Hrozí našej civilizácii kolaps? Podľa vedcov nás nevyhnutne čaká, otázka je, ako sa pripravíme

Pojem kolaps civilizácie vyvoláva zimomriavky. Podľa znalcov však nejde o nič nové.

Rozhovory

Fenomén zamestnáva v poslednom období čoraz viac historikov, archeológov a vedcov všeobecne. Podľa nich by sme sa mali pripraviť, lebo aj kolaps našej civilizácie je len otázka času. No zatiaľ čo v zahraničí ich berú vážne vlády aj armáda, u nás chýba akákoľvek koncepcia ochrany.

S BRANISLAVOM KOVÁROM (39), ktorý pracuje v Archeologickom ústave Slovenskej akadémie vied, sa o tomto fenoméne zhováral PETER GETTING.

Zaoberáte sa kolapsom civilizácií. Je tu súvislosť s aktuálnymi otázkami dneška ako terorizmus, svetová finančná kríza či utečenecká kríza?

Archeológovia a historici sa zaoberali kolapsami a zmenami v spoločnosti už dávno pred finančnou krízou v roku 2008. Je však pravda, že aktuálne problémy vo svete dopomohli k tomu, že táto téma sa dostala do popredia. Ako povedal významný český egyptológ Miroslav Bárta, archeológia sa stáva vedou 21. storočia, pretože to, čo sledujeme dnes, poznáme už z praveku a zo staroveku ľudstva.

Civilizácia: Každú raz čaká koniec a príznaky sa podobajú. Takto jej zánik videl slávny maliar Hieronymus Bosch.
Civilizácia: Každú raz čaká koniec a príznaky sa podobajú. Takto jej zánik videl slávny maliar Hieronymus Bosch.
ARCHÍV

Foto: Archív

Prečo táto téma tak priťahuje verejnosť?

Ľudí vždy lákali zániky a pády veľkých ríš, pre laikov sú tieto procesy čiastočne nepochopiteľné, až tajomné. Prečo zanikla Rímska ríša, kam zmizli starovekí Mayovia? Všetko sú to zaujímavé a atraktívne témy. Určite nejde len o akademický problém. Veď niektoré kolapsy spoločností sme zažili v priamom prenose - napríklad pád Sovietskeho zväzu alebo arabské revolúcie z rokov 2010 a 2011.

Zrúcaniny antického Ríma sú priam symbolom zániku. Čaká kolaps každú civilizáciu?

V dejinách zatiaľ skolabovala každá civilizácia, v podstate je to len otázka času. Niektoré prvky sa však dajú identifikovať - sú to ekonomické problémy, demografické komplikácie ako preľudnenosť alebo starnutie populácie, environmentálne javy ako ekologické katastrofy spôsobené človekom, ktoré poznáme už od staroveku, takisto zmeny v spoločenskej hierarchii. Musíme si však uvedomiť, že kolaps nespôsobuje len jeden faktor. Príčiny kolapsu sa kumulujú. Zánik Rímskej ríše, presnejšie jej západnej časti, je asi najtypickejší príklad kolapsu - nerentabilná expanzia, predražená armáda, zlý sociálny systém, neschopné elity, obrovská inflácia, ale rovnako environmentálne problémy, ktoré sa odohrali síce až v Strednej Ázii, no spôsobili tlak nomádov smerom na západ. To všetko viedlo k zániku Rímskej ríše.

Speje aj naša civilizácia ku kolapsu?

Najskôr si musíme uvedomiť, že slovo kolaps síce chápeme ako deštrukciu a zánik, ale v skutočnosti je to zmena. Áno, niekde môže byť aj deštruktívna, ale nemusí to tak nutne byť. Vedci sa zhodujú, že kolaps je vlastne zjednodušenie spoločnosti. Nevieme, čo nás čaká. Ale môžem povedať, že naša spoločnosť sa naozaj nachádza na rázcestí, niektoré javy sú veľmi podobné tomu, čo sa dialo v Rímskej ríši alebo pri zániku klasickej mayskej civilizácie.

