Tvrdý odkaz: „Keby pustili Černáka a išiel by do politiky, v Banskej Bystrici by bol županom,“ myslí si režisér a scénarista.

Extrémisti sa známemu režisérovi vyhrážajú fyzickou likvidáciou

„Vyhrážajú sa mi fyzicky, že si ma nájdu a kadečo iné,“ vraví režisér Nikita Slovák, ktorý aktívne vystupuje proti neonacizmu v politike.

Rozhovory

Na čiernom zozname je odjakživa. Zo strednej školy ho ešte za socializmu vyhodili za rozvracanie republiky. Po minuloročných parlamentných voľbách ho pre zmenu atakujú priaznivci Mariana Kotlebu, proti ktorému verejne vystupuje. „Slovensko je ako Hobitovo, kde zas a znova vytiahnu do boja nejakí škrati, ohyzdovia, niekto ich porazí a na chvíľu zmiznú. Potom sa objavia leprikoni, írski škriatkovia. Keď idú pokope, máte pocit, že je Deň svätého Patrika. Večný kolobeh.“

Takto vidí aktuálne našu krajinu divadelný a televízny režisér, scenárista a filantrop NIKITA SLOVÁK (49), s ktorým sa rozprávala KRISTÍNA DUGOVIČOVÁ.

Otvorene kritizujete extrémizmus aj neonacizmus v politike. Platí vás Soros?

To sa už stalo predmetom toľkých vtipov! Naozaj nie som ani bohatý, ani platený démonickým Sorosom. Pre mňa je prirodzené, že človek nechce nechať krajinu týmto ľuďom. U nich neexistuje žiadne umelecké, ekonomické ani sociálne vzdelanie, žiadny background.

„Malým negatívom je, že mzdy robotníkov rastú,“ vraví o atraktivite Slovenska britský ekonóm

Veď Kotleba má napríklad dve vysoké školy.

Absolútne to na ňom nevidno. On je len dôkazom toho, v akom stave je slovenské školstvo. Deväťdesiatdeväť percent jeho priaznivcov neovláda gramatiku. Vlastenectvom sa oháňajú ľudia, ktorí v živote nepočuli Suchoňa, netušia, že existuje nejaká Krútňava, nikdy nečítali nič od Dominika Tatarku, nevedia nič o Štefánikovi. Kotleba prerušil v Brezne predstavenie, ale predtým ho nikto v divadle nevidel. No možno áno… Ale na nejakom Kamennom chodníčku od Ferka Urbánka.

Mama vravievala: „Choď predo mnou desať metrov, nech sa za teba nehanbím,“ spomína pankáč Jano Kassa

Sú jeho sympatizanti „náckovia“?

Existuje tvrdé jadro „naci“ a potom obal okolo, čiže ľudia, ktorí dumajú, že kotlebovci skoncujú s korupciou. Lenže nacizmus nikdy nemal nič také v úmysle. Ľudia okolo Hitlera brali úplatky, ani títo nemajú šancu a chuť skoncovať s korupciou, oni majú podľa mňa len obrovskú chuť podieľať sa na nej. To je všetko.

„Myslím si, že sú to fašisti, áno,“ hovorí o kotlebovcoch pravá ruka ministra

Na sociálnych sieťach sa im pravidelne vysmievate. Majú zmysel pre humor?

Neverím tomu. Hlavne to nie je zbraň proti nim. Ale je to zbraň proti tomu, aby si nachádzali ďalších sympatizantov medzi mladými ľuďmi. Keď si z niekoho robíte žarty, ťažko sa bude môcť tváriť, že robí niečo vážne. Na internete je niekoľko brilantných stránok s kolážami na profesionálnej úrovni, ktoré sa na nich zabávajú.

Rómovia hovoriaci po maďarsky sú pre Maďarov Cigáni a pre Rómov Maďari. A Slovákom sú úplne ukradnutí

S akými reakciami sa stretávate?

Táto komunita sa mi dosť vyhráža. Dokonca som vyšiel na Raráškovom zozname. To je zoznam, ktorý nemá hlavu ani pätu. Sú na ňom ľudia, s ktorými treba skoncovať, ak sa dostanú k moci a podobne. Každú chvíľu sa tam niekto nájde a šíri sa to na internete.

„Harabin to tu všetko kurví!“ tvrdé slová známeho exprokurátora

Ako sa vám vyhrážajú?

