Nedá si pokoj: Exprezident Schuster chce postaviť v Chile sochu známeho spisovateľa

Rudolf Schuster pripravuje spomienky, spieva koledy a plánuje ďalšie cesty po svete.

Ľudia

Exprezident Rudolf Schuster ani v 83 rokoch nezaháľa. Stále chce ísť do Antarktídy, plánuje cestu po Taliansku, tohto roku má v úmysle vydať štyri knihy. Na svojom konte ich má už pomaly päťdesiat. V máji bude dokonca točiť videoklipy ku koledám, ktoré nanovo nahral pred Vianocami. „Urobím si žartík, nech má rodina spomienku,“ smeje sa.

Všestranný, no v ústraní

Politike sa vyhýba. Vraj už nemá dôvod vyjadrovať sa ku každodennému dianiu na Slovensku. „Na to je aktívny prezident. Navyše nie je o moje vyjadrenia záujem a keď sa aj vyjadrím, zle ma pochopia,“ vysvetľuje bývalá hlava štátu a dodáva: „Dnes už máme skúsených politikov. Všetci si myslia, že už nik radu nepotrebuje. Stačí, že ste vo funkcii a dostali ste k tomu aj rozum. Ale to bolo aj v minulosti, len troška iným spôsobom. Takže ma to neprekvapuje.“ Rozhodnutia politikov preto radšej nekomentuje.

Mrzia ho oklieštené prezidentské právomoci a posilnené právomoci premiéra, ale uvedomuje si, že s tým nepohne. „Na rozdiel od iných politikov, ja som začal od nuly a títo začínajú zhora. Mnohí si myslia, že keď sú zvolení, hneď dostali aj rozum a skúsenosti,“ tvrdí. „Ale ľudia si ich zvolili, tak to musíme akceptovať. Je to demokracia. Čo si zaslúžime, to máme,“ zamýšľa sa rodák z Medzeva.

Súkromne chce už len v pokoji dožiť, no pracovne má toho naplánované ešte veľa. Každé ráno začína rozcvičkou, raňajkami a čítaním textov v rôznych jazykoch. Potom ho často vídať aj v Košiciach, ktoré miluje a rád sa tam prechádza. „Chodím prednášať po svete, stretávam sa s veľvyslancami, so študentmi. Skôr musím odmietať ponuky. Prácu by som mal aj na 24 hodín denne,“ smeje sa aktívny dôchodca.

Rudolf Schuster: Bývalý slovenský prezident sa vie ešte stále zapáliť pre vec a okamžite ju riešiť.
Rudolf Schuster: Bývalý slovenský prezident sa vie ešte stále zapáliť pre vec a okamžite ju riešiť.
Rudolf Felšöci

Spisovateľ

Momentálne pripravuje vydanie štyroch svojich kníh. Jedna je venovaná Čukotke, druhá Špicbergom, tretia bude generačná. Zachytí štyri návštevy Schusterovcov v Brazílii. V prvej priblíži cestu jeho otca a strýkov, v druhej opíše svoje stretnutia s miestnymi Indiánmi z roku 1991. V ďalšej časti sa zameria na spoločné brazílske zážitky s manželkou a so synom, na záver sa bude v knihe venovať poslednej návšteve z roku 2014. Do Brazílie vtedy cestoval so svojou vnučkou.

„No a na rad prídu aj spomienky. Sú už napísané, presne v čase, keď sa stali,“ vysvetľuje Rudolf Schuster. Písal ich totiž priebežne a viaceré už aj vydal knižne - vo svojej prvej knihe Ultimátum alebo aj v knihe rozhovorov s Milanom Čičom. „Tretia spomienková kniha je Návrat do veľkej politiky. Zameriava sa na časy, keď som sa vrátil ako primátor, založil stranu SOP a kandidoval za prezidenta. Je tam aj rekonštrukcia koaličných rozhovorov,“ opisuje svoju „politickú tvorbu“.