Dá sa kolaps odvrátiť či aspoň oddialiť?

Niekedy sa to stáva. Príkladom môže byť Byzantská ríša, ktorá „zvládla“ prechod zo staroveku do stredoveku. A európska civilizácia už raz bola blízko zániku. V stredoveku, v 14. storočí, viedli faktory ako zmena klímy - takzvaná malá doba ľadová -, preľudnenie, ekonomické problémy aj rozšírenie moru takmer k jej pádu. Napriek vysokým stratám sa vtedy z toho európska spoločnosť dostala.

Vo svete dnes vládne populizmus a prázdnota elít, prerozdeľovanie majetku je mimoriadne nespravodlivé, hovorí sa aj o strate identity euroatlantickej civilizácie. Na druhej strane sú tu nekontrolovateľné technológie, uzatváranie do virtuálnej reality aj nové choroby odolné proti liekom. Čo podľa vás spôsobí zánik?

Zlyhanie elít je jeden z faktorov, ktorý vedie ku kolapsu. Ale naozaj nejde len o jeden jav. Dnes je problém aj naše nastavenie, sme jednoznačne expanzívni. Ale rast, napríklad ekonomický, má svoje limity. Skrátka, existuje obmedzené množstvo ľudí, ktorí si môžu kúpiť nový smartfón. Rovnako nebezpečné sú zmeny v demografii spoločnosti. Európska spoločnosť starne, zatiaľ čo štáty Blízkeho východu a Afriky vykazujú obrovské percento mladých ľudí do 30 rokov. Nebezpečné sú aj klimatické zmeny, stačí menšie sucho v tradičných obilniciach sveta a zdražejú základné potraviny. Nárast ceny chleba o 20 centov v Európe viac-menej nepocítime, ale v takom Egypte to môže byť obrovský problém. Potrebujeme viac potravín, viac zdrojov, nové lieky a podobne, preto musíme stále objavovať nové veci. Ľudia sa však strácajú v obrovskom toku informácií, na internete najviac trpí pravda, ktorú musíte vydolovať z množstva hlúpostí a poloprávd. Cítiť to aj v samotnom bádaní o kolapsoch. Existuje množstvo falošných prorokov, ktorí sa cielene hrajú s naším strachom.

Lenže ako bežný používateľ internetu rozozná falošných prorokov? Veď táto téma je doslova tunelovaná rôznymi trolmi a bludmi o apokalypse.

To je ťažká otázka. Ak niekto niečo podobné tvrdí, musíme si v prvom rade overiť fakty. Dnes tonie je až taký problém, môžete si vygúgliť, kto je čo zač, či ide o seriózneho vedca, alebo fiktívnu osobu. V druhom rade si musíme uvedomiť, že falošní proroci často do svojich úvah zamiešajú aj svoje politické alebo ideologické presvedčenie. Nakoniec, veľmi často si zamieňajú príčiny so znakmi kolapsu. Napríklad príchod nových náboženských ideológií počas krízových období je znakom, ale nie príčinou pádu.

Ak sa však hovorí o zlyhávaní elít, zaň sú predsa zodpovední konkrétni ľudia. Nie? Prečo máme len populistov bez názoru alebo, naopak, extrémistov?

Nejde len o Trumpa či Kotlebu. Oveľa viac sa obávam inteligentných populistov, ktorí prídu po týchto dnešných, respektíve už prichádzajú s nimi. Kríza elít bola pritom sledovateľná už v minulosti. Zdá sa, že ony medzi prvými tušia, že sa niečo deje, a občas sa to aj snažia riešiť, ale používajú len metódy, ktoré používali vždy, a to im vychádza úplne opačne, ako chcú. Keďže cítia stratu postavenia, snažia sa ho získať späť, aj na to máme opäť príklady z minulosti. Pred krízovými obdobiami sa stavali najväčšie a najrozsiahlejšie chrámy, príkladom môže byť zánik Starej ríše v Egypte. Rovnako v niektorých archeologických kultúrach sa pred koncom objavuje viac luxusných milodarov v hroboch. Pred kolapsom osídlenia Veľkonočného ostrova stavali obyvatelia najviac sôch. Akoby si elity chceli svojou prezentáciou upevniť postavenie a potvrdiť tak svoj význam pre spoločnosť. Napríklad od krízy v roku 2008 stúpa predaj luxusných automobilov a dosahuje čísla, aké dovtedy nemal.

