Harabinove útoky? „Infantilné výroky nedokonale vyvinutej osobnosti,“ tvrdí šéfka Najvyššieho súdu Švecová

Šéfka Najvyššieho súdu Daniela Švecová považuje slovné výroky Štefana Harabina za infantilné.

Rozhovory

Je prvou ženou, ktorá obsadila post predsedníčky Najvyššieho súdu SR. Do tejto funkcie ju v októbri 2014 vymenoval prezident Andrej Kiska. V ostatnom čase ju však verejnosť vníma najmä prostredníctvom slovných útokov zo strany jej predchodcu Štefana Harabina, na ktorého podala už päť disciplinárnych návrhov. Tvrdí, že tieto útoky na svoju osobu doteraz brala ako výroky, ktoré charakterizujú ich autora, teda ako „infantilné výroky nedokonale vyvinutej osobnosti skúšanej možno aj ťažkým detstvom“.

Zdôrazňuje však, že aj ona má určité hranice tolerancie. So šéfkou Najvyššieho súdu SR DANIELOU ŠVECOVOU (65) sa rozprávala JANA ŠIMÍČKOVÁ.

Je v poriadku, ak spoločensky unaveného sudcu Najvyššieho súdu musia za bieleho dňa z podniku šikovať a podopierať dvaja ľudia?

To nielen nie je správne, ale je to v zjavnom rozpore so zákonom aj so sudcovskou etikou. Takéto správanie vrhá zlé svetlo predovšetkým na sudcu, ktorý sa dopustil spomínaného konania, ale podľa neho sa môže vytvárať názor aj na celý sudcovský stav.

Už sa k tomu vyjadril sudca Štefan Harabin, o ktorom je reč? Vyzvali ste ho na to?

Nevyzývala som ho na to. V jeho prípade by to bolo zbytočné, určite by našiel „úžasné“ vysvetlenie a sám by ospravedlnil svoje konanie a prípadne by za vinného označil niekoho, kto s tým nemá nič spoločné. Mám zámer signalizovať to iným orgánom, ktoré majú oprávnenie vyvodiť z takéhoto správania príslušné konzekvencie, prípadne zaujať k nemu svoje stanovisko. Mám pritom na mysli predovšetkým sudcovskú radu.

Ako môže sudcovská rada v takom príde konať?

Sudcovská rada okrem toho, že k prípadu môže zaujať stanovisko, má oprávnenie podať návrh na disciplinárne konanie.

Lenže disciplinárne senáty rozhodli v oveľa závažnejších prípadoch v prospech Harabina. Myslíte si, že ho položí akási spoločenská únava?

V tomto zmysle si dovoľujem poukázať na platnú právnu úpravu a na zásady sudcovskej etiky najmä v tom, že sudca sa ani v súkromnom živote nemôže správať tak, aby to narušilo jeho vážnosť a dôstojnosť. Je to však na svedomí členov disciplinárnych senátov, ako to posúdia.

Prečo si Najvyšší súd najal na zastupovanie v disciplinárnych konaniach so Štefanom Harabinom súkromného advokáta, ktorému platí vyše sto eur za hodinu?

Musela som tak urobiť, pretože to by som nerobila nič iné, len sa venovala správaniu Harabina a jeho profesionálnym zlyhaniam, či už úmyselným, alebo neúmyselným. Za takéto zlyhanie považujem aj jeho konanie spočívajúce v odmietnutí zvolať zasadnutie trestnoprávneho kolégia, hoci na takýto postup boli splnené zákonné podmienky. Rovnako urobil samotný Štefan Harabin, keď sa dal v správnom konaní zastupovať JUDr. Bohumilom Novákom v roku 2010.

Advokát, ktorý Najvyšší súd zastupuje, je odborník na civilné a obchodné právo, nebol by lepší trestný právnik? Disciplinárne konania majú predsa len bližšie k tomuto právu.

V disciplinárnom konaní sa subsidiárne používa Trestný zákon, ale ide o konanie sui generis (svojho druhu) a zastupujúci advokát je dobrý aj v tomto smere.

A nemohol Najvyšší súd zastupovať niektorý z jeho trestných sudcov, napríklad Paluda, Kliment či Duľa?

Títo sudcovia, ale aj všetci sudcovia Najvyššieho súdu, sú veľmi zaneprázdnení a v podstate zaťažení svojou sudcovskou agendou, nemohla by som to od nich žiadať a sama to všetko robiť nemôžem.

Doterajší priebeh disciplinárnych konaní však jednoznačne vyznieva v prospech Štefana Harabina. Ako si to vysvetľujete?