Fyzicky.

Kedy naposledy?

Včera. Ale mne takéto správy chodia stále. Že si ma nájdu a kadečo iné. Už párkrát som im napísal, kde bývam.

Zo zákulisia nakrúcania Cuky Luky: Čo režisér zakázal hlavným hrdinkám?

To vyzerá, že sa na nich tešíte.

Neteším sa. Len mám za sebou minulosť človeka, ktorý robil bojové umenia - istý čas som pracoval ako vyhadzovač vo veľmi ostrom bare. Bežnému ataku sa ubránim. Keď to však budú robiť profesionáli, všetci budeme mať strach. Každý sa bojí násilia, aj ja sa ho bojím. Prídu traja ľudia a zbijú ma tak, že sa ani nepohnem. Jasné, že mám strach, ale zároveň sebaúctu. Sebaúctu v tom zmysle, že keď prídem do spoločnosti a niekto začne urážať inú rasu, postavím sa a poviem - tak toto nie.

Po parlamentných voľbách sa na internete vyrojili diskutéri s vyslovene neonacistickými názormi. Kde boli predtým?

Verejný priestor veľmi zosurovel. To, že časť z nich sa dostala do parlamentu, pocítili ako signál, že teraz sa to už môže. Ešte si niektorí dávajú pozor, miesto Židia používajú názov neexistujúceho národa Chazari. Iní verejne hovoria o lynčovaní Rómov a Židov, na internete sa dajú vidieť fotky ľudí, ktorí sú schopní odfotiť sa v koncentráku vyškerení pri peci.

„Naozaj si nemyslím, že by sme potrebovali vojnu, aby sme sa spamätali,“ vraví Milan Ondrík, Chalanisko z filmu Únos

Videli ste tie fotografie?

Videl. Títo ľudia popierajú holokaust a celú históriu druhej svetovej vojny. Naši dedovia proti fašistom bojovali. A my ich budeme ignorovať a tváriť sa, že neexistujú?

Dedovia bojovali, ale Slováci majú v bunkách akosi zažratý antisemitizmus.

Každý sa tvári, že nie sme rasistický národ. Ale keď sedem ľudí z desiatich nemôže Rómov a Židov ani zniesť, s pokojným svedomím sa dá povedať, že Slovensko je rasistická krajina. Tak, ako sú rasistické krajiny v celom bývalom ostbloku.

Kedysi boli Židia synonymom úžerníctva.

Židia mali hlavne zakázaný vstup do remeselníckych cechov. Tak začali robiť finančníctvo a to, čomu sa dnes hovorí gastroslužby. Vodcovia národa Hlinka a Tiso proti nim neustále viedli vojnu a to sa prejavilo na tejto krajine.

Rusov nahneval jeho seriál Okupácia. Nesbø však tvrdí, že sa v ňom Putinova vlasť ocitla náhodou

Ako je možné, že za desaťročia to nezmizlo?

Prechádza to z otcov na synov. Ľudia, ktorí nikdy nevideli živých Židov, ich majú plné ústa. Pritom na Slovensku dnes žije asi tritisíc Židov, z ktorých prevažná väčšina sú dôchodcovia. Na protirasový futbalový turnaj mali problém postaviť jedno mužstvo zložené z piatich hráčov.

Na bratislavskom internáte vyrastali fašisti. Visí im tam oslavná tabuľa

Drsní diskutéri na internete vás však prekvapili.

Veľmi. Na začiatku som myslel, že sa mi to len zdá. Keby som bol prišiel na sociálne siete pred vyše rokom a videl to, čo sa tam deje teraz, volal by som políciu. To je, skrátka, neuveriteľné. Ľudia zabúdajú na naozaj veľkých Slovákov, ktorí niečo dokázali, ale vyzdvihujú Tisa. V cigánskej osade sa zabilo malé dieťa a pol internetu mu prialo smrť. Ale to nie je len čistý nacizmus. Niektorí majú v hlave vymiešaný bláznivý koktail z Putina, z láskavej ruskej krajiny, zo slovanskej vzájomnosti, z toho, ako my Slovania ovládneme svet, ako prinášame Európe zaručené hodnoty.

„Najväčšie, čo môžete povedať, je slon,“ tvrdil Chaplin. Švajčiari mu zasvätili celé mesto

Mazali ste takýchto priateľov z Facebooku? Alebo treba poznať nepriateľa?

