Volali ju ženský Messner. Poľská horolezkyňa zmizla na Kančendžonge v Nepále, jej telo sa nikdy nenašlo

Hoci poľský himalájizmus sa pýši menami mnohých skvelých horolezcov, ako trebárs Jerzy Kukuczka či Krzysztof Wielicki, prvým človekom z Poľska na najvyššom vrchu sveta Mount Everest i druhom najvyššom K2 bola žena. Wanda Rutkiewiczová.

Relax

Ženský Messner

Išli o nej i také chýry, že výpravy, ktoré viedla, boli poznamenané konfliktmi, že bola až chorobne ctižiadostivá. Mal som možnosť stretnúť sa s ňou. Bolo to počas horolezeckého filmového festivalu v Tepliciach nad Metují v roku 1990. Wanda vtedy ochotne súhlasila s rozhovorom. Milá, skromná a prekvapujúco jemná žena, tak na mňa zapôsobila. Vtedy už mala za sebou výstupy na vrcholy šiestich osemtisícoviek a pred sebou - veľký sen.

„V priebehu šestnástich mesiacov by som chcela vystúpiť na zvyšných osem osemtisícoviek,“ ticho vyjavila svoju túžbu. Vzápätí načrtla projekt, ako to dosiahnuť. Projekt, aký by dal zabrať i chlapovi, nieto útlej žene. Veľká výzva, podotkol som.

Stretnutie slávnych Poliakov: „Boh nám doprial vyjsť tak vysoko v jeden deň,“ povedal pápež Ján Pavol II. Wande. Ona dosiahla vrchol Everestu 16. októbra 1978, keď sa on stal pápežom.
Stretnutie slávnych Poliakov: „Boh nám doprial vyjsť tak vysoko v jeden deň,“ povedal pápež Ján Pavol II. Wande. Ona dosiahla vrchol Everestu 16. októbra 1978, keď sa on stal pápežom.
Jarýk Stejskal

„Myslím, že sa to dá,“ oponovala. „Je to síce náročné, ale možné. Človek veľa času stráca organizáciou výprav. Teraz to však bude ináč - nie osemkrát organizácia, ale iba jedna na osem štítov. Výhoda je, že stačí jedna aklimatizácia, každý výstup je potom aj aklimatizačnou prípravou na ďalší. Predtým som išla na jednu výpravu, vrátila som sa domov do Varšavy, spala som v teplej posteli, kúpala sa v teplej vode. Teraz budem putovať od hory k hore. Musím byť na seba tvrdá, psychicky veľmi odolná, imúnna voči túžbe po pohodlí…“

Wanda mala vyhliadnutých niekoľko blízkych ľudí z Poľska, ktorí by sa pri nej na jednotlivých akciách vystriedali. Len ona by absolvovala všetko. Túžila stať sa prvou ženou na svete na všetkých osemtisícovkách. Veď ju aj nazývali ženským Messnerom. Vyslúžila si to nielen novou ambíciou, ale aj predchádzajúcimi výstupmi.

Čítajte aj

Zvíťazili hory

Narodila sa 4. februára 1943 v litovskom meste Plungé. Po druhej svetovej vojne sa celá rodina Blaszkiewiczovcov - mala dvoch bratov a sestru - presťahovala do Lancutu, odtiaľ do Vroclavu, kde vyštudovala Technickú univerzitu. Venovala sa atletike, výborne hrala volejbal, no napokon zvíťazila láska k horám. Urobila si lezecký kurz, prijali ju do horolezeckého klubu vo Vroclave, potom vo Varšave.

Upútala už výstupmi v Tatrách, neskôr v ďalších horách. Uskutočnila prvý výstup v čisto ženskom družstve zo severu na Eiger a na Matterhorn. Na Pamíre vystúpila s poľskou spolulezkyňou na Leninov štít (7 134 m), v Hindúkuši s inou na Nošak (7 492 m), v Karakorame uskutočnila prvý ženský výstup na Gašerbrum III, ktorému do osemtisícovky chýba iba 48 metrov.