Priznáva však, že jeho vydavateľská snaha závisí hlavne od sponzorov. „Keď budú sponzori, budú aj knihy. Kedysi za socializmu sme sa zabávali a mali zázračný termín - bohulimit. Keď si nemal limit, nemohol si nič robiť, nič stavať. Dnes je to sponzor, ktorý rozhoduje, či kniha bude, alebo nie,“ hovorí bývalý prezident Schuster.

Obľúbený: Často ho vidieť v Košiciach. Mnohých Košičanov osobne pozná a rád sa s nimi porozpráva.
Obľúbený: Často ho vidieť v Košiciach. Mnohých Košičanov osobne pozná a rád sa s nimi porozpráva.
Rudolf Felšöci

Nebude sedieť doma

Plánuje ďalšie cesty. Či už po Taliansku, alebo predsa len do vysnívanej a už raz navštívenej Antarktídy. „Rusi ma tam teraz odmietli zobrať. Vraj som starý,“ sťažuje sa 83-ročný exprezident. „Američania sú veľkorysejší. Svoju sedemdesiatpäťku som oslávil na južnom póle - na príkaz prezidenta Busha.“ Ani vtedy to však nešlo ako po masle, dcéra mu musela vybaviť nejaké lekárske potvrdenia. „Trochu ma to urazilo. Keď som tam došiel a chceli mi nosiť batožinu, povedal som nie. Máte ma za starého, tak vám ukážem, že nepotrebujem vašu pomoc,“ spomína Rudolf Schuster, ktorý sa ani dnes necíti starý a považuje sa za človeka s dobrým zdravím a pevnou kondíciou.

„Nevadí, že ma Rusi nezobrali, vymyslím niečo iné,“ nevzdáva sa svojich plánov. Rád by sa pozrel do Antarktídy zo strany Čile. „Chcel by som postaviť sochu Martina Kukučína v meste Punta Arenas, kde slovenský spisovateľ pôsobil ako lekár. Je tam jeho múzeum, klinika a určite by si zaslúžil aj sochu. S primátorom som sa už dohodol na mieste,“ prezrádza Schuster.

Má uši na jazyky

„Každý deň niečo robím, študujem,“ pokračuje bývalá hlava štátu. Netají sa tým, že ovláda hneď niekoľko jazykov - maďarčinu, nemčinu, angličtinu, ruštinu, ale aj francúzštinu. Dohovorí sa aj po taliansky. „Najviac som sa trápil so 7-8-minútovým vystúpením v čínštine. Keď manželka musela doma počúvať, ako sa učím prejav, ako dokola meliem a meliem, povedala mi, že keď s tým okamžite neprestanem, tak ma vyhodí. Že nemôže spať,“ spomína na svoju prezidentskú kariéru. Bez problémov mal prejav v taliančine či arabčine.

„Je to vo výdrži. Keď máte uši na jazyky, dá sa to naučiť. Rád som vystupoval, výslovnosť mi nerobila problémy. Preto aj so spevom tie žartíky robím. Mám na to uši,“ nenápadne pripomenie svoj ďalší koníček.

V zime totiž nanovo naspieval koledy, ktorými sa blysol ešte ako primátor Košíc v roku 1998. Teraz to urobil pre svoju dušu. Takmer pred dvadsiatimi rokmi mal vraj trému a stres, pretože režisér bol pri natáčaní videoklipov prísny. Tentoraz bolo nahrávanie v dobrej nálade, uvoľnené a v pohode.

Prespievané koledy by sa síce dali „našiť“ na staré videoklipy, ale urobí radšej nové. „Keď mi pustil teraz naspievané pesničky, povedal som, že to nie som ja. Keď už je teda hlas starší a lepší, tak si k tomu dorobím videoklipy. Urobím ten žartík, nech má rodina spomienku,“ smeje sa na záver čiperný Rudolf Schuster.

Ľudia