Keď vidím, že niekto z mojich priateľov - okrem novinárov, u ktorých to má svoju logiku - je na fanpage kotlebovcov a ktorejkoľvek z ich desiatich či dvanástich stránok, okamžite ho vyhadzujem. To je človek, s ktorým mám tak principiálne odlišné názory na život, že s ním nepotrebujem byť v jednom internetovom priestore.

A keď vám známy pri pive vysvetľuje, prečo treba neonacizmus chápať?

Osobne nikoho takého nepoznám.

Možno len sedí a mlčí.

Hlavne s nimi sympatizujú ľudia, ktorí sú obeťami konšpiračných webov. To je kruh, v ktorom sa točia. Začína sa to tým, že Američania nikdy nepristáli na Mesiaci, potom, že Dvojičky si zostrelili sami. Všetky tie nasprostasté internetové portály šíria nezmysly, ako deväť Židov ovláda svet. Čítajú to ľudia, ktorí sa od hlavy po päty brodia v internetových nezmysloch a majú pocit, že tam sa dozvedia niečo, čo im mainstream neposkytne. A to je živná pôda pre „náckov“.

Zabite Heydricha! Odstránenie nacistického pohlavára urobili tí najlepší z najlepších

Vy čítate konšpiračné weby?

Na mňa sú to príliš ťažké kalibre. Priznám sa, že som dosť háklivý na zdroje. Médiá majú dbať na čo najviac nezávislých zdrojov. Inak nebudem zabíjať čas.

Ste naštvaný na to, ako sa neonacistom a extrémistom darí?

Hovorím si, že mám veľké šťastie, že bývam v Bratislave. Nie je to tu ako v Bystrici, kde sa ľudia naozaj boja.

Akože boja...

Boja sa otvoriť ústa, lebo od župného úradu je veľmi veľa ľudí závislých. To je malé mesto. Keď niekomu povedia, že si ho nájdu, tak si ho nájdu.

Keď sledujete politické diskusie v televízii, máte pocit, že slušnejších politikov ako kotlebovcov na Slovensku niet.

Podľa mňa majú základnú dohodu, ako komunikovať, aby vyzerali nekonfliktne. Aby vyzerali, že bojujú za národ. Aj keď je to smiešne, lebo slovenský národ má svoju krajinu aj svoje miesto v Európe. Vybehli s frazeológiou z 19. storočia, ktorej veľmi nerozumiem. Uplatňujú ju v období, keď sme dorovnali zaostávanie zo socializmu a v podstate máme slobodu.

Osvojili si starosvetské spôsoby?

Nepovedal by som, skôr také to „dedinčan v meste“. Škaredé tričko, zelená mikina, neokrôchané správanie. Ako keď miništrant z kostola príde do veľkomesta. Lebo Bratislava pre nich je veľkomesto, oni tu cítia nepriazeň, preto sa tak vyhraňujú. Bratislava je slobodné mesto, ktoré zažilo iné dejiny, hovorilo sa tu troma jazykmi a dodnes je zvyknutá na cudzincov.

Zabite Heydricha! Odstránenie nacistického pohlavára urobili tí najlepší z najlepších

Vy pochádzate zo Žiliny, ktorá dala Slovensku Jána Slotu.

Žilina bola tiež trojjazyčné, maďarsko- židovsko-slovenské mesto. Dnes je tam veľmi silný tretí sektor, aktivisti vplývajú na mladých ľudí. Áno, sú tam aj proletári, bývalí kamaráti, ktorí prepadli tejto novej viere alebo ako to mám nazvať. Ale s tými sa už nestretávam.

Ako sa mohlo stať, že neonacisti našli baštu v Banskej Bystrici, v meste Slovenského národného povstania?

To je najväčšia tragédia. Osobne si myslím, že keby pustili Černáka a išiel by do politiky, v Banskej Bystrici by bol županom. Kotleba im asi dáva pocit výnimočnosti, utvrdzujú sa v tom, že sú ako keby vyhnanci a zároveň tvrďasi, ktorí všetko dokážu. To je, skrátka, Bystrica.

Generálny prokurátor navrhol rozpustenie Ľudovej strany Naše Slovensko. Nezvýšil im tým popularitu?