„Radšej leziem so ženami,“ vysvetľovala mi svoju filozofiu. „A vieš prečo? Ak žena lezie s mužom, vylezie skoro všetko. Záleží vlastne len na tom, aký silný je jej partner. Ja však rada dokazujem, že žena vie aj bez mužskej podpory zvládnuť najnáročnejšie výstupy.“

Logicky prišli na rad osemtisícovky. Na vrchole Everestu bola iba treťou ženou a prvou Európankou. Vyliezla naň cestou prvovýstupcov Hillaryho a Tenzinga z južnej strany s doplnkovým kyslíkom. „Boh nám doprial vyjsť tak vysoko v jeden deň,“ povedal jej pápež Ján Pavol II., keď sa neskôr stretli. Vrchol Everestu totiž dosiahla 16. októbra 1978, keď sa jej krajan stal pápežom.

Stretnutie slávnych Poliakov: „Boh nám doprial vyjsť tak vysoko v jeden deň,“ povedal pápež Ján Pavol II. Wande. Ona dosiahla vrchol Everestu 16. októbra 1978, keď sa on stal pápežom.
Stretnutie slávnych Poliakov: „Boh nám doprial vyjsť tak vysoko v jeden deň,“ povedal pápež Ján Pavol II. Wande. Ona dosiahla vrchol Everestu 16. októbra 1978, keď sa on stal pápežom.
ČTK

Na ďalšie úspechy na osemtisícovkách si však musela počkať sedem rokov, počas ktorých okrem iného vystúpila alpským štýlom na najvyšší štít Ameriky Aconcaguu (6 959 m), zlomila si stehennú kosť na Elbruse, zorganizovala dve neúspešné poľské ženské expedície na K2, ale tiež sa dolámala po páde na Eigeri.

S rakúskym pasom

Možno to bola snaha byť nezávislá od muža, ktorá sa prejavila v dvoch nevydarených manželstvách. Prvé uzatvorila s Wojciechom Rutkiewiczom, synom námestníka poľského ministra zdravotníctva, no vydržalo iba tri roky. Nedokázal akceptovať až fanatické Wandino zanietenie pre hory a v roku 1973 sa rozišli. Aj jej druhé manželstvo trvalo tri roky. S innsbruckým lekárom Helmutom Scharfetterom sa pritom poznali viac rokov, než sa vzali. Predstava, že 38-ročná Wanda sa usadí, keď získa novú rodinu, ktorú spolu s manželom tvorili dvaja jeho synovia, však dostala priskoro trhliny a v roku 1984 ho ukončili. Wande z neho zostal aspoň rakúsky pas, ktorý jej umožnil slobodnejší a jednoduchší pohyb po svete.

Z jej ďalších expedícií na osemtisícovky zaujala v roku 1986 na K2, keď na vrchol druhej najvyššej hory sveta vystúpila rovnako ako na Everest ako prvý horolezec z Poľska a zároveň ako prvá žena na svete. Tri razy - na Nanga Parbat a na oba osemtisícové Gašerbrumy - vyliezla v čisto ženskej zostave.

Napokon sa zdalo, že si konečne našla človeka, ktorý jej rozumie a je ochotný brať ju takú, aká je. V roku 1990 sa pokúšala so svojím novým partnerom Kurtom Lynckem o osemtisícový Broad Peak. Lezúc pár metrov za Wandou zrazu vypadol a zrútil sa štyristo metrov. „Keď zomrel, prvýkrát v živote som nenávidela hory,“ priznala Wanda.

Karavána do snov

Svoj nový projekt plánovala už v zmiešaných expedíciách. Nazvala ho Karavána do snov. No ukázalo sa, že v rýchlosti dosiahnutia cieľa mala priveľké oči.

Zo šiestich plánovaných výstupov v roku 1991 sa jej vydarili iba dva - na Čo Oju i južnou stenou na Annapurnu vystúpila sama. Po Annapurne navyše musela vyvracať pochybnosti, či vôbec vrchol dosiahla, aj z radov jej poľských kolegov. To ju silne poznačilo, ale neodradilo. Nevyšli jej pokusy na Dhaulágirí a na Manaslu, rozpadol sa jej tím, ktorý mal zabezpečovať organizáciu projektu. Ani jej najčastejšia spolulezkyňa Ewa Panejková- Pankiewiczová, ktorá na rozdiel od Wandy mala rodinu, nemohla lezeniu toľko obetovať. Wanda pri plánovaní nemyslela dostatočne na jednu stránku celého projektu, ktorá je okrem nonstop aklimatizácie veľmi dôležitá - na regeneráciu síl. Nie každý mal takú povahu ako ona, nie každý dokázal toľko vydržať.

