Bol jediným Slovákom, ktorý dostal Nobelovku. Odsúdili ho za pedofíliu

Nobelovka, skúmanie kanibalizmu, sex s mladými chlapcami... To všetko sa spája s menom slávneho a kontroverzného vedca Daniela Carletona Gajduška

Ľudia

Najvyššie vedecké uznanie aj najväčšie spoločenské odsúdenie zažil vo svojom búrlivom živote Daniel Carleton Gajdušek. Jeho zásadné objavy v oblasti infekčných chorôb a neurológie dodnes zachraňujú život miliónom ľudí. Zároveň však obhajoval kultúru, v ktorej je normálne, aby sa dospelí nechali sexuálne ukájať deťmi a sám sa k takémuto konaniu priznal. Za jeho vedecké úspechy mu v roku 1976 udelili Nobelovu cenu.

Bol hviezdou hollywodskych hororov. Nakoniec mu zničili život

Najväčšia pocta: Daniel Carleton Gajdušek preberá Nobelovu cenu za medicínu v roku 1976.
Najväčšia pocta: Daniel Carleton Gajdušek preberá Nobelovu cenu za medicínu v roku 1976.
Archív

Za jeho „lásku“ k mladým chlapcom ho zasa zavreli na rok do väzenia. O jeho prínose pre výskum vírusov niet pochýb. O jeho vine v súvislosti so zneužívaním detí dodnes pochybujú celé zástupy jeho kolegov, priateľov, aj dnes už dospelých detí, ktoré s ním žili. Bol veľký dobrodruh, ktorý uprednostňoval skúmanie vzácnych chorôb v absolútne primitívnych podmienkach Papuy-Novej Guiney pred sedením v laboratóriu. Jeho život bol rovnako vzrušujúci ako jeho objavy.

SERIÁL Miliardár z Fiľakova: Kedysi takmer zomrel od hladu, dnes je tretím najbohatším mužom Austrálie

Geniálne dieťa

„Daniel Carleton Gajdušek patrí medzi najväčšie vedecké mozgy 20. storočia,“ uznanlivo napísal prestížny britský denník The Independent. Narodil sa síce v New Yorku v roku 1923, ale jeho otec pochádzal zo Slovenska, z kúpeľnej obce Smrdáky. Vymenovávanie Gajduškových zásluh je naozaj dlhé čítanie. The Independent v skratke píše, že „umožnil obrovský pokrok v chápaní ochorení ako AIDS alebo Creutzfeldtova-Jakobova choroba, teda ľudská forma choroby šialených kráv“.

Seriál Slovenské korene: Viete, že žlté taxíky vymyslel Slovák z Turca?

Korene: Gajduškov otec pochádzal zo Smrdák na Záhorí.
Korene: Gajduškov otec pochádzal zo Smrdák na Záhorí.
Archív

Jeho mimoriadne bystrá myseľ a sklony k bádateľstvu sa začali prejavovať už v útlom veku, keď mal päť rokov. Malý chlapec sa zaujímal najmä o hmyz a rastliny, neskôr v škole hravo získal každé štipendium, až sa dostal na prestížny Harvard, kde vyštudoval medicínu. Ako špecializáciu si zvolil pediatriu, čo je obzvlášť smutné vzhľadom na jeho neskôr odhalené pedofilné sklony.

Šialený dobrodruh

Keď v päťdesiatych rokoch mladý vedec nastúpil na vojenčinu, zachránil životy tisícov vojakov. Nie však zbraňou, ale svojou hlavou. Pomohol totiž odhaliť, že horúčku, ktorá zabíjala amerických vojakov v Južnej Kórei, roznášali migrujúce vtáky.

Slávny Federer sklonil hlavu a priznal: Slováci, prepáčte, za toto sa veľmi hanbím!

Zakrátko ho už americké Centrum pre výskum chorôb vyslalo do Bolívie do tábora založeného Spojenými štátmi, kde ľudia záhadne hromadne zomierali. Gajdušek dokázal, že išlo o prirodzené úmrtia, respektíve výsledok bitiek. Šéf centra mu hneď ponúkol prácu so slovami - „Si šialenec, ale ja mám takých šialencov rád.“ Lenže Gajdušek odmietol, pretože jeho dobrodružná povaha ho ťahala zasa na druhý koniec sveta.

Títo nás preslávili: Úspešní Slováci, ktorí sa presadili vo svete

V roku 1957 sa dostal na exotický ostrov Papua-Nová Guinea v Tichomorí, kde jeden z primitívnych domorodých kmeňov ničila mysteriózna choroba zvaná kuru. Bola nevyliečiteľná a jej symptómy nanajvýš zvláštne - chorým sa plietli nohy, šklbalo im celým telom a škriekavo sa smiali.

