Marek Maďarič: „O tom by vám mohli rozprávať bývalí riaditelia, ako museli u ministrov financií prosiť o oddlženie.“

Ficov ideológ Maďarič: Otvorene o pomeroch v strane aj Monike Beňovej

Spájať Fica s Trumpom? To by ste mohli hocikoho spojiť s Hitlerom, lebo aj ten mal psa - myslí si Marek Maďarič.

Rozhovory

Prestal používať Facebook. „V istom okamihu môjho života som si povedal, že nechcem mať virtuálne priateľstvá, ale skôr pár normálnych priateľstiev.“ Ako smerácky minister sa viackrát postavil proti Andrejovi Dankovi, ktorý ho označil za rozbíjača koalície. Naopak, zastal sa Sulíka, keď ho publicista Havran nazval fašistom. Po roku zhodnotil výsledky svojho rezortu pozitívne, až na financovanie verejnoprávnych médií, ktoré vraj zablokoval koaličný partner. „Mrzí ma, že Smer sa toho tak ľahko vzdal,“ povedal.

Nielen o kultúre, ale aj o dianí v Smere či aktuálne voľbe šéfa RTVS s ministrom kultúry za stranu Smer MARKOM MAĎARIČOM (51) sa rozprávala KATARÍNA ŠELESTIAKOVÁ.

Pozerám, že tu máte fotografie predchádzajúcich ministrov kultúry. Ktorého z nich si najviac vážite?

Keď sa hovorí o ministroch kultúry, mnohí sa vracajú ešte k ministrovi Válkovi, ktorý však pôsobil v inom režime. Súvisí to zrejme s tým, že bol vynikajúci básnik, ale osobne som ho nepoznal. Neskôr som už osobne poznal každého ministra kultúry a asi najlepší vzťah som nadviazal s Rudolfom Chmelom. Stále je ešte aktívny v politike, pohybuje sa v kultúre a jeho skúsenosti aj jeho noblesa sú niečo, čo som si vždy vážil.

Spomínali ste časy pred rokom 1989. V roku 1988 ste vstúpili do Komunistickej strany Slovenska. Čím vás komunisti presvedčili?

Naši ničím. Bol som zasiahnutý Gorbačovom a pozitívnymi zmenami, ktoré prinášala perestrojka. Veril som, že aj u nás príde k takým zmenám. Režim už bol pomerne slabý, študoval som na Vysokej škole múzických umení, kde bola relatívne veľká miera „slobody“. Ale nespomínam si na nikoho, kto by vtedy veril, že sa režim zrúti úplne, skôr boli predstavy, že by sa pomocou podobných procesov ako perestrojka zmenil zvnútra. Bol som idealista, myslel som, že k tomu budem môcť prispieť.

Ako ste následne vnímali Nežnú revolúciu? Váš predseda sa vyjadril, že si ju ani nevšimol.

Vnímal som ju pozitívne, len som mal smolu, lebo som bol práve na vojne. Mal som sťaženú možnosť zúčastniť sa na demonštráciách, ale súčasne sme mali skrátenú vojnu - mne ako vysokoškolákovi ju z dvanástich mesiacov skrátili na desať. Sem-tam sa mi podarilo mať „opušťák“ a zažiť niečo z atmosféry novembrových dní. Bolo to niečo vzrušujúce a človek cítil, že náš život sa od základov zmení.

A tie nešťastné vyjadrenia vášho predsedu Fica, že si pád režimu nevšimol?

Myslím si, že dnes sa tie jeho výroky v médiách skoncentrovali len na malú časť z toho, čo naozaj povedal. Nepochybujem o tom, že si revolúciu všimol.

Čítajte ďalšie rozhovory na Plus7dní.sk

Ste ministrom kultúry už tretie funkčné obdobie. Viete si predstaviť, že by ste robili niečo iné ako politiku?

No, samozrejme. Pracoval som už na vysokej škole ako elév dramaturg v Slovenskej televízii. Takže nestal som sa hneď politikom, bol som dramaturgom, autorom na voľnej nohe, pracoval som v reklamnej agentúre ako copywriter a dokonca aj počas politickej dráhy, ak mi to okolnosti dovolia, sa snažím pôsobiť autorsky a vidím sa ako súčasť kultúry nielen ako minister, ale aj ako autor. Životnosť politika - s výnimkami - je obmedzená, takže by som sa možno vrátil ako scenárista alebo dramaturg.

Klasická otázka personalistu - kde sa vidíte o desať rokov?

V mojom veku, mám po päťdesiatke, už človek vidí síce vzdialené, ale predsa len limity. A tak neuvažujem v takých veľkých časových úsekoch, lebo som rád, ak viem, kde sa vidím o týždeň. (Smiech.) Ale myslím, že v politike sa o desať rokov nevidím.