Vždy sa zabávam, keď sa hovorí, čo všetko urobí z Kotlebu martýra. Je pravda, že kotlebovci majú horizont asi 15 percent voličov. Nikdy to však nebude strana, ktorá bude zostavovať vládu. Či sa z nich stanú mučeníci, nám môže byť jedno. Existuje nejaká ústava alebo práva menšín. A ak sa nájdu dôvody, pre ktoré majú byť zakázaní, nech ich zakážu. Spravodlivosť musí ukázať múr - odtiaľto potiaľto. Druhá vec je nastavenie zákonov. V Nemecku ľudí zo zakázanej strany na niekoľko rokov vyblokujú, zakážu im pôsobenie vo verejných funkciách. Samozrejme, nikdy v živote sa z nich nestanú demokrati. Vždy to budú ľudia zbavení empatie. Ale nikdy už nebudú mať silu, aby otrávili ostatných ľudí.

Zachránia Bystričanov pred Kotlebom? Kto sú muži, ktorí sa mu chcú postaviť?

Prečo sú iní umelci viac-menej ticho?

Myslím si, že tých, čo sa zapájajú, je viac. Ale uvedomme si, že je toľko vecí, ktoré treba riešiť.

Má ich slovo vôbec ešte nejakú váhu?

Asi nie. Pre ľudí, ktorí nečítajú alebo nechodia do divadla, nemôžu byť autoritami. Pre nich sú to šašovia. Z deväťdesiatich percent ich ani nepoznajú. Ak nehrajú v nejakom pripečenom televíznom seriáli, nemajú odkiaľ.

S mladými hiphopermi ste vytvorili pôvodný slovenský muzikál Príbeh ulice. Pozorovali ste u nich naci nálady? Extrémisti uspeli najmä u prvovoličov.

Nič také tam nebolo. Možno je pravda, že neonacizmus je náboženstvo neúspešných. My sme boli neuveriteľne úspešný projekt, stali sme sa vzormi pre mladých ľudí. Čo sa hip-hopu týka, viem, že niektorí na začiatku koketovali s neonacizmom.

Furková o Kotlebovi: Človek aby sa bál ísť von, keď má priateľa černocha

Akým spôsobom?

Dostávali mikiny z istého street obchodu, to som videl. Ale, našťastie, tohto podhubia sa vzdali. Zistili, že na začiatku je mikina a na konci hajlovanie a bitky.

Sú teda prvovoliči extrémisti?

Kedysi bolo veľmi veľa skínov, ale platil úzus, že ak mal niekto viac než tridsať a zostal skínom, tak to bola hanba. A teraz si predstavte romantikov v zelených tričkách, ako zachraňujú vo vlakoch našu budúcnosť. Oni si naozaj myslia, že niečo robia pre Slovensko. Tých múdrejších to časom prejde.

„Pri zvolení Kotlebu sa diali podvodné veci,“ tvrdí europoslanec Maňka

Zaviedli by ste do škôl viac hodín dejepisu?

Čítal som, že medzi neonacistami je dosť študentov pedagogiky. Takíto ľudia by deťom nakvapkali len viac hlúpostí do hlavy. Neexistujú tri alebo štyri histórie, je len jedna, ktorá by sa mala učiť. Pamätáme si to zo socializmu. Dlho sme nevedeli, že druhú svetovú vojnu začali Nemci po boku Rusov. Nikdy sme nepočuli o Katynskom lese ani o tom, že Stalin bol minimálne taký vrah ako Hitler.

Prečo nie je Milan Rastislav Štefánik taká ikona ako Tiso?

Lebo Štefánik bol kozmopolita, medzinárodne uznávaná osobnosť, akou sa Tiso nikdy nestal. A bol bonviván. Nie tlstý kňaz s troma bradami, ktorý Slovákom pripomínal ich samých. Tiso bol stelesnením slovenských neduhov. Zbabelosť a hlava do piesku. Nehovoriac o tom, že 70-tisíc ľudí vydal na smrť, o tom, že sme mali najhoršie protižidovské zákony v Európe, tvrdšie než tie nemecké, a dokonca nás o ne ani nikto nežiadal.

„Prezident Tiso sa nepriznal, ani neľutoval.“ Pred sedemdesiatimi rokmi popravili vojnového zločinca

Pomohlo by, keby sa od Tisa jednoznačne dištancovala katolícka cirkev?

Myslím si, že cirkev na Slovensku už nemá skutočnú silu. Veľa Slovákov chodí do kostola zo zotrvačnosti, ale nejako to neprežívajú. Je im úplne jedno, čo hovorí cirkev.