Vysvetliť si to viem tým, že Š. H. bol desať rokov vo funkcii predsedu Najvyššieho súdu a zároveň predseda Súdnej rady SR, takmer tri roky bol minister spravodlivosti. Za tie roky si vybudoval na všetkých úrovniach také postavenie, že dnes ťažko možno žiadať od kolegov, najmä tých, ktorí prišli do justície počas jeho pôsobenia v uvedených funkciách, radikálnejší postoj k nemu. Mnohí z nich sú mu zaviazaní a povďační. Ak disciplinárne konania, zatiaľ, vyznievajú v jeho prospech, tak v tejto súvislosti uvádzam, že v každom využijem všetky prostriedky nápravy, ktoré mi umožňuje právna úprava.

Neuspeli ste ani v poslednom konaní.

Ostatné disciplinárne konanie sa týkalo nezvolania trestného kolégia, hoci dôvod na jeho zvolanie bol daný. Existovali totiž dve rozdielne rozhodnutia Najvyššieho súdu týkajúce sa zákonnosti policajnej inšpekcie. Trestné kolégium Harabin ako jeho predseda odmietol zvolať. Otázku zákonnosti inšpekcií však nemohol predseda trestného kolégia posúdiť sám, pretože jeho názor je len názorom jedinca a nie názorom kolégia ako kolektívneho orgánu. Na zvolanie kolégia som Š. H. vyzvala osobitnými listami.

Disciplinárny senát sa však vyjadril, že podľa zákona môže kolégium zvolávať aj predseda Najvyššieho súdu, ktorý nemusí čakať na šéfa kolégia.

To som napokon urobila, keď to odmietol pán Harabin. No podľa môjho názoru mal kolégium zvolať on. Proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu sa preto odvolám.

Právne názory Štefana Harabina sú jedna vec, on však úplne bežne v médiách uráža nielen vás, ale aj najvyšších ústavných činiteľov? Je to v poriadku?

Určite nie. V tomto s vami v plnej miere súhlasím. Ale prečo sa novinári nepýtajú, kto sedí v disciplinárnych senátoch, ktoré rozhodujú v prospech Harabina? Kto je predsedom takého senátu, kde a ako dlho pôsobí?

A čo sú to teda za senáty?

Sú tam členovia, nie sudcovia, vyberá ich Národná rada SR, ministerstvo spravodlivosti a je tam sudca profesionál. Napríklad v ostatnom disciplinárnom pojednávaní so Štefanom Harabinom, o ktorom sme hovorili, bol predsedom disciplinárneho senátu pán JUDr. Erik Uhlár zo Starej Ľubovne, ktorý má možno šesťročnú prax na súde prvého stupňa. Bolo by vhodné spýtať sa ho na dĺžku jeho praxe na odvolacom súde. Podľa mňa je príliš mladý a neskúsený náležite posúdiť existenciu disciplinárnej zodpovednosti sudcu Najvyššieho súdu a vôbec pochopiť mechanizmus a dôvody zasadnutia kolégia.

Vy osobne ste nezvažovali, že podáte na Harabina trestné oznámenie alebo žalobu?

Určite mám dôvod na podanie civilnej žaloby na ochranu osobnosti, ale aj na podanie trestného oznámenia.

Prečo ste tak ešte neurobili?

Zatiaľ som nezvolila tento postup, lebo zabezpečujem predovšetkým riadny chod Najvyššieho súdu a záujem na jeho riadnej činnosti som nadradila svojmu osobnému záujmu. Uznávam však, že je najvyšší čas zmeniť doterajší postoj a pristúpiť k náprave aj vo vzťahu k mojej osobe.

Lenže zatiaľ to vyzerá tak, že sa ho bojíte alebo že Harabin má, nedajbože, pravdu.

Nie, nie, určite sa ho nebojím, nemám dôvod, nemám príčinu. Pán Š. H. je vysokoplatený sudca Najvyššieho súdu, ktorý sa len nezmestí do vlastnej kože. Ani z odbornej stránky nie je taký dobrý, ako sa o ňom hovorí, má len veľa zaviazaných a oddaných ľudí za sebou, ktorí mu aj „cez mŕtvoly“ pomáhajú dokázať, že má pravdu, hoci pravda je niekde úplne inde. Bravúrne dokáže využiť súdny systém pre seba, nie pre záujem Najvyššieho súdu. V čase môjho nástupu do funkcie bola táto inštitúcia v značne zanedbanom stave. Ja sa to snažím napraviť a preto sa mám báť?

Štefan Harabin: S bývalým predsedom Najvyššieho súdu akoby si nikto nevedel poradiť. Rozpráva, čo chce a o kom chce.
Štefan Harabin: S bývalým predsedom Najvyššieho súdu akoby si nikto nevedel poradiť. Rozpráva, čo chce a o kom chce.
Matej Kalina

Bežná verejnosť to tak nemusí vnímať. On nemá problém zažalovať kadekoho a vy ste to ešte neurobili, hoci dôvod na to máte.

