Ficov svet: Slovensko je skorumpované nielen v čase, ale aj v priestore, tvrdí politológ

Ostatné dni sme svedkami hádok medzi ústavnými činiteľmi. Paradoxne, kritika na hlavu prezidenta Kisku spojila Fica s Dankom. Nepáči sa im používanie vládneho špeciálu na súkromné cesty domov do Popradu.

Rozhovory

Podľa predsedu parlamentu Andreja Danka sa správa papalášsky. Fico mu zas vytýka, že na neho na dennej báze útočí. Prezidenta tiež obvinil, že si chystá cestičku do straníckej politiky a zneužíva na to post hlavy štátu.

Premiér opätovne verbálne pritvrdil a do svojho slovníka tento týždeň zaradil aj slová ako „serie ma“, „vyšukať“, ale aj jemnejšie „babské táraniny“, čím však urazil ženy v politike. S politológom JÁNOM BARÁNKOM (58) sa o dianí na slovenskej politickej scéne rozprávala KATARÍNA ŠELESTIAKOVÁ.

Ján Baránek: „Je to hra Roberta Fica na samého seba.“
Ján Baránek: „Je to hra Roberta Fica na samého seba.“
Vlado Benko jr.

Čo je za Ficovou kritikou prezidenta Andreja Kisku?

Mohol by som to zjednodušiť a tvrdiť, že iba prípadné stranícko- politické ambície prezidenta. Problém bude zrejme zložitejší. Ak sledujeme činnosť prezidenta a vlády, môžeme vidieť, že premiér a prezident neobývajú rovnaké „svety“. Svet prezidenta Kisku je svetom, odkiaľ má svojich poradcov. Je to svet blízky tretiemu sektoru, mainstreamu aj bývalej administratíve USA a viac probruselský. V tomto svete sa používa jazyk sofistikovanejší, jazyk, kde niekedy slová majú iný význam, než sme zvyknutí.

A svet premiéra?

Svet Roberta Fica je skôr svetom Donalda Trumpa. Svetom jednoduchších, ale o to tvrdších slov, ale aj čiastočných fabulácií a unáhlených vyjadrení a emócií. Stretnutie takýchto odlišných svetov musí generovať konflikt. K tomu pridajme doterajšie nezhody, napríklad nevymenovanie sudcov Ústavného súdu a podobne.

Tvrdšie slová? Premiér posledné dni opäť pritvrdil slovník, naozaj sa hrá na Trumpa?

Robert Fico sa hral na Trumpa skôr, ako sme zistili, že Trump sa hrá na Trumpa. Inými slovami - nie je to Ficova hra na niekoho. Je to hra Roberta Fica na samého seba.

Fico používa slovo cigán, uráža novinárov a opozíciu. Je zúfalý?

To určite nie. Mali by sme sa strániť toho, aby sme hodnotili vrcholných politikov bežnými meradlami. Zúfalého Fica si predstavujem inak. Veľa z dnešných novinárov sú mladí ľudia. Nepamätajú si napríklad Mečiara. Ten si do novinára aj udrel.

Vráťme sa ešte ku Kiskovi. Je teda za útokom na jeho osobu Kiskova kritika Fica a Danka?

Prekvapujúcejšie by bolo, keby ich nekritizoval. Lepšie, keby sa vzájomne nekritizovali. Navyše, u politikov musíme predpokladať mimoriadne silné ego. Či je to Kiska, Fico, Danko a tak ďalej. Inak by sa na vrchol politiky asi nedostali. Je to predpoklad, ktorý na jednej strane umožňuje úspech, na druhej strane ich hendikepuje pri vzájomnej komunikácii a kompromisoch. Toto však determinuje ich vzájomné vzťahy v tom zmysle, že kritiku prijímajú ťažko, až s nulovou toleranciou. Nezabúdajme, že publikom vrcholných politikov je celý národ. Už len tento fakt sám osebe sťažuje schopnosť nadhľadu a veľkorysosti. Žiaľ, v politike viac ako kdekoľvek inde platí, že prípadná veľkorysosť sa nechápe ako veľkorysosť, ale ako slabosť.

A urobil Kiska chybu, ak uveril ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi, že môže vládnu letku používať častejšie?

Tu máme tvrdenie proti tvrdeniu. Kaliňák hovorí, že mal na mysli iba služobné účely, Kiska hovorí, že mu minister povedal, že piloti vládnej letky potrebujú lietať. Skôr si myslím, že je to aj chyba poradcov prezidenta. Samozrejme, stále existuje alternatíva, že ho upozornili, ale nerešpektoval ich. Ale toto neviem.

