FIKCIA Danko opravoval chyby v listoch poslancov: V jazykovednom ústave mu nestíhali radiť

Predsedovi parlamentu sa nepozdávala štylistika ani gramatika listov adresovaných poslancom. Pri redigovaní sa radil aj so známou jazykovedkyňou Sibylou Mislovičovou.

Naša fikcia

Nielen vulgarizmy. Ako sa podarilo týždenníku PLUS 7 DNÍ zistiť, predseda parlamentu Andrej Danko otváral listy adresované poslancom, lebo sa mu nepozdávala ich celková gramatická a štylistická úroveň. Chyby pritom nielen hľadal, ale aj opravoval. „Na niektoré veci reagujem tak, ako reagujem, a nemyslím si, že som preto menej alebo viac dobrý človek a - poviem to tak - ani politik. Lebo písanie spočíva aj v tom, aby ten, čo číta, aby pôžitok z čítania musí ísť ruka v ruke s informačnými hodnotami, ktoré niekto musel krvopotne vytvoriť,“ vysvetlil nám bez zbytočných okolkov predseda národniarov.

„A na čo som viac citlivý ako na iné záležitosti, to sú prehrešky proti najkrajšiemu materinskému jazyku, ktorý sme zdedili po našich predkoch. Len som chcel, aby sa tie listy občanov riadili určitou pravopisnou a štylistickou logikou, lebo veci musia mať určitú logiku, ale aj formálnu stránku.“ Ako dodal predseda parlamentu, listy adresované poslancom redigoval vo svojom voľnom čase, preto táto „bohumilá a zodpovedná“ činnosť nestála štát ani cent. A vraj bolo naozaj veľa toho, čo sa dalo opraviť, vylepšiť.

Andrejovi Dankovi sa napríklad nepozdávalo už ani zaužívané oslovenie vážený poslanec. Menil ho na vážený pán, člen najvyššieho zákonodarného orgánu malebnej krajiny pod Tatrami. „No povedzte, neznie to oveľa lepšie, akosi ľudsky teplejšie?“ opýtal sa nášho redaktora. Podľa politika divne štylizované boli najmä niektoré korupčné odhalenia, o ktorých ľudia informovali opozičných poslancov. Andrej Danko o nich hovorí ako o „exemplárnych prípadov galimatiášu“.

„Z niektorých listov to vyznelo tak, akoby sa členovia vládnych strán snažili dopustiť nekalej činnosti alebo nebodaj podvodu. Uznáte, že pisatelia to tak určite nemysleli.“ Aby zabránil nedorozumeniu, šéf Slovenskej národnej strany niektoré listy preformuloval, tie najzmätočnejšie však musel vyhodiť. „Nevyznala by sa v nich ani divá koza, len by zbytočne vybičovali vášne a negatívne prispeli k celkovej úrovni politickej kultúry, ktorá je síce daná určitými parametrami, ale kultúra je kultúra a politika je politika.“

Predseda parlamentu pristupoval k redigovaniu listov s maximálnou vážnosťou a niektoré zásahy konzultoval aj s odborníkmi. Potvrdili nám to aj v Jazykovednom ústave Ľudovíta Štúra SAV. „Áno, najmä v posledných týždňoch často volal. Konzultoval takmer všetko - od písania tvrdého y cez rody a pády až po správne znenie prísloví a porekadiel,“ povedali nám v ústave. „Niekedy sme kapacitne nestíhali odpovedať na všetky otázky. Kolegyňa Sibyla Mislovičová celý nápor nezvládala a musela si dokonca zobrať kratšiu dovolenku.“

Čítajte viac

Výber z magazínov

Naša fikcia