Keď v apríli Gajdušek prišiel na ostrov, mal pred sebou 28 chorých a 13 mŕtvych. O dva mesiace sa už díval na 200 obetí, najmä medzi ženami a deťmi. Odhodlaný lekár skúšal všetko možné - vitamíny, steroidy, antibiotiká... nič nefungovalo. Podrobne skúmal, čo domorodci jedli, robili, ako žili. Postupne zistil, že na vine je mimoriadne ohavný zvyk.

Sme leniví? Slováci už nechcú otročiť vo vlastnej krajine za „drobné“

Medzi svojimi: Gajdušek bol šťastný v spoločnosti domorodcov v Papue-Novej Guinei.
Medzi svojimi: Gajdušek bol šťastný v spoločnosti domorodcov v Papue-Novej Guinei.
Archív

Kanibalizmus

Domorodci, ktorých kosila záhadná choroba kuru, mali veľmi zvláštny spôsob, ako prejavovali úctu svojim predkom. Po smrti im odrezali hlavu a zjedli ich mozog. Gajdušek a jeho tím dokázali, že práve takto sa zákerné kuru prenáša. V podmienkach doby kamennej pitvali mŕtvych ostrovanov a vzorkami z ich mozgov nakazili pokusné šimpanzy. Výsledkom bol objav takzvaných pomalých vírusov, ktoré môžu v tele chorého prežívať aj desiatky rokov bez toho, aby si to všimol. Potom však choroba prepukne, mozog obete sa zmení na niečo ako špongiu a prichádza smrť.

Najšťastnejší na svete sú Dáni. Čo robia inak ako Slováci?

Vedecká obec bola nadšená a hovorila o významnom objave na poli neurológie. Gajdušek za to v roku 1976 získal Nobelovu cenu. Domorodci sa svojho infekčného uctievania predkov vzdali až pod vplyvom kresťanských misionárov. Mladý vedec so šialenou povahou však bol medzi nimi evidentne šťastný. Potvrdil to aj jeho kolega sir Frank Macfarlane Burnet, keď vyhlásil, že Gajdušek dokáže „veselo žiť aj v slume alebo v chatrči z trávy“.

Sex aj pre deti

Burnet však opísal aj odvrátenú tvár úspešného vedca so slovenskými koreňmi. „Mal IQ 180, ale emocionálne bol nezrelý ako pätnásťročný chlapec. Bol totálne zameraný na seba a mal hrošiu kožu. Ak chcel niečo urobiť, nezastavilo ho ani nebezpečenstvo, problémy alebo city iných ľudí. Evidentne nemal žiadny záujem o ženy, ale bol posadnutý deťmi...“ Aj táto dobová výpoveď dokresľuje Gajduškovu pedofilnú náklonnosť, ktorá sa zrejme začala alebo naplno rozvinula počas jeho pobytu v Papue-Novej Guinei.

Mladý Slovák očaril slávny americký magazín. Uverejnil jeho komiks o modelkách a chce aj ďalší

V kultúre ostrovných domorodcov totiž nebol sex vyhradený len pre dospelých. Vo svojich zápiskoch sa lekár vyznáva, že ho špeciálne uchvátil kmeň Anga, kde mladí chlapci dosahovali status muža tým, že museli orálne uspokojiť starších bojovníkov a prehltnúť ich semeno. „Chlapci majú radi ejakulát. Keď sa s nimi človek spriatelí, intímne s nimi sedí a drží ich za ruky, začnú mu siahať na genitálie. Sú zvyknutí ručne alebo orálne uspokojovať starších mužov,“ znie jeden zo šokujúcich záznamov v Gajduškových denníkoch, ktoré boli zverejnené v roku 1971.

