Věra Jourová: Andrej Babiš ju chcel za prezidentku.

Česká eurokomisárka: „Fascinujú ma čerstvé mozgy“

Česká eurokomisárka Věra Jourová má na starosti ochranu spotrebiteľa, v realite jej však kompetencie na konanie nestačia.

Rozhovory

Andrej Babiš ju chcel za prezidentku, ona tvrdí, že ani náhodou. Pozná chodbičky sveta politiky už takmer tri dekády. V 90. rokoch začínala v Třebíči, neskôr robila konzultantku pre eurofondy a ministerku pre miestny rozvoj. Od konca roka 2014 zakotvila v Bruseli v kresle eurokomisárky pre spravodlivosť, spotrebiteľskú politiku a rodovú rovnosť. Myslí si, že žien v politike by malo byť viac nie preto, že im to ide lepšie ako mužom, mali by byť zastúpené jednoducho preto, lebo tvoria polovicu populácie.

Kedysi bola členkou českej sociálnej demokracie (ČSSD), neskôr sa pridala k hnutiu ANO miliardára Andreja Babiša. Jourová nepozná spravodlivosť len zo svojej súčasnej pozície alebo vďaka svojmu právnickému vzdelaniu. V roku 2006 sedela mesiac vo väzení. Pre korupčnú kauzu európske dotácie. Prijatie úplatku jej nikdy nedokázali, súd konštatoval jej nevinu. Stíhanie političky sa v lete 2008 skončilo konštatovaním, že skutok sa nestal.

S eurokomisárkou VĚROU JOUROVOU (53) o jej väzení, o korupcii aj o jej blízkom vzťahu s Andrejom Babišom sa zhovárala VERONIKA COSCULLUELA.

Kedy sa chystáte oznámiť kandidatúru na prezidentku?

(Smiech.) V roku 2038? Nikdy? Teraz nie.

Vy ste však priznali, že ste o kandidatúre na prezidenta uvažovali. Kto vás presviedčal? Andrej Babiš?

Andrej Babiš ma menoval. Povedal, že moja kandidatúra by mu pripadala ako dobrý nápad. A keď sme sa o tom spolu porozprávali, zhodli sme sa, že to nakoniec až taký dobrý nápad nie je.

Prečo nie?

Chcem dokončiť mandát eurokomisárky. Už som v druhej polovici a mám pred sebou ešte veľmi veľa práce. Rada by som pár vecí dotiahla, to je pre mňa priorita.

Je podľa vás hendikepom pre prezidentskú kandidátku v Česku byť rozvedená žena s dvomi deťmi? Uvažovali ste aj o tejto súvislosti, keď ste premýšľali o možnosti kandidovať?

Rozvedená žena na Pražskom hrade, to by sa museli Česi naozaj prekonať. Sme tolerantná spoločnosť, ale povedala by som, že aj zo štatistík, ktoré máme z oblasti rodovej rovnosti, je jasné, že v mnohých veciach sme na chvoste. Kňažná Libuše na nás trochu napáchala bezprávie. Poznáte tú povesť zo Starých povestí českých? Beda mužom, ktorým vláde žena. Keď s tým prišiel istý Chrudoš za Libušou, tak ona to uznala, poslala po Přemysla Oráča a tým nám možno predurčila osud.

Vidina Pražského hradu však pre mňa určite nie je dôvod na to, aby som si hľadala manžela. (Smiech.)

Postaví ANO niekoho do prezidentských volieb?

Dúfam, že áno.

Koho?

Neviem. Teraz v lete bude vnútrostranícka diskusia a padnú nejaké návrhy a mená.

Neľutujete, že medzi desiatkou ohlásených kandidátov na prezidenta v Česku nie je žena? Mohli ste byť prvá.

Možno je to na počudovanie, ale trochu mi prekáža, keď ma v Českej republike vyzývajú len preto, že som žena. V Bruseli mám na starosti aj politiku rodovej rovnosti, ale v európskych kruhoch som sa preslávila vyhlásením, že byť ženou nie je samo osebe kvalifikácia.

Aký by mal byť český prezident?

Na Hrad by mal zasadnúť predovšetkým dobrý človek. Niekto, kto dá rozhádanú českú spoločnosť opäť dohromady, zdvihne ľuďom sebavedomie, kútiky úst im vytiahne hore. To môže urobiť muž aj žena. Ale je pravda, že ma trochu dráždi, že zatiaľ sa medzi kandidátmi žiadna žena nenašla.