Neonacisti oslavujú Tisa a potom počúvame, že ich sympatizantov vlastne nezaujíma, čo bolo. Vraj žijú prítomnosťou.

Mali by si hlavne uvedomiť, že žiadna krajina nebude nikdy prosperovať pričinením nacistov. Vždy budeme súčasťou akejsi geopolitickej hry, lebo sme malá krajina. Sme súčasťou Európy a oni nás chcú z nej vyňať. Sedemdesiat rokov žijeme bez vojny a kúsok vedľa, hneď v susednom štáte, Slovania napadnú Slovanov. Dosť veľký paradox. A my sa tu chceme vzdať obrovskej ochrany, ktorú nám NATO ponúka? My s našimi štyrmi prúdovými lietadlami?! Oni sú ochotní vydať nás napospas pre svoju bláznivú ideológiu. To sú ľudia, ktorí trepú, ako keby sa veštkyňa v Delfách niečoho nadýchala. Slováci majú jednu veľmi zlú vlastnosť, a to, že veľmi rýchlo zabúdajú. Ja si ešte pamätám ostnatý drôt na hraniciach, pamätám si ľudí, ktorých zabili Rusi v roku 1968. Oni si to nepamätajú, lebo si to nechcú pamätať.

Demonštrovali ste proti korupcii v politike, teraz brojíte proti neonacizmu. Budete niekedy bojovať aj „za“ niečo?

Bol by som veľmi rád, keby som mohol bojovať za to, aby na nábreží Dunaja rástli namiesto konvaliniek snežienky. Napríklad. Ale žijeme v krajine, kde sa politici vzdali akejkoľvek ideológie, kde vládne bezbrehý pragmatizmus, kde sa ľudia smejú, keď premiér rozpráva o boji proti korupcii. V krajine, kde je súčasťou deväťdesiatich percent karikatúr minister vnútra, kde má policajný prezident konečne priliehavé meno k tomu, čo robí. Nie som človek, ktorý žije každý deň politikou. Ale naozaj si to tu žiada autentických kresťanov, nie tých, čo otravujú na púťach s petíciami. Naozaj si to žiada autentickú ľavicu, nie ľavicu, ktorá by mohla mať pracovný názov hodinkári. V parlamente zostala celá partička ľudí, ktorí patrili k tvrdému jadru HZDS. Máte pocit, že Ötzi z múzea sa vybral hlasovať aj s tou chlpatou rukou do Národnej rady. A potom máme neonacistov. Niekedy sa mi zdá, že žijeme v dobe Pána prsteňov. Slovensko je ako Hobitovo, kde zas a znova vytiahnu do boja nejakí škrati, ohyzdovia, niekto ich porazí a na chvíľu zmiznú. Potom sa objavia leprikoni, írski škriatkovia. Keď idú pokope, máte pocit, že je Deň svätého Patrika. Večný kolobeh.

Kto je Nikita Slovák?

Režisér, dramatik, libretista, textár, herec, filantrop. Rodený Žilinčan pôsobil na viacerých divadelných scenách, režíroval muzikál Kráľovná spieva blues (Divadlo West), Krížová cesta (Slovenské komorné divadlo), napísal scenáre pre predstavenie Krysiar a Perinbaba (Divadlo Andreja Bagara v Nitre), podieľal sa na tanečnom predstavení Na vaše hroby (Nová scéna v Bratislave), spolupracoval so Slovenským národným divadlom na baletoch Narodil sa chrobáčik, Caligula či Don Juan.

Asi najviac však zarezonoval pôvodným slovenským hiphopovým muzikálom Príbeh ulice, ktorý s úspechom uvádzal po celom Slovensku aj v Prahe. Teraz chystá jeho obnovu s predstaviteľmi súčasnej hudobnej scény vrátane raperov Majka Spirita, Kaliho či speváčky Celeste Buckinghamovej.

Nikita Slovák je činný aj vo filantropii. Aktívne spolupracuje s humanitárnym projektom Liga proti rakovine, pripravoval jeho galavečer k dvadsiatemu výročiu. Okrem toho päť rokov organizuje dobročinnú jazdu na bicykloch s názvom Misia - s desiatkami osobností doposiaľ vyzbierali vyše 40-tisíc eur pre postihnuté deti. „Peniaze okamžite rozdáme, ani cent nejde na administratívu,“ hovorí.

Rozhovory