Dá sa prezidentovi, ktorý predsa počas výkonu funkcie nie je súkromná osoba, vytýkať, že používa vládnu letku?

Mali by sme si ujasniť, ako je to s tým prezidentovým súkromím. Po tom, ako sa Andrej Kiska stretol s dalajlámom, tvrdil čínskemu veľvyslancovi, že išlo o súkromné stretnutie, keďže Slovensko sa oficiálne hlási k politike jednej Číny. Takže buď tak, alebo tak. Osobne si myslím, že na obidvoch stranách došlo k účelovému nedorozumeniu.

Akože si robia naschvál?

Predstavme si hru, kde Kaliňák povie Kiskovi, nech lieta, lebo piloti musia lietať, a Kiska si povie, tak budem lietať. Ten prvý dúfa, že to ten druhý preženie, a ten druhý toho prvého zoberie za slovo s tým, že má alibi, a preženie to. A teraz si to vzájomne predhadzujú. Lenže v tomto prípade prezident prehráva, lebo pre časť ľudí vyznie farizejsky to, že na jednej strane rozdáva plat a na strane druhej míňa peniaze inde. Tu však už zohrávajú úlohu aj politické preferencie.

Myslíte si, že Kiska vstúpi do straníckej politiky a že práve tento fakt je za útokom na jeho osobu?

Pripúšťam to, ale nie je to jediný dôvod.

Dávnejšie ste Kiskovi vytkli, že v novoročnom príhovore nepoužil slovo korupcia, lebo sa vraj bojí ísť na hranu so súčasnou vládou. Teraz túto tému otvoril - povedal, že na najvyšších miestach je korupcia. Fico vedno s Kaliňákom tvrdia, že korupcia na najvyšších miestach nie je. Klamú?

Mám obavu, že problém zjednodušujeme. Niekto zámerne, niekto z nevedomosti. Takže pre tých mladších - korupcia na najvyšších miestach tu je od vzniku tohto štátu. Jeden z takzvaných zakladateľov - nemenujem ho, dnes už nežije - mi povedal, aby som sa im do toho nemiešal, lebo oni tento štát založili pre desať rodín (sic!). Takže - tento štát bol tak založený a tak funguje. Odvážnejší autor by povedal, že bol založený aj preto. Vždy sa preto veľmi silno vyhýbam kritike korupcie len pri konkrétnej vláde.

Prečo?

Lebo korupcia je dnes na Slovensku systém, do ktorého buď nabehnete, alebo z neho vyskočíte. Keď nie, tak vás vyhodia. Toto som hovoril aj počas kauzy Gorila, keď som tvrdil, že táto kauza je len jednou knižočkou z pestrej a najmä veľkej knižnice. Som slobodný človek a slobodne tvrdím, že Slovensko je skorumpované nielen v čase, ale aj v priestore. A to horizontálne aj vertikálne. Toto je veľmi dôležité - aj vertikálne! Poviem vám krutú pravdu. Niekto si azda predstavuje, že veľa z tých, ktorí broja proti súčasnej korupcii, sú inak čistí a nepoškvrnení anjeli.

A nie sú?

Tá pravda je v tom, že veľa z nich má presne takisto za ušami. Viete, to je niečo podobné, ako robiť obeť z Jagodu, lebo Stalin ho dal zastreliť. Ale pravda je iná. Vtedy len gauner dal zastreliť iného gaunera. To je celé. Inými slovami, zrozumiteľnejšie. Ak nieto kričí - chyťte zlodeja, to ešte neznamená, že na úteku je zlodej. Pokojne môže byť ten zlodej aj ten, kto kričí. Alebo - zlodeji sú obidvaja. Naša alternatíva, že zlodej je iba ten, kto je na úteku, je menej častá, ako by sa zdalo. Tým netvrdím, že prezident má niečo s korupciou. Snažím sa iba charakterizovať dlhodobé pomery v tejto krajine. Čo sa samotného prezidenta týka, je dobré, že hovorí o korupcii. Ale zas, neodpustím si to - ak o nej verejne hovorí, teda vie o nej, prečo nedá podnet na prokuratúru? Alebo trestné oznámenie? Mimochodom, pre bežného občana je to dokonca povinnosť.

A prekvapilo vás, že generálny prokurátor Čižnár sa ozval, že korupcia tam je?

Nie, neprekvapilo. Prekvapilo ma, pozitívne, že sa ozval.

Je rok po parlamentných voľbách. Čo vás pri vládnej koalícii prekvapilo?

Jednoznačne - zrušenie amnestií. Milo.

Posledný rok rezonovala aj kauza Bašternák. Zvládol podľa vás Kaliňák túto kauzu?