Pani redaktorka, zvažujem podať trestné oznámenie, ale aj civilnú žalobu. Trestnoprávna rovina je vec prokurátora a civilná žaloba je zase sféra mojej dispozície, čiže záleží na mne, či ju podám a čoho sa budem domáhať. Jej predmetom môže byť uloženie povinnosti ospravedlnenia, ale aj finančné zadosťučinenie, ktoré je v tomto prípade tiež namieste. Som presvedčená, že takáto žaloba z mojej strany bude dôvodná, pretože toto vulgárne správanie a výroky už tolerovať naozaj nemienim. Aj moja tolerancia má svoje hranice.

Počas posledného verejného disciplinárneho pojednávania navrhol, aby dali vyšetriť váš psychický stav.

Myslím, že v tomto smere by mal viac myslieť na seba. Veď výrokmi a celkovým vystupovaním píše skôr svoj chorobopis... Ja som vlastne doteraz nevedela, či ho mám ľutovať, alebo sa mám na neho hnevať. A práve z toho vyplýval aj môj doterajší váhavý postoj.

Ako to bolo s tou lampou? Kto ju odmontoval, aby na neho spadla?

(Smiech.) V tomto smere vám nemôžem dať žiadnu informáciu, nie som odborník na montáž svietidiel.

Lebo to už vyšetrujú ako prípravu úkladnej vraždy.

Máte pravdu, nenachádzam na to slová. Som dojatá...

Už ste boli vypovedať?

Áno.

Ako hodnotíte svoje doterajšie pôsobenie vo funkcii?

Veľa vecí sa nám podarilo, mám na mysli najmä posilnenie Najvyššieho súdu z personálnej stránky, keď sme podstatne zvýšili počet asistentov sudcov, zamestnancov správy, a stále pracujeme na technickom zveľadení Najvyššieho súdu. Pokiaľ ide o asistentov, v čase môjho nástupu do funkcie na troch sudcov pripadol jeden asistent a teraz má každý sudca svojho asistenta. V procese zvyšovania počtu týchto zamestnancov mienim pokračovať.

Aký by bol optimálny stav asistentov?

Vychádzame z českého vzoru, kde jeden sudca má troch asistentov, pretože ten servis okolo sudcu je skutočne nutný.

Rozpočet Najvyššieho súdu bol podľa dostupných informácií od roku 2014 zvýšený o 3,5 milióna eur. Myslíte si, že občania za to dostávajú viac ako v minulosti?

Určite dostávajú viac v podobe podstatne väčšieho množstva vybavených vecí a tiež v podobe vybavenia starších veci, v čom sme sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom zlepšili. V tom nám vyšla v ústrety aj vláda, ktorá už vo svojom programovom vyhlásení deklarovala záujem o zlepšenie podmienok v justícii a vo svojej podstate aj podporu snahy o zvýšenie dôveryhodnosti justície v spoločnosti.

Zvýšila sa podľa vás dôveryhodnosť justície v spoločnosti?

Podľa ostatného prieskumu uskutočneného agentúrou Via iuris áno.

Napríklad v prípade Jozefa Majského nedokázal Najvyšší súd vytýčiť súdne pojednávanie už vyše roka a pol.

Máte takúto konkrétnu informáciu?

Áno, vec má na stole senát pani doktorky Šimonovej.

Ak je to tak, pokojne mi môžu účastníci konania napísať a upozorniť ma, že v ich konaní dochádza k prieťahom. Situáciu prešetrím a ak je to možné, určite to napravím.

Pani doktorka Šimonová tvrdí, že je to rozsiahly spis.

Aj to je možné, niektoré veci treba dlhšie študovať.

Nedávno ste žiadali vládu, aby vám umožnila odmeňovať sudcov, čo mala byť pre nich akási motivácia. Máte už niečo sľúbené?

Prisľúbené nemáme nič. Dôvodom na takúto požiadavku je motivácia, mal by to byť určitý „nástroj“ v rukách predsedu súdu smerujúci k možnosti odmeniť väčšou mierou sudcov, ktorí majú veľmi dobré výkony a dobrý stav v oddelení, v ktorom pracujú. Navrhla som zvýšiť hranicu odmeny z jedného násobku funkčného platu sudcu na dvojnásobok, samozrejme, bez nároku na štátny rozpočet. Prichádzalo by to do úvahy jedine v prípade, ak by sme tieto prostriedky ušetrili, napríklad na práceneschopnostiach.