Ak premostíme - kde vidíte o desať rokov Smer?

No dobre, nehrajme sa na veštcov, a tak radšej poviem, kde by som Smer rád videl. Bez ohľadu na to, či to bude opozičná, alebo koaličná strana, myslím si, že má na to všetky predpoklady, aby bol aj o desať rokov dôležitou stranou na politickej scéne. Stranou jasne programovo a ideologicky vyhranenou. A je už jedno, či Smer niekto podrobí kritike, či je málo, alebo príliš ľavicovo orientovaná. Želal by som si, aby bol Smer o desať rokov súčasťou „rodiny“ takýchto demokratických strán, ktoré dokážu vytvárať funkčné koalície a zabezpečovať demokratické striedanie moci.

Hovorí sa o vás, že ste ideológ Smeru. Vy to väčšinou odmietate. Prečo vám teda prischla táto prezývka?

No, neviem to identifikovať, každému prischne nejaká nálepka a možno lepšie ideológ ako iná. Zrejme sa vyjadrujem k programovým otázkam viac ako iní moji kolegovia a možno na tom aj niečo je v tom zmysle, že na poslednom sneme Smeru som dostal za úlohu pripraviť program strany. Takže nie som len človek exekutívy, ale rozmýšľam aj nad ideovým obsahom politiky.

Ak pripravujete program Smeru, tak Ficovu tézu, že končíme s politickou korektnosťou, tú mal od vás?

Nie, ja som sa podieľal na tézach, ktoré boli na záver konferencie schválené. A nie som si istý, či ohlasovaný koniec politickej korektnosti nebol spomenutý skôr v premiérovom prejave. Je to niečo, čo bolo Robertovi Ficovi vždy vlastné, že vedel pomenovať veci priamo, niekedy aj tvrdo. Politici majú sklon byť diplomati a obchádzať okolo horúcej kaše a asi mal na mysli - hovorme veci tak, ako sú.

A nie je to populistické? Pre jeho tvrdé vyjadrenia ho prirovnávajú k Le Penovej, k Trumpovi...

Nemyslím si. Pozrite sa, politika ako Robert Fico s takým širokým záberom a dlhou pôsobnosťou môžu prirovnávať ku komukoľvek. Predsedal Rade Európskej únie, je tretíkrát premiérom, takže neporovnával by som ho s Trumpom, ktorý prišiel do politiky ako podnikateľ a chce riadiť štát ako firmu. Fico vybudoval klasickú stranu, ktorá má stranícke štruktúry a funguje na demokratických princípoch a nie podnikateľských ako trebárs Babiš.

S Trumpom ho spájajú pre jeho útoky na médiá, protimigrantské vyjadrenia, pre jeho slovník voči menšinám, nepoužíva Róm, ale Cigán.

Nie som si istý, či hovorí o Cigánoch, ale na margo útokov na médiá, veď aj Blair útočil na BBC. Ale preto ho spájať s Trumpom, to by ste mohli hocikoho spojiť s Hitlerom, lebo aj ten mal psa. Kdekto kritizuje médiá, aj mnoho iných demokratických politikov.

Spýtam sa inak. Vy ako minister kultúry súhlasíte s jeho útokom na verejnoprávnu televíziu a rozhlas?

Po prvé, myslím si, že médiá sú kritizovateľné. Tak, ako médiá kritizujú a je to ich dôležitá úloha, tak, na druhej strane, keďže veľmi významne ovplyvňujú politickú a spoločenskú situáciu, musia si byť vedomé, že sú kritizovateľné. Podstatné je, či za premiérovou kritikou nasleduje aj nejaký krok, ktorým by siahol na slobodu médií. A to sa nestalo.

Ale predsa mi nedá, aj vy ste politik, minister, máte kultivovaný prejav, a predsa neklesnete na túto úroveň. Je to vôbec hodné premiéra?

Každý sme iný, každý máme inú povahu a Fico bol vždy k médiám férovo tvrdý. Asi to súvisí aj s tým, že či už ako predseda najsilnejšej opozičnej strany, alebo ako premiér bol vždy terčom kritiky médií.

A vy ako vychádzate s premiérom?

Dobre.

Kedy ste spolu neoficiálne, súkromne hovorili?

Ťažko sa to oddeľuje, stretávame sa každý týždeň na našom vedení a tie rozhovory často prechádzajú do neformálnych.

Je v poriadku, ak premiér býva v byte podnikateľa obvineného z daňového podvodu?

Premiér povedal, že to bude riešiť.

Sám sa limitoval, vyhlásil, že ak Bašternáka obvinia, vysťahuje sa.

Asi to nie je také jednoduché. Nech si každý človek uvedomí, či je také ľahké presťahovať sa s celou rodinou. Ale myslím, že ten problém chce riešiť. Pri jeho zaneprázdnenosti hľadať vhodný pozemok, riešiť, ako bude dom vyzerať, to naozaj nie je realizovateľné zo dňa na deň.

V médiách sa to prepiera už dlhšie, mal čas si to premyslieť. Monika Flašíková-Beňová to dokonca riešila aj na pôde europarlamentu.

Opýtali ste sa ma, či je vhodné, aby tam býval, a ja si myslím, že on sám si uvedomuje, že by to mal riešiť.

A Flašíkovej kritika na margo ministra vnútra - vyslovila sa za odchod Kaliňáka z funkcie podpredsedu Smeru. Súhlasíte s ňou?

Viete, Monika Flašíková-Beňová mala veľké vyhlásenia - najmä na sociálnych sieťach - a potom prišla naša konferencia, kde sa očakávalo, že povie niečo zásadné. A nestalo sa nič.

Monika Flašíková-Beňová: Jej kritika Smeru je vraj jalová, Maďarič jej ďalšie pôsobenie v strane nevidí.
Monika Flašíková-Beňová: Jej kritika Smeru je vraj jalová, Maďarič jej ďalšie pôsobenie v strane nevidí.
Tony Štefunko

Kalkuluje? Blížia sa župné voľby, v ktorých zrejme bude kandidovať, a dobre vie, že v Bratislavskom samosprávnom kraji si získa voličov, len ak sa bude vymedzovať voči Smeru.

Neviem, osobne sa ňou nezaoberám. Sú iní politici v Smere, ktorých sledujem aj s určitou nádejou, ako sa vyvíjajú a ako môžu pomôcť Smeru. Ona je v Smere služobne už naozaj dlho a nespájam si ju s budúcnosťou Smeru.

Ak sa vrátime ku kritike Kaliňáka, myslíte si, že by mal ešte pôsobiť na poste ministra vnútra?

Takto vám to poviem, politici odchádzajú zo svojich pozícií, ak stratia politickú podporu, ak stratia podporu premiéra v prípade, že sú členmi vlády. A Robert Kaliňák v danom čase, keď to kulminovalo, mal podporu dokonca celej koalície. Jedna vec je, že sa o tom diskutovalo, a druhá, že našu podporu má. Ďalšia možnosť je - ak sa politik sám rozhodne, že odíde. Ale to je potom otázka pre neho.

A nemyslíte si, že škodí Smeru?

Vráťme sa k tomu začiatku - tá téma z pohľadu opozície bola nastolená tak, že Kaliňák má ísť do basy. Teoreticky, ak sa politik dostane do polohy, že sa okolo neho vytvorí situácia, že má vážne poškodený imidž, tak môže byť úvaha aj o jeho odchode. Ale ak opozícia a médiá nastoľujú jeho odchod už ako rozsudok v trestnoprávnom zmysle, s tým ťažko môžeme súhlasiť. Tým chcem povedať, že i tlaky na politikov by mali byť adekvátne, a potom môžeme očakávať aj nejakú reakciu z ich strany.

Je to aj kultúrou v politike - maďarský minister dopravy po havárii vlaku odstúpil. Nechýba u nás niečo také ako sebareflexia politikov?

V takomto zmysle slova, ako to hovoríte, si každý politik nastaví politickú kultúru sám. K tomu nemám čo dodať.

Keď hovoríme o straníckych kolegoch - Ľuboš Blaha má veľmi radikálne vyjadrenia. Chodievate na festival Pohoda?

Festival Pohoda považujem za významný vo svojom žánri, aj kvalitný, čomu zodpovedá i jeho popularita.

Pýtam sa zámerne, váš kolega Blaha nazval Pohodu karnevalom militantného neokonzervativizmu, kde vejú vlajky štátu, ktorý kántri v občianskej vojne vlastných občanov a v ktorého vláde sedia zástupcovia neonacistickej strany. Stotožňujete sa s ním?

Druhým dychom chcem dodať, že festival Pohoda sa otvorene hlási k tomu, že dáva priestor politike. Robia diskusie, pozývajú si hostí a politiku verejne prezentujú. Preto musia rátať s tým, že politici typu Ľuboša Blahu ich budú kritizovať. Ja si to nemyslím, ale on je známy tým, že prezentuje krajnejšie ľavicové názory a Smer je v tomto širokospektrálna strana. Pre mňa to však neznižuje programovú úroveň festivalu.

Blížia sa župné voľby, Smer údajne pomáha kotlebovcom vyhrať tieto voľby v Banskobystrickom kraji.

Jednak si myslím, že Kotlebova ĽSNS je typ strany, ktorá získava na sile v celej Európe. Všade sú nejaké krajné a extrémistické politické názory, ktoré silnejú a tie strany rastú.