Takže sa môžeme poučiť z kolapsov predošlých civilizácií?

Ľudia sa z dejín nedokážu poučiť. Možno aj preto, že si z nich vyberajú len to, čo sa im hodí. Ľudstvo už viackrát dokázalo, že kolektívny samovražedný skok z útesu je možný. Nechcem však zbytočne strašiť, kolaps nie je bitka medzi pekelnými a nebeskými armádami. Je to zmena a na tú sa dá čiastočne pripraviť.

Máme si začať kupovať konzervy do zásoby alebo sú rozumnejšie spôsoby?

V najhorších variantoch sa môžeme nachystať napríklad na dočasný výpadok energií alebo nedostatok potravín. Musíme počítať aj s možnosťou, že do našej krajiny prídu migranti - a nemusia to byť nutne len obyvatelia Sýrie a Iraku, ale napríklad aj Ukrajinci a ďalší. Rovnako musíme počítať, že výpadky v globálnej ekonomike môžu ovplyvniť náš export, už aj tak dosť závislý od výroby automobilov. Ekonomiku musíme zbaviť závislosti od jediného smeru produkcie. Takisto by bolo vhodné, aby zdroje surovín neprichádzali len z jedného smeru, treba hľadať ďalšie alternatívy. Štát by mal mať pripravené zásoby potravín aj akcieschopnú armádu.

V susednej Českej republike vraj vedci pravidelne konzultujú svoje zistenia s predstaviteľmi vlády, parlamentu, biznisu či armády.

U nás zatiaľ nič také neexistuje. Ako krajina sa musíme pripraviť v mnohých oblastiach. Kto dnes napríklad vie, ako sa zachovať v prípade ekologickej katastrofy? Veľmi dôležité je konečne skvalitniť školstvo. Nie všetko však závisí len od štátu. Jednotlivci by sa mali udržiavať v dobrom zdravotnom stave, istotne pomôže, ak sa ľudia budú vzdelávať v jazykoch a kriticky pristupovať k informáciám.

Vraj už v starom Egypte nariekali nad tým, že kedysi bolo lepšie... Je naša civilizácia lepšia či horšia než predošlé?

Naša západná civilizácia je v prvom rade naša, preto by sme si ju mali vážiť a snažiť sa o jej vylepšenie. Tým myslím celú Európu. V každej dobe sa objavuje istý prvok nostalgie za predchádzajúcou epochou. Dnes sa v mnohých ohľadoch máme lepšie ako naši predkovia, napriek tomu sa mnohí ľudia necítia šťastne. Máme najväčšiu priemernú dĺžku života, zníženú úmrtnosť novorodencov, skoro úplne sme zlikvidovali analfabetizmus. Napriek tomu sa objavujú negatívne javy ako všeobecný strach ľudí, nárast radikálnych hnutí, je tu obrovská priepasť medzi ekonomickými a politickými elitami na jednej strane a masou ľudí, ktorej sú niektoré veci odopreté.

Nie je fakt, že všetko, čo vzniká, raz aj zanikne a že na každom konci je aj začiatok?

Pád Rímskej ríše bol pre jej obyvateľov katastrofa, ale pre germánske kmene, ktoré sa usádzali na jej území, to bolo požehnanie. Záleží, na ktorej strane barikády sa ocitnete. Zo zmeny však určite budú profitovať tí jedinci alebo spoločnosti, ktoré sa na ňu nachystajú. Jedna kniha o kolapsoch sa výstižne volá Niečo prekrásne sa končí, niečo sa začína. Kolaps môže nakoniec byť pre nás aj príