortu školstva, nemá bez politickej podpory žiadnu šancu. Ľudovo - je na prd.

Riziká úspešnosti nového projektu vidí aj bývalý minister školstva Juraj Draxler, ktorý vo svojom hodnotení spomína práve eurofondy. Podľa jeho vyjadrení nie je ministerstvo organizačne a legislatívne dostatočne rýchle a schopné prijímať adekvátne rozhodnutia, a tak sa obáva, že pol miliardy eurofondov pre oblasť vzdelávania do roku 2020 sa rozdelí živelne a často nezmyselne.

Otázne je aj to, nakoľko sa podarí naplniť vízie ohľadom záväzku zvyšovať platy pedagógov na osemdesiat percent priemernej mzdy zamestnanca s vysokoškolským vzdelaním. Platy v školstve sú totiž jedným z najslabších článkov v našom vzdelávacom systéme a zároveň jedným z dôvodov, prečo sa o toto povolanie mladí vôbec nebijú. Podľa platových taríf ministerstva školstva je mzda začínajúceho pedagóga na úrovni vyše 600 eur. A to je mizerne málo. Nuž a bez ľudí žiadna reforma nebude. Ani Učiace sa Slovensko. Možno však poučené.

Komentár týždňa
  • Nancy Závodská, šéfredaktorka týždenníka Plus 7 dní

    Šéfredaktorka týždenníka PLUS 7 DNÍ pracuje vo vydavateľstve od roku 1994. Začínala v PLUS 7 DNÍ ako redaktorka, neskôr sa stala vedúcou oddelenia a zástupkyňou šéfredaktora. Venovala sa najmä politickej investigatíve. V roku 2006 bola zakladajúcou šéfredaktorkou denníka Plus JEDEN DEŇ. V novembri 2015 prevzala pozíciu šéfredaktorky týždenníka PLUS 7 DNÍ.