A môžu byť aj koaličným partnerom?

Verím, že nie. Ale tým, ako rastú, dávajú dynamiku politike, akoby trochu tlačia a menia určité politické témy. A u nás sa to zužuje často len na to, akoby kotlebovci boli len postfašistickí pohrobkovia.

Ale mnohí z nich sa tak aj prezentujú.

No dobre, veď jasné. Ale ja si nemyslím, že hlavným zdrojom ich sily je to, že odkazujú na slovenský štát. Hlavný zdroj tohto typu strán tkvie v samotnom fungovaní Európskej únie (EÚ), lebo, všimnite si, ich spája odpor k EÚ a k liberálnej demokracii ako takej. A napokon, podporujú ich aj nespokojní ľudia, ktorých tlačí sociálno- ekonomická núdza.

Kotlebových voličov spája aj to, že sa radikálne vymedzujú voči strane Smer.

Neviem, či voličov, ale poslancov ĽSNS určite. Tiež som si to užil v parlamente. Pri zákone o podpore kultúry národnostných menšín sa opreli nielen do menšín, ale populisticky napadli financovanie kultúry s poukazovaním na to, prečo míňame peniaze na kultúru, keď ľudia hladujú.

Ak sa teda vrátime k župným voľbám, nebolo rozhodnutie o jednokolových voľbách práve rizikom a súčasne podporou Kotlebu, ktorý zrejme vyhrá?

Mohol by som povedať - Kotleba predsa vyhral aj v dvojkolových voľbách. Ale budem úprimný, ja si to riziko uvedomujem, ani som jednokolové voľby nepresadzoval. Akceptoval som vôľu väčšiny. Mali by sme byť však schopní aj pri jednokolových voľbách Kotlebu poraziť. Myslím si, že sa zoskupíme a my podporíme kandidáta, ktorý bude mať najväčšiu podporu.

Aktuálna je voľba šéfa RTVS. Danko sa netají tým, že „radšej by som sa tu nehral na verejnoprávnosť RTVS, ale zrušil všetky koncesie a hlásim sa k štátnej televízii“. Je to v poriadku?

Môže mať taký názor. Ale v rámci EÚ je to menšinový názor. Osobne som zástanca verejnoprávnej televízie.

Hráte sa teda podľa Danka na verejnoprávnosť? Vylučujete politické tlaky?

Neviem, ako to myslel. Čím väčšia bude miera koncesionárskych poplatkov od občanov, tým bude zaručená väčšia miera nezávislosti. O tom by vám mohli rozprávať bývalí riaditelia, ako museli u ministrov financií prosiť o oddlženie. Nechcem tvrdiť, že to bolo niečo za niečo, ale psychologicky to bola iná situácia. Zámerne hovorím, že v RTVS vidím aj chyby, ale súčasne tam objektívne vidím obrovský posun a výsledky.

Ste známy tým, že súčasného šéfa RTVS Václava Miku chválite. Ak tam teda vidíte posun, nebude chybou nahradiť ho? Premiér sa od neho, naopak, dištancuje.

Hovoríte, že ho chválim, ale ja sa snažím byť objektívny a nemám záujem niekomu robiť „piár“.

Ale od ministra kultúry sa práve v tejto veci očakáva zásadný názor.

Len hovorím, že by som nebol rád, ak by sa to vnímalo tak, že tento jediný to musí byť. Každý je nahraditeľný, aj Václav Mika je nahraditeľný. Keďže najmä televízne prostredie poznám veľmi dobre, viem, že každý predchádzajúci riaditeľ odchádzal s istou mierou hanby. Mika je zatiaľ prvý, kto odíde s prevažne pozitívnym hodnotením. Dosiahol nárast sledovanosti, nárast objektivity, nárast vlastných pôvodných programov, nepotrebuje peniaze na oddlženie. Dám si jednoduchú otázku - ak nám tento riaditeľ odovzdáva funkčnú inštitúciu, prečo rozmýšľame o tom, že má byť nahradený? Samozrejme, môže byť, ale ten, kto by ho nahradil, by mal byť zjavne lepší.

V kuloároch sa hovorí, že už je jasný kandidát. Údajne sa už koalícia dohodla na kandidátovi.

Asi nie som zahrnutý do kuloárnych rečí...

Hovorí sa o Michalovi Ruttkayovi.

Ja o tom neviem.

Bol by pre vás vhodný?

Takto to poviem - volia ho poslanci.

Máte predsa v parlamente väčšinu.

Ja nie že musím, ale budem rešpektovať, koho poslanci zvolia. Ukáže sa, či zvolia niekoho lepšieho, ako je momentálne Václav Mika. Osobne však nevidím dôvod na zmenu, skôr na kontinuitu.

Rozhovory