Všimli sme si, že v jednom rozhovore ste použili podobnú formuláciu: „To, že som žena a bývalá väzenkyňa, ma ešte nekvalifikuje na kandidátku.“ Vo väzení bol aj Václav Havel a aký bol obľúbený, možno by vám to pomohlo.

Václav Havel bol vo väzení, lebo bojoval proti monštru. Zavreli ho pre jeho obrovskú občiansku statočnosť. Ja som bola v base, lebo som sa postavila do cesty mafiánom, ktorí chceli kradnúť eurofondy. Určite by som to neporovnávala.

Vysúdili ste aj odstupné za to, že ste sedeli vo väzení?

Šesť rokov som sa súdila. Peniaze mi pražský súd prisúdil až vtedy, keď som bola ministerka. Keď som ich skutočne potrebovala, nemala som ich. Musela som si požičiavať od kamarátov. Prišli až vtedy, keď už som sa vyštverala z ťažkostí. Nakoniec som z nich dala veľa na charitu, lebo sa mi zdalo, že už ani nie je správne, aby som ich dostala.

Ťahá vás to po skončení mandátu viac na domácu scénu?

Beriem to ako úlohu na päť rokov a určite sa chcem vrátiť. Pristihla som sa pri tom, že na spokojný život potrebujem Prahu, Třebíč a svoju rodinu. Aj z osobných dôvodov. Hovorila som dcére, že sa chcem vrátiť aj preto, že ak raz bude mať dieťa, chcem byť pomáhajúca babička. Ona mi na to vraví - To ti teda neverím. Pri prvom vnúčikovi od syna mi to utieklo a mrzí ma to.

Teda rodinná motivácia. A čo tá politická? Máte aj tento motív na návrat?

Čo sa týka českej politiky, neviem, aká bude konštelácia a koľko síl či chuti mi po práci eurokomisárky zostane. Celkom rada by som na staré kolená pracovala s mladými ľuďmi, ideálne učila. Myslím si, že po tejto skúsenosti v Bruseli by som mala čo dať napríklad študentom práva či politológie.

Prečo učenie?

Fascinujú ma čerstvé mozgy, kreativita mladých ľudí. My ako politici seniori im tu chystáme niečo, čo pre nich nakoniec nemusí byť stráviteľné, a myslím si, že by sme mali mladých podnecovať, aby spolurozhodovali.

Takže sa dá povedať, že vás láka kariéra à la Iveta Radičová?

Možno áno. Iveta je moja kamarátka, ale toto prirovnanie mi ani nenapadlo.

Pán Babiš je osobnosť, o ktorej sa teraz veľmi diskutuje, vy ste jeho blízka osoba. Musíte jeho osobu, konflikty záujmov, väzby na biznis obhajovať v komisii či širšie - medzi vašimi kolegami z Európy?

Nemusím. Nikto sa ma naňho nepýta. Ani oficiálne, ani neoficiálne. Teraz sa v Bruseli preberala kauza vo vzťahu k nahrávkam, na ktorých komunikuje s médiami, aj to ma úplne obišlo. Médiá nemám na starosti, takže ma k tejto téme do parlamentu ani neprizvali.

Teda Babišov biznis v Bruseli nikoho nezaujíma?

Nie je to téma, ktorá by na mňa denne vyskakovala a vyžadovala si nejaké odpovede. Ja sa vyhýbam odpovediam na tému Babišov biznis, lebo som sa s ním stretla až v politike a o jeho biznise viem veľmi málo.

Máte však na starosti problematiku ochrany spotrebiteľa a z veľkej časti sa týka aj potravín. Pán Babiš má v potravinárstve svoje záujmy.

To je náhodná súvislosť. Mám na starosti spotrebiteľskú politiku a nie potraviny a chemikálie. Cez spotrebiteľskú politiku som sa dostala k téme dvojitej kvality potravín, o ktorej sa diskutuje na Slovensku. K téme pristupujem z pozície posudzovania toho, či je spotrebiteľ poškodený tým, že sa pod jednou značkou predáva iný tovar na dvoch stranách hranice. Neviem o prípade, že by sa to týkalo Babišovho biznisu.

Takže konflikt záujmov nevidíte ani neriešite.

Nie, vôbec.

Prieskumy zatiaľ dávajú ANO najvyššie preferencie z kandidujúcich strán. Pravdepodobne pán Babiš bude zostavovať vládu. S kým by ju podľa vás malo hnutie vytvoriť?

O tom rozhodnú voliči. Ja by som nerada videla koalíciu s komunistickou stranou, ale to, myslím, nehrozí. Inak je to otvorené.

Čo už je na papieri ohľadom riešenia dvojitej kontroly potravín?