Pred 25 rokmi: Keď zahynula, mala na konte osem osemtisícoviek.
Pred 25 rokmi: Keď zahynula, mala na konte osem osemtisícoviek.
Archív M.V.

Zmenila preto celkovú filozofiu - nie ona bude organizovať výpravu, ale pridá sa k iným expedíciám. Bolo to navyše lacnejšie a organizačne menej náročné. Rozhodla sa, že na zvyšných šesť osemtisícoviek vystúpi v priebehu roka - od jari 1992 do jari 1993.

Po tom, čo jej predtým nevyšiel výstup so Slovincami na tretiu najvyššiu horu sveta Kančendžongu (8 586 m), sa na jar 1992 dohodla na účasti v expedícii s Mexičanmi.

Posledný výstup

O vrchol Kančendžongy sa pokúšala spolu s vedúcim Carlosom Carsoliom, s ktorým v roku 1987 stáli na vrchole Šiša Pangmy. Teraz sa dohodli, že každý pôjde vlastným tempom. Zatiaľ čo Mexičan dosiahol vrchol, Wanda, ktorá bola pomalšia, sa rozhodla pre bivak vo výške 8 300 metrov, kde ju Carsolio už pri svojom zostupe z vrcholu videl naposledy. Čakal na ňu na druhý deň vo štvrtom tábore až do poludnia, no potom sa rozhodol zísť nižšie, do dvojky, kde čakal spolu s jej krajanom Arekom Gasienicom-Józkowým ďalšie dva dni. Carsolio bol po výstupe vyčerpaný a nik iný z výpravy nebol schopný vyjsť jej naproti. A Wanda sama dole nezostúpila. Skonala zrejme trinásteho mája vo veku štyridsaťdeväť rokov.

„Wanda bola unavená, ale zorientovaná, vedela, v akej je situácii,“ opisoval jej posledné chvíle Carlos Carsolio. „Bola pomalá, ale vystupovala bezpečne. Neviem, čo sa mohlo stať. Možno vyšla na vrchol a spadla na zostupe. Možno zamrzla pri bivaku v noci…“

Otázniky

Prečo sa taká skúsená horolezkyňa rozhodla pre bivak vo výške nad 8 000 metrov, hoci nemala so sebou ani spacie vrece, ani varič na prípravu teplého nápoja, zostalo v rovine dohadov. Stratila následkom pôsobenia výšky schopnosť rozumne uvažovať? Bola natoľko ctižiadostivá, že neodhadla svoje momentálne možnosti? Carsolio, ktorý sa v roku 1996 stal štvrtým na svete s Korunou Himalájí, čo značí, že dosiahol všetky hlavné vrcholy nad 8 000 metrov, musel čeliť otázkam, prečo Wandu nepresvedčil, aby zostúpila s ním. „Napadlo mi to, ale neodvážil som sa,“ bránil sa. „Wanda mala totiž v očiach iba jedno - hory.“

V roku 1995 pôsobila na Kančendžonge talianska expedícia, ktorej členom bol český horolezec Josef Rakoncaj. Vo výške 7 600 metrov objavili telo mŕtvej horolezkyne. Mohlo ísť buď o Wandu Rutkiewiczovú, alebo o členku bulharskej expedície. Nakoniec sa podľa oblečenia ukázalo, že išlo o Bulharku. Wandino telo sa nenašlo.

Vo Vysokých Tatrách: Na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese nechýba jej tabuľa.
Vo Vysokých Tatrách: Na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese nechýba jej tabuľa.
Milan Vranka

Wandine osemtisícovky

Narodila sa 4. februára 1943 v Plungé v Litve. Stála na vrchole ôsmich osemtisícoviek: 1978 - Mount Everest, 8 848 m, 1985 - Nanga Parbat, 8 125 m, 1986 - K2, 8 611 m, 1987 - Šiša Pangma, 8 046 m, 1989 - Gašerbrum II, 8 035 m, 1990 - Gašerbrum I, 8 068 m, 1991 - Čo Oju, 8 201 m, a Annapurna, 8 091 m. Zomrela 13. mája 1992 vo veku 49 rokov na Kančendžonge v Nepále.

Relax
  • Ako editor týždenníka Plus 7 dní má na starosti tvorbu a výrobu časopisu. Zodpovedá za obsahovú stránku rubriky história. Vyhľadáva a spracúva aj vlastné témy, najmä so športovou tématikou.