Na Orave vyrábajú špeciálne rakvy, v repertoári majú aj cigaretovú škatuľku

Ani pohrebníctvo už nie je len smutný biznis

Relax

Na výstave pohrebníctva Slovak Funeral v Trenčíne mi ako suvenír daroval malú rakvu. Asi tridsaťcentimetrovú, z lakovaného dreva, s odnímateľným vekom a látkovou výstelkou s čiernymi volánmi. Takéto „klasiky“ mal aj vo veľkom. No okrem nich predvádzal špeciálne rakvy, s grafitmi alebo v tvare cigaretovej škatuľky. Pavol Herud (48) vedie rodinnú firmu na výrobu rakiev a pohrebníctvo v Oravskej Polhore.

Desať-pätnásť denne: Toľko rakiev opúšťa brány výrobne v Oravskej Polhore.
Desať-pätnásť denne: Toľko rakiev opúšťa brány výrobne v Oravskej Polhore.
JANA ČAVOJSKÁ

Každý chce najlacnejšiu

Ako sa len na to opýtam? Či chcel vniesť trochu života do pohrebných služieb? To znie trochu divne. V drevárskej prevádzke na Orave však berú smrť ako prirodzenú súčasť nášho bytia. „Niekto vyrába to, čo potrebujeme na život, iný to, čo potrebujeme na smrť. Pekár pečie rožky, my robíme rakvy,“ krčí plecami Pavol Herud. „Oboch ľudia potrebujú. Ako sa musíme najesť, musíme aj zomrieť. Nikoho to neobíde.“ Na truhly presedlal z výroby drevených okien a dverí pred dvadsiatimi rokmi. Biznis nešiel, tak hľadal náhradu. Podmienkou bolo drevo ako surovina.

Na Orave je aspoň dreva dostatok.„Požiadavky ľudí sa nemenia,“ hovorí Pavol Herud. „Nepríde za mnou zákazník s požiadavkou: Zomrel mi otec, chcem si ho uctiť, urob pre neho poriadnu rakvu. Ľudia nemajú peniaze. Preto drahé truhly nejdú. Každý chce najlacnejšiu.“ Jedinou špeciálnou požiadavkou sú azda nadrozmerné rakvy pre dvestokilových nebožtíkov.

Na začiatku: Tu režú kmene stromov na dosky.
Na začiatku: Tu režú kmene stromov na dosky.
JANA ČAVOJSKÁ

Dajte grafiťákovi rakvu

Truhlár z Oravy však chcel zaujať. Pred pár rokmi na veľtrhu pohrebníctva v talianskej Bologni videl maľovanú rakvu. Prečo to neskúsiť aj u nás? „Nechcem ukazovať to, čo už niekto predo mnou vymyslel. Radšej prichádzam z vlastnými nápadmi,“ vysvetľuje Pavol Herud, ktorý angažoval dvoch oravských sprejerov Miroslava Filička a Marka Soľavu. Tí vyzdobili truhly grafitmi a obrazmi. Niektoré sú rebelské, biela s výjavom Krista na kríži originálna, ale decentná. Každá je originál a ručná práca. Žiadne samolepky.

Len samotné maľovanie trvá štrnásť hodín čistého času. Predtým treba urobiť poriadny podklad. Na výrobu takejto špeciálnej rakvy potrebujú majstri niekoľko dní. Nedá sa zvládnuť do troch dní, ako bývajú väčšinou pohreby. Možno aj to je dôvod, prečo si ich ešte nikto neobjednal. To by muselo byť na pohreb dopredu naplánovaný do detailov - a na takúto budúcnosť asi nikto nemyslí.

V Amerike či vo Veľkej Británii už pohrebné služby valcujú potenciálnych klientov ponukami zorganizovať si vlastnú poslednú rozlúčku. Pre Slovákov to stále vyznieva ako bizarný nápad. Druhým dôvodom sú peniaze - ručne maľovaná rakva stojí okolo osemsto eur. A tretím konzervatívnosť. „Ľudia sú naučení na určité tvary a vyhotovenia,“ vysvetľuje Pavol Herud. „Nechcú novinky.“

Základ: Rakva pripravená na lakovanie.
Základ: Rakva pripravená na lakovanie.
JANA ČAVOJSKÁ

Bez jediného klinca

Vlani v lete však predsa len prišla nezvyčajná zákazka. Na rakvu pre ortodoxného Žida. Požiadavka bola žiadne kovové klince a výlučne prírodné materiály. „Jednotlivé diely sme lepili lepidlom riediteľným vodou a spájali kolíkmi z dreva. Vnútro sme pôvodne chceli vystlať čistým ľanovým plátnom. Žiadny výrobca nám však nedokázal na sto percent zaručiť, že pri jeho výrobe nebola použitá chémia. Tak sme ju nakoniec vystlali slamou a obilnými klasmi.“ Nedávno vyrobili ďalšiu špecialitku. Známa Pavla Heruda sa vrátila z Ameriky a rozprávala, že tam videla rakvu v tvare škatuľky cigariet.

„Dokázali by ste niečo také?“ Spýtala sa. Samozrejme. Repertoár truhlárov z Oravskej Polhory doplnila podlhovastá hladká rakva s typickým otváraním cigaretovej škatuľky. Namiesto varovaní a odporných obrázkov je na nej namaľovaný cintorín s náhrobkami a nápis Fajčením podporuješ pohrebné služby. Ťažko povedať, či si niekedy niekto objedná na pohreb podobný výstrelok. Ale možno poslúži aspoň ako varovanie tuhých fajčiarov pred možným neblahým osudom.