Na papieri je to, čo je v európskej legislatíve, teda predávať rôznu kvalitu pod jednou značkou je klamanie spotrebiteľa a neférová obchodná praktika na spoločnom trhu. Vidíme, že na jednej strane hranice vzniká vnímanie, že zákazníkov klamú. To je kvalifikácia, s ktorou pracujem, keď oslovujem asociáciu zaoberajúcu sa obchodnými značkami. Som v kontakte s ministrami a obchodnými inšpekciami dotknutých krajín. Na papieri je záznam z rokovania obchodnej inšpekcie, ktoré sme mali v apríli. Z dát vyplýva, že to ako problém vnímajú štyri krajiny - Česko, Slovensko, Maďarsko a Chorvátsko -, ďalšie krajiny tieto dáta naďalej študujú.

Iné krajiny s tým teda nemajú problém?

Na rokovaniach s ministrami pôdohospodárstva sa ozvala aj bulharská ministerka, že s tým problém má. Týka sa to aj pobaltských krajín, tie hovoria hlavne o dvojakej kvalite drogériového tovaru a pracích práškov. Keď budem mať zoznam konkrétnych produktov, budem sa v tom osobne angažovať. Budem rokovať s výrobcami, aby zvýšili kvalitu tam, kde je nižšia. Chcem, aby sme mali spoľahlivé dáta. Nechcem poškodiť žiadnu značku.

Myslíte si, že do konca vášho mandátu bude kvalita totožných výrobkov jednej značky vo všetkých členských krajinách rovnaká? Že ten problém zmizne?

Dúfam, že keď budem mať v rukách zoznam, tak sa nám podarí vyvinúť taký tlak na výrobcov a reťazce, že situácia by sa mohla do roka, dvoch zlepšiť.

Je ťažké s nimi vyjednávať?

Je. Často pripisujú rôzne zloženie jedného výrobku v dvoch rôznych krajinách špecifickej chuti spotrebiteľa. V niektorých prípadoch by som tomu uverila. Napríklad keď Coca Cola vraví, že majú namerané, komu a kde chutí Coca Cola viac v jednom zložení a komu v inom. Je to možné. Ale ak vidím mäsovú konzervu a v jednej je mäso, v druhej len spolovice a zvyšok je nejaká želatína alebo niekde namiesto cukru dávajú akési sirupy... Ak máme namiesto ovocnej zložky chemikáliu, tak to pre mňa nie je prispôsobovanie chuťovým preferenciám, ale drzosť výrobcu, ktorý sa spolieha na to, že si to východoeurópsky spotrebiteľ kúpi. Že to znesie. Veľmi ma to dráždi a v tom neustúpim.

Na tejto téme spolupracujete so slovenskou ministerkou Matečnou, pri téme súdnictvo zas so Žitňanskou. S ktorou z nich sa vám robí lepšie?

Obe sú veľmi sympatické dámy, nadšené pre vec. Vždy som rada, keď u politikov vidím elán. Musím povedať - a to nie preto, že mám na starosti rodovú rovnosť -, že nadšenie jednoducho vidím viac u žien ako u mužov. Na pani Matečnej oceňujem vervu, s ktorou sa pustila do témy kvality potravín. Na pani Žitňanskej zas fundovanosť, je to jednoducho pani právnička. Ukázala to aj počas predsedníctva, keď pokojne a s vysokou autoritou viedla rady ministrov spravodlivosti.

Akí silní sú v Bruseli lobisti?

Keď sa o niečom vážnom rokuje, lobisti sú skutočne všade.

Aj vy ste ich silu zažili, keď ste rokovali s Volkswagenom o tom, ako odškodnia klientov v Európe za podvod v ekologických testoch dieslových motorov. Na rozdiel od amerických zákazníkov tí európski nič nedostanú. Vyhrali lobisti?

Klienti v Európskej únii (EÚ) odškodnenie dostanú, ak si to vysúdia vo svojich členských štátoch. Nemám kompetenciu vyrokovať plošné odškodnenie všetkých klientov pre krajiny celej Únie. Mám však kompetenciu, aby som povedala, že o poškodenie spotrebiteľa v tomto prípade naozaj išlo. Porušili sa pravidlá na ochranu spotrebiteľa a myslím si, že som mala priestor na to, aby som okolo toho urobila poriadny humbug. Veľmi sa mi nepáči, že s americkým klientom sa zaobchádza inak ako s európskym. Avšak samotné odškodnenie a náhradu nepohodlia si musia spotrebitelia vymôcť na národných súdoch.