Sex pre deti: Gajdušek obhajoval pedofilnú kultúru domorodcov
Sex pre deti: Gajdušek obhajoval pedofilnú kultúru domorodcov
Archív

Neskôr ich obžaloba použila proti nemu v súdnom procese. Vedec a lekár v nich nikde otvorene nepriznáva, že mal s chlapcami sex, ale ak človek číta medzi riadkami, ľahko to tak môže pochopiť. „Kedykoľvek dovolím chlapcom, aby sa o mňa opreli, objímam sa s nimi a vodíme sa za ruky, ich otcovia sa usmievajú a otvorene mi naznačujú, aby som im dovolil sexuálne sa so mnou hrať.“

Inokedy zasa opisuje, ako spal na jednom lôžku so štyrmi-piatimi deťmi naraz, ako po ňom lozili a on bol šťastný. „Ako veľa radosti môžeme získať, ak do nášho dospelého sveta vpustíme detskú hru a nezačneme ju označovať ako obscénnu, perverznú, erotickú, neprirodzenú, masochistickú či sadistickú.“ O tejto pedofilnej kultúre, ktorá je pre západný svet neprijateľná, Gajdušek otvorene a obdivne rozprával aj v rozhovoroch pre médiá. Napríklad v roku 1986 pre americký vedecký časopis Omni.

„Iba veľmi málo normálnych, dobre vychovaných detí na polynézskych ostrovoch nevie, ako masážou privodiť dospelému človeku orgazmus. Dieťa, ktoré by neovládalo sexuálne praktiky do svojej ranej puberty, by považovali za nespoločenské. Títo ľudia veria, že sex je súčasťou normálneho života v každom veku. Preto boli tieto ostrovy také príťažlivé pre toľko námorníkov a misionárov.“

Súdny proces

Nepriama obhajoba pedofilného správania nemohla zostať v USA nepovšimnutá. Najmä keď Gajdušek počas niekoľkých rokov priviezol do Ameriky 56 domorodých chlapcov, ubytoval ich, zaplatil im vzdelanie až po univerzitu a v podstate ich adoptoval a vychovával so súhlasom ich rodičov. Prvý z nich pristál v roku 1963 na letisku vo Washingtone bosý a s nosom prepichnutým kosťou. Na jednej strane to bolo nesmierne šľachetné gesto, na druhej strane to vzbudzovalo otázky. Medzi deťmi totiž neboli takmer žiadne dievčatá.

Americká FBI sa o slávneho vedca ovenčeného nobelovkou začala zaujímať už koncom osemdesiatych rokov pre podozrenia súvisiace s detskou pornografiou na internete. Vtedy mu však ešte nič nedokázali. Až prišiel rok 1996 a Gajduškov osud spečatil jeden z jeho adoptovaných synov. Pred FBI vypovedal, že s uznávaným vedcom praktizovali rôzne sexuálne hry vrátane orálneho sexu, a to v čase, keď za ním dorazil do USA a mal len 15 rokov. Podobné svedectvo poskytol ešte jeden chlapec. Všetci ostatní adoptívni synovia sa však svojho „otca“ zastali, náruživo ho bránili a odmietali akékoľvek nevhodné správanie z jeho strany. Prišli ho dokonca podporiť na súdny proces spolu s mnohými Gajduškovými kolegami a priateľmi z vedeckej komunity. Bolo to však márne a sudca poslal uznávaného vedca za mreže na 18 mesiacov. Malo ísť o exemplárny trest, aby bolo jasné, že ani akokoľvek slávny a rešpektovaný človek nestojí nad zákonom.

Potupený: Za sexuálny kontakt s chlapcami si vedec odsedel rok vo väzení.
Potupený: Za sexuálny kontakt s chlapcami si vedec odsedel rok vo väzení.
Archív

Je zaujímavé, že Gajdušek najprv obvinenia z pedofílie vehementne odmietal. Tvrdil, že jeho zápisky boli len odrazom toho, čo na Papue- Novej Guinei pozoroval. Počas vyšetrovania však pod tlakom dôkazov, medzi ktorými boli aj odpočuté telefonáty, napokon uzatvoril dohodu o vine a treste. Tá zahŕňala jeho priznanie, že sa s chlapcami navzájom ručne a orálne uspokojovali. Podľa jeho priaznivcov ho do toho donútili, pretože inak by mu prišili aj análny styk s deťmi, za čo by mohol skončiť za mrežami aj do konca života. Vedec mal v tom čase už 74 rokov a chcel mať traumatický proces čo najskôr za sebou.

Z väzenia ho pustili po roku. Podľa jeho advokáta strávil čas za mrežami štúdiom a písaním kníh. Na slobode si zbalil veci a navždy opustil USA presne opačným smerom, ako kedysi pred mnohými rokmi prišiel jeho otec ako emigrant zo Slovenska. Ako svetová vedecká kapacita mal množstvo ponúk z európskych univerzít, a tak na sklonku života pracoval vo Francúzsku, v Holandsku a v Nórsku. V severskej krajine v roku 2008 zomrel vo veku 85 rokov.

Prečítajte si aj:

Ľudia
  • em
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu plus7dni@7plus.sk.