V tomto slovenskom tíme hrá zaručene najviac zahraničných futbalistov. No takmer isto ste o ňom nepočuli

Sveinsson, Águstsson, Gomaa, Iversen, Amundsen. Aj tí hrajú za dedinský futbalový klub v Kláštore pod Znievom.

Relax

Na trávnik postupne vybieha jedenásť domácich futbalistov. Aktuálne sú na poslednom mieste výsledkovej tabuľky piatej ligy. Pred týždňom prehrali 0 : 10. Dnes dúfajú v lepšie skóre. Cieľ na túto sezónu je jasný - udržať sa v piatej lige.

Po tom, ako na jeseň starí hráči všetko vzdali a odišli hrať za iné dediny, zachraňujú česť FC Tatran Kláštor pod Znievom cudzinci. S hráčmi z Islandu, Nórska, Egypta, zo Sudánu či z Pakistanu, ktorých vedie srbský tréner, je to najmedzinárodnejší tím v súťaži.

Odkaz na Facebooku

Futbal a hasiči. Tým obyčajne žijú malé dediny. V Kláštore pod Znievom žije 1 640 ľudí a futbal tu bol vraj odjakživa. Presnejšie, začali ho hrávať študenti slovenského katolíckeho gymnázia v 19. storočí. FC Tatran je jedným z najstarších slovenských futbalových klubov. V posledných rokoch si neviedol zle. V piatej lige končil na druhom, treťom mieste.

Dragan: Tréner zo Srbska kedysi hral aj za Lokomotívu Košice.
Dragan: Tréner zo Srbska kedysi hral aj za Lokomotívu Košice.
JANA ČAVOJSKÁ

Foto: Jana Čavojská

Čo čert nechcel, hráči sa akosi rozhádali. Odvolali trénera. Nechceli medzi seba pustiť mladých. „Tvárili sa, že nad nich nie je,“ konštatujú teraz niektorí Kláštorčania. Do piatej ligy vraj prišli aj divné praktiky kupovania hráčov a finančných odmien za zápasy. Mladí, ktorí sa popri starších hráčoch nedostali počas zápasu na ihrisko, medzitým odišli hrať za okolité dediny.

Cez zimnú prestávku si futbalisti povedali, že najlepšie bude FC Tatran rozpustiť. Predseda klubu Ján Baleja, ktorému mladí zverenci nepovedia inak ako ujo Janko, sa s tým nechcel zmieriť. Podobnou situáciou už prešiel. Pred desiatimi rokmi sa stalo presne to isté. Klub preberal v rovnakej situácii. Hráči boli rozhádaní a hrozil koniec futbalu v Kláštore pod Znievom. „Veľmi ma mrzí, že teraz je to rovnaké. Starí futbalisti jeden druhému nevedia prísť na meno, vzťahy sú zničené, mužstvo rozbité. Keď prišiel návrh, aby tu futbal skončil, postavil som sa proti tomu. Vtedy som netušil, že mi pomôže žena, ktorá futbalu vôbec nerozumie.“ S nápadom totiž prišla mladá starostka Kláštora pod Znievom Erika Cintulová.

Príprava: Pre študijné a pracovné povinnosti chodí na tréningy zatiaľ málo hráčov.
Príprava: Pre študijné a pracovné povinnosti chodí na tréningy zatiaľ málo hráčov.
JANA ČAVOJSKÁ

Foto: Jana Čavojská

„Veď by bola hanba, keby sme nemali futbal,“ hovorí. Lenže kde zobrať hráčov? Erika dostala skvelý nápad. V Martine predsa študujú medici zo zahraničia! Keď za Kláštor nechcú hrať Kláštorčania, mohli by zaň hrať cudzinci. „Pomôžte nám zachrániť klub,“ napísala im na Facebook.

Univerzálny jazyk

Podarilo sa. Hráči prišli. Dvakrát do týždňa na kláštorskom ihrisku trénujú miestni spolu s Islanďanmi, Nórmi a Egypťanom. Nie sú to nijakí nováčikovia. Tarek Gomaa z Egypta hral anglickú ligu, Júlíus Geir Sveinsson bol v druholigovom islandskom tíme.

V Kláštore trénuje dokonca islandský reprezentačný brankár do 21 rokov, no pre pravidlá túto sezónu nemôže na Slovensku chytať. Miestnemu brankárovi dal aspoň poctivý brankársky tréning, chalan sa po ňom vraj dva dni nepostavil. Priebežne prichádzajú ďalší medici. Pakistanec čaká, kým sa mu zahojí členok. Pre Sudánca boli tréningy zrejme príliš náročné.