No - ostal vo funkcii. Inak nezvládol. Jeho povesť veľmi utrpela. Osobne si myslím, že Smer túto kauzu podcenil. Ani nie tak preto, že by im klesli preferencie, to sa nestalo, ale ak sa chceli - pre Kaliňáka bezbolestnejšie - s touto kauzou vyrovnať. Som presvedčený, že mali a mohli konať skôr.

A čo opozícia? Aké chyby robí v prípade kritiky vlády?

Opozícia nemá také široké pole pôsobnosti, ako by sa mohlo zdať. Po prvé, opozícia nie je žiadnym celkom, je to niečo, čo vzniklo z vynútenia. Sú to strany, ktorým sa nepodarilo dostať do vlády. Opozícia nie je teda formovaná na základe niečoho podobného - nemá dohodnuté styčné body.

Žiaľ, takto opozíciu vníma aj verejnosť, teda voliči.

Je to viac-menej náhodné zoskupenie politických strán. Po druhé, strany v opozícii sú aj vzájomnými konkurentmi a spájajú sa najmä ad hoc. Naopak, trvalejšie spojenie opozičných strán je tiež len náhoda, ak sa v opozícii ocitnú programovo a ideovo podobné strany. Ako v minulosti napríklad SDKÚ a KDH. Z tohto uhla pohľadu je teda potrebné hodnotiť aj činnosť opozície či, presnejšie, činnosť opozičných strán. Preto sa niekedy môže zdať, že opozícia koná nekoordinovane. Ale vo väčšine prípadov je práve takéto konanie jej prirodzenou vlastnosťou.

Ale niekedy sa aj zjednotia, nie?

Áno, vo výnimočných prípadoch, napríklad pri odvolávaní člena vlády, sa môže opozícia zjednotiť. Dnes máme v parlamente dosť „netradičné“ opozičné strany. Toto je však výsledok zlého volebného systému na Slovensku, pretože v parlamentných voľbách máme iba jeden volebný obvod - územie SR. Pri prihliadnutí na tieto kritériá nečakajme od opozičných strán nejakú nadštandardnú kvalitu. Týka sa to však celého parlamentu. Jednoduchá odpoveď na vašu otázku však je - opozičné strany robia maximum toho, na čo kvalitatívne majú. Výsledkom je stabilná vládna koalícia.

Vládna koalícia je možno stabilná, ale ľudia sú znechutení. O dva týždne je ohlásený štrajk v hlavnom meste. Myslíte si, že po letných štrajkoch pred Bonaparte ľudí ešte niečo zmobilizuje?

Nedôvera ľudí voči politikom a politike je taká výrazná, že mám obavu, že sa ocitáme v začarovanom kruhu, v ktorom nemôže politik zmobilizovať ľudí proti inému politikovi. Je to výsledok doterajších slovenských vlád a ich štýlu vládnutia vrátane reformných vlád. Permanentné škandály, ktoré ich sprevádzali, totiž nabúravajú samotnú podstatu a zmysel politiky, pričom, ako som spomenul, miera toho, kam až siaha nedôvera ľudí, je taká vysoká, že prestávajú veriť, že nejaký politik to s nimi môže myslieť vážne.

To je potom priestor pre nepolitikov alebo nezávislých kandidátov, nie?

Áno, o tomto je aj silnejúca skupina takzvaných nezávislých kandidátov v komunálnych a župných voľbách. Žiaľ, v tomto „vreci nedôvery“ sa ocitli aj tí, ktorí si dôveru zaslúžia a sú v ňom nevinne. Problém je totiž v tom, že nemôžete skočiť do žumpy a myslieť si, že keď z nej vyleziete, budete voňať. Nie, nie. Keď ste v nej, buď ju vyčistíte, alebo nasmradnete. Čo sa však tej účasti na štrajku týka, mohli by skúsiť zmrzlinu zadarmo.

Na jeseň máme zas župné voľby. Myslíte si, že v Banskobystrickom kraji vyhrajú kotlebovci?

Ak postavia kandidáta, tak áno.

Je pravda, že ku kotlebovcom smerujú aj bývalí Ficovi voliči?

Nie je to celkom pravda. Kotlebova strana chytá voličov širokospektrálne vrátane bývalých nevoličov. Pravda však je, že veľa voličov má najmä z KDH. V relatívnych číslach asi najviac. Toto je zrejme jeden z dôvodov, prečo dnes KDH nie je v parlamente. Nie však jediný, bolo by príliš alibistické, ak by si bývalé vedenie KDH osvojilo takúto obhajobu.

Rozhovory