Ústavný súd v USA je teda silnejší ako Európska komisia?

Áno, tam funguje federatívne usporiadanie štátu a sila orgánu je teda vyššia. EÚ nie je federácia. V tejto veci však nešlo o ústavnú záležitosť, ale o odlišnú legislatívu v USA a EÚ.

Myslíte si, že poškodeným v EÚ sa skutočne podarí k peniazom od Volkswagenu dostať?

Áno, v niektorých štátoch, kde už súdy prebiehajú, to vyzerá veľmi dobre. Posun vidím vo Francúzsku, v Holandsku. Pre mňa je to veľké poučenie. Uvedomila som si, že nie je dobré, ako slabo je EÚ vybavená kompetenciami proti takému veľkému poškodeniu záujmu spotrebiteľov. Uvažujem preto, že by som navrhla zavedenie kolektívnej žaloby, aby Európska komisia mohla spustiť súdne riadenie proti nekorektnému obchodníkovi.

Ste profederalistický typ európskej političky?

Neviem, či profederalistický, ale určite vidím, že čo sa týka spotrebiteľskej politiky, čoraz viac sa otvára priestor na nekalé praktiky. Hlavne v digitálnej oblasti môžete veľmi jednoducho poškodiť veľké množstvo ľudí naprieč celou Európou. A vy sa potom musíte domáhať náhrady v rámci vášho štátu. To sú nerovné podmienky. Škoda môže nastať rýchlo, jediným kliknutím myši. Musíme sa vybaviť možnosťou reagovať. Mali by sme tiež dať spotrebiteľom možnosti, aby sa dokázali brániť.

Na Slovensku máme protesty proti korupcii, proti ministrovi vnútra, ktorého dôveryhodnosť sa v ostatnom roku pre rôzne kauzy spochybňuje. Aj z prieskumov vyplýva, že po výške platov Slovákov najviac trápi korupcia. Z vášho pohľadu vnímate korupciu ako celoeurópsky problém alebo špecifický slovenský?

Nie je to špecifický problém Slovenska. Vnímanie korupcie je pomerne vysoké aj v iných krajinách EÚ. Treba, aby štáty mali stratégiu boja proti nej a aby ju napĺňali. Treba, aby sa táto stratégia skladala z praktických opatrení, nielen z prázdnych slov. V Česku dosť pomohla aktivita nazvaná Rekonštrukcia štátu. Išlo o občiansku aktivitu, ktorá vymohla prijatie radu zákonov so skutočne praktickým dosahom, či už ide o zákon o registri zmlúv, zákon o financovaní politických strán, zákon o Najvyššom kontrolnom úrade. V legislatíve chýbali a teraz majú šancu pozitívne vplývať na vnímanie korupcie aj na jej stav.

Aké právomoci by mal projekt európskeho prokurátora?

Bojoval by proti veľkým kauzám, máme ich v Česku, na Slovensku aj inde. Keď vyberáme peniaze našich daňových poplatníkov v krajinách, kde máme vysoký hrubý domáci produkt, a potom tie peniaze putujú do chudobnejších krajín Únie, tak je hanba Európy, že si nevie ustrážiť, aby sa nekorumpovali. To by malo byť poslanie európskeho prokurátora. Má stíhať veľké kauzy nad 100-tisíc eur, cezhraničné podvody s DPH, špinavé praktiky pri obchodnom styku.

Má tento úrad zelenú?

Zriadime ho s podporou najmenej 20 členských krajín. Chýba nám napríklad Poľsko a Maďarsko, čo ma mrzí, lebo prijímajú veľké peniaze z rozpočtu EÚ. Avšak ďalšie krajiny môžu vstúpiť neskôr.

Spomínali ste, že budúcnosť patrí mladým. U vás v Česku demonštrácie proti Zemanovi a Babišovi aj na Slovensku sú organizátormi protikorupčných protestov hlavne mladí ľudia. Máme nejaký plán, ako vrátiť dôveru mladých v politikov?

Ja by som bola, práve naopak, rada, keby politikom nedôverovali a išli by do toho sami. Nech nedôverujú, ale nech nedôverujú takým spôsobom, že si povedia - My to budeme robiť lepšie. Mladých ľudí v politike veľmi potrebujeme. Ale nie takých, ktorým, s prepáčením, hovorím „kariérni spratci“. To sú tí, ktorí vyštudovali úžasné prestížne školy, a tak si myslia, že kúpili patent na pravdu a rozum. Kombinácia zdravo dravých čerstvých mozgov a múdrosti i skúsenosti starších je dôležitá v politike aj v biznise.

Rozhovory