Tómas: K tréningu pristupuje zodpovedne. Severania šport milujú.
Tómas: K tréningu pristupuje zodpovedne. Severania šport milujú.
JANA ČAVOJSKÁ

Foto: Jana Čavojská

Po prvom sa viac neukázal. Medzinárodný tím dopĺňa tréner Dragan Trljača. Srb, do Martina sa prisťahoval pred ôsmimi rokmi. Hovorí po srbsky a po slovensky, hráči sa medzi sebou bavia islandčinou a po anglicky, miestni po slovensky s pár anglickými slovami. „Podľa toho to niekedy na ihrisku aj vyzerá,“ prehodia občas uštipačne niektorí Kláštorčania z tribúny. „Futbal má univerzálny jazyk,“ bránia sa študenti z Islandu. „Začneš hrať v tíme a rýchlo pochopíš, čo treba robiť.“ A hoci tréner ovláda v angličtine len základné pokyny a občas si pomýli ball s balls, na tréningu všetko klape na sto percent. „Do nášho futbalu priniesli kultúru, noblesu, dobré spôsoby,“ myslí si Silvester Cintula, starostkin manžel, ktorý hráčov občas vozí na tréningy a prekladá im.

„Severania sú zvyknutí športovať a majú z toho radosť. Navyše sú to vzdelaní, inteligentní ľudia. Správajú sa úplne inak než dedinskí hráči piatej ligy.“ Nevadia im vraj ani jednoduché šatne. Nie sú nóbl. Chcú hrať pre radosť a pomôcť dedinskému klubu.

Glavu gore

Sledujem to počas zápasu na ihrisku. Zákrok na hráča z Černovej. Chalan leží na zemi. „Sorry, sorry,“ kričí Islanďan a beží mu podať ruku. „U nás sa hrá tvrdší futbal,“ ospravedlňuje sa Tómas Hrafn Águstsson. „To, čo je ešte povolené, tu pískajú ako faul.“ Protihráč sa vraj nenahneval, pochopil to, povedal okej. „Glavu gore,“ povzbudzuje svojich zverencov Dragan. Zápas sa nezačal šťastne. Dva rýchle góly do siete Kláštorčanov počas prvých troch minút. Diváci majú dôvod na kritiku. „Neodsudzujme chlapcov, prišli pomôcť nášmu futbalu, zaslúžia si, aby sme ich podržali,“ znejú z reproduktorov slová hlásateľa. Aj hymna kláštorského FC je celkom optimistická.

V kotle vrie kapustnica s klobásou. Odmena pre divákov aj hráčov po zápase. FC Tatran nakoniec prehráva 0 : 4. O šesť gólov lepší výsledok ako pred týždňom. „Po prehre sa človek nikdy necíti dobre,“ krčí plecami Tómas. „Sme však radi, že ľudia nás napriek tomu povzbudzujú a nehnevajú sa na nás.“ Na hnev vlastne ani nie je dôvod. „Hráči sa len zohrávajú, mali spolu iba zopár tréningov, navyše na ne nechodia všetci. Nóri z druhého ročníka majú veľmi veľa študijných povinností. Hráči z Kláštora zas pracujú na zmeny, tak nemôžu prísť všetci. Piata liga je trochu drevorubačská. Po minulom zápase zostali dvaja Islanďania zranení a nemohli prísť na tréning,“ vysvetľuje Silvester.

„Nemôžeme teraz myslieť na nejaké skvelé výsledky. Úspech je zlepšovať sa od zápasu k zápasu,“ pridáva sa tréner Dragan. „Najdôležitejšie v tejto sezóne je, aby sme nevypadli z piatej ligy. To by znamenalo pokutu a futbal v Kláštore by sa už nikdy nepozbieral,“ uzatvára ujo Janko.

Na skutočnej tráve

Júlíusa tréner označil za najkvalitnejšieho hráča tímu. „Tu je to oveľa väčšia zábava. Môžeme trénovať vonku, pod holým nebom, na skutočnej tráve.“ Na Islande totiž hrávajú futbal v krytých halách s dokonalým umelým trávnikom. Počasie nedovoľuje hrať pod holým nebom. „Ľudia sú tu veľmi milí. Aj keď prehráme, cítime podporu ľudí. Náš tím je nový, potrebujeme viac času na tréning, aby sme sa zohrali. Potom nám to určite pôjde lepšie. To je, myslím, náš hlavný problém. Ak budeme spolu viac trénovať, hádam dosiahneme lepší výsledok.“ Tómas okrem futbalu hral hádzanú, a to profesionálne. „V Kláštore je skvelé, akí sú tu ľudia milí a priateľskí. Aj tréner, aj prezident klubu. To nám veľmi pomáha. Tréningy sú výborné. Študujem tu už štvrtý rok. Trochu som sa naučil po slovensky, ale najviac mi slovenčina začala ísť tu na tréningoch,“ smeje sa.

Priznáva však, že keď tréner cez prestávku v šatni vysvetľoval stratégiu, nerozumel z nej takmer ani slovo. Vraj to nevadí. „Na ihrisku jednoducho hráš futbal. Ak tréner na teba začne kričať, vieš, že si urobil niečo zlé.“ Čo by chcel vo futbale na Slovensku dosiahnuť? „Nemám veľké ciele. Na Islande som hrával vyššiu ligu s kvalitnejšími hráčmi ako tu. Ale rozumiem, v akej situácii je tento klub. Na úvod bude úspech vyhrávať zápasy. Potom uvidíme. Budem rád, keď si so sebou odnesiem domov na Island tento pekný príbeh malého slovenského dedinského klubu z piatej ligy.“

Relax