Pestrá: Unikátnu rakvu vyzdobili grafitmi. Ručná práca, každý kus je originál.
Pestrá: Unikátnu rakvu vyzdobili grafitmi. Ručná práca, každý kus je originál.
JANA ČAVOJSKÁ

Spáliť v lochtuse

Výroba rakiev nie je jednoduchý biznis. Herudovci zamestnávajú na chudobnej Orave pätnásť ľudí, z ich dielne vyjde desať-pätnásť truhiel denne. Konkurencia je však veľká. Na náš trh tlačia svoje rakvy Maďari aj Poliaci. Zdá sa, že v tomto sektore sa oproti konkurencii kreativitou nepresadíte. „Pohreby sú smutná udalosť. Pozostalí sú skormútení, nemajú chuť vymýšľať niečo úžasné,“ myslí si Pavol Herud. „Väčšinu chcú jednoducho to, čo už mal niekto z rodiny. Kreativita je pre mladých a mladí, chvalabohu, až tak často neumierajú.“

Ani pre seba Pavol Herud nič špeciálne vymyslené nemá. „Hovorím synovi, nech ma spáli v lochtuse. To je po goralsky posteľná plachta.“ Vo svete už zaviali nové trendy aj v dizajne truhiel. Hlavne vo Veľkej Británii sú špecialisti. Cez internet si môžete objednať rakvu od výmyslu sveta. V ponuke sú kvety, kamienky, dúhy, ale napríklad aj dizajn kapučíno. Asi pre milovníka kávy, keďže šálka s týmto nápojom sa na veku vyníma najvýraznejšie. Na rozdiel od machrov z Oravy však ide o tlač na samolepku, ktorú potom lepia na hladkú truhlu.

Rakva ako škatuľka cigariet: Aj jej otváranie je autentické.
Rakva ako škatuľka cigariet: Aj jej otváranie je autentické.
JANA ČAVOJSKÁ

Oslava života

No nachádzam aj poctivé, ručne vyrobené rakvy. Istý chlapík zo Spojených štátov k nim ponúka tričká s humornými nápismi - ide skôr o čierny humor -, ktorými má nebožtík „prekvapiť dedičov“. Chlapci z Crazy Coffins z Nottinghamu vo Veľkej Británii zhotovili už truhly v tvare odpadkového koša, Rolls-royceu, jachty, mobilného telefónu, gitary, korkového štupľa aj s vývrtkou, zraneného, lyžiara zabaleného na záchranárskych saniach aj vlakového vozňa. V ničom nezaostáva ani dizajn urien - vesmírna loď Enterprise, fľaša likéru či kamión.

Truhlári z Veľkej Británie sa chvália eko- a biocertifikátmi, trvalo udržateľnými postupmi a materiálmi, ktoré nezaťažujú životné prostredie. Skutoční majstri úletov však pracujú v Ghane. Príslušníci kmeňa Ga vnímajú pohreb ako oslavu večného života. Preto mŕtvych pochovávajú v neskutočne pestrých a veselých rakvách.

Napríklad v tvare fľaše kokakoly, ananásu aj pestrých zvierat. Americká internetová stránka venovaná trvalo udržateľnému životu ma zas nabáda myslieť ekologicky a vyrobiť si vlastnú rakvu z naplaveného dreva. Prípravu na poslednú cestu nepodceňujú ani firmy, ktoré ponúkajú naplánovanie vlastného pohrebu. Má byť taký unikátny ako život, ktorý oslavuje.

Namaľovaná fixkou: Výjav namaľoval drobnými ťahmi čiernej fixky oravský umelec.
Namaľovaná fixkou: Výjav namaľoval drobnými ťahmi čiernej fixky oravský umelec.
JANA ČAVOJSKÁ

Byť pri tom

Ak by vám nestačilo nadizajnovať si poslednú rozlúčku pre vašich pozostalých, za veľkou mlákou sa zrodil aj trend zúčastniť sa na vlastnom pohrebe osobne. V Amerike už prebehlo viacero pohrebov, počas ktorých zosnulý neležal v rakve, ale sedel, stál či dokonca krčil sa na motorke v kruhu najbližších. Napríklad telo Miriam Bumbarkovej, ktorá v roku 2014 zomrela v New Orleanse na rakovinu, posadili na jej vlastnom pohrebe za stôl s pivom v jednej a s cigaretou v druhej ruke.

V Portoriku sa zas stal legendou „el muerto parao“, stojaci mŕtvy. Angela Pantoja Medinu zastrelili v roku 2008. Vlastný pohreb strávil vo vzpriamenej polohe, pripevnený o stenu. Boxerovi Christopherovi Riverovi Amorovi mohli príbuzní a priatelia vzdať poslednú úctu, kým jeho mŕtve telo stálo v rukaviciach priamo v ringu, akoby pripravené na zápas. A muž s motorkou sa volal David Morales. V sále určenej na poslednú rozlúčku nainštalovali jeho telo na jeho milovanú Hondu. Nuž, ani smrť fantázii medze nekladie.

Dekorácie: Reliéfy nesenia kríža či poslednej večere zdobia drahšie rakvy.
Dekorácie: Reliéfy nesenia kríža či poslednej večere zdobia drahšie rakvy.
JANA ČAVOJSKÁ
Relax