Je nejaká záruka, že by sa odmeny nemohli zneužiť ako napríklad v minulosti, keď váš predchodca vyplácal niektorým sudcom tisíce eur a iným po 50 eur?

Ja takýto zámer určite nemám a mnou navrhovanou úpravou by takáto možnosť ani nevznikla.

Ale dá sa predísť povedzme tomu, aby to neurobil váš nasledovník?

Súčasná právna úprava takýto postup neumožňuje a neumožňovala by mu to ani mnou navrhovaná úprava, ak by k nej naozaj došlo. Svoj návrh preto považujem za úplne legitímny.

Sudcovia Najvyššieho súdu berú trinásty, štrnásty plat a pred Vianocami dostali odmeny vo výške ďalšieho, čiže pätnásteho platu. Sudcovia nižších súdov sa po dohode s ministerkou spravodlivosti odmien vzdali v prospech napríklad zapisovateliek. Nie je to nespravodlivé?

Treba povedať zásadnú vec, a to je, že Najvyšší súd je samostatná rozpočtová kapitola. Krajské a okresné súdy patria pod ministerstvo. Platí zásada, že sa nemôže prekročiť limit, a tou sme všetci viazaní. Veď aj môj návrh by bol realizovateľný jedine v prípade, ak by sme tieto peniaze ušetrili, v opačnom prípade by to neprichádzalo do úvahy. Ja prihliadam na prácu asistentov a zamestnancov Najvyššieho súdu, vážim si ju a snažím sa ju aj náležite odmeniť. To treba osobitne pripomenúť v súvislosti so štrajkom zamestnancov súdu, ku ktorému došlo v minulom roku. Zamestnanci Najvyššieho súdu sa totiž k nemu nepripojili, čo bol v tom čase veľmi pozitívny stav.

Čelí ešte Najvyšší súd exekúciám zo strany sudcov, ktorí uspeli so svojimi antidiskriminačnými žalobami?

Áno, ešte stále.

Koľko ich je?

Sú to dve sudkyne Najvyššieho súdu. V tejto súvislosti treba opätovne pripomenúť, že s antidiskriminačnými žalobami uspeli jedenásti sudcovia Najvyššieho súdu. Okresný súd Bratislava I každému z nich priznal vyše stotisíc eur. Rozsudok ostal právoplatný, pretože predchádzajúci predseda Najvyššieho súdu, teda Štefan Harabin, sa proti tomuto rozsudku neodvolal.

Neporušil tým zákon?

Podľa môjho názoru áno, keďže Harabin bol v tom čase štatutárom a správcom rozpočtovej kapitoly a povinnosť odvolať sa proti nemu mu vyplývala zo zákona. Právna úprava totiž hovorí, že správca rozpočtovej kapitoly je povinný urobiť všetko, aby zachránil štátne prostriedky. A tu mal možnosť podať odvolanie, čo však neurobil. Rozhodnutie týkajúce sa antidiskriminačných žalôb sa teda stalo právoplatným a stalo sa exekučným titulom. A tak do toho vstúpil exekútor na podnet dvoch oprávnených.

Podal niekto v tejto súvislosti na Harabina trestné oznámenie?

Prepáčte, ale na túto otázku vám neodpoviem.

Ale aj vy ste podávali antidiskriminačnú žalobu.

Podávala som, ale ja som nežiadala stotisíc eur, ale symbolických tisíc. Navyše, žalobu som vzala späť. Myslím si totiž, že z vecnej stránky boli antidiskriminačné žaloby odôvodnené.

Prečo?

Lebo v odmeňovaní sudcov je veľká a rozumným spôsobom neodôvodniteľná nerovnováha. Myslím si, že v tomto prípade neexistuje politická vôľa na vyrovnanie v odmeňovaní sudcov, že tadiaľto cesta asi nevedie.

Pred časom sa verejnosť dozvedala, že ak si sudcovia vypijú pri pracovnom obede deci vína, nie je to problém, lebo to nemajú zakázané. Aký je váš názor?

Podľa môjho názoru v priebehu pracovného času k tomu nemôže dôjsť. Považujem to za porušenie pracovnej disciplíny.

Robili ste už na Najvyššom súde kontrolu, či tamojší sudcovia nepožívajú alkohol?

To som ešte neurobila, nebol na to žiadny dôvod a v tomto smere som ani nedostala žiadne upozornenie. Mám taký nos, že alkohol cítim už na chodbe a vôbec nemusím ísť do nejakej kancelárie. Ak by však bolo podozrenie, okamžite by som konala, lebo prístroj na to máme. Dokonca nový. Sme teda pripravení aj na túto situáciu, a budem rada, keď nenastane. (Smiech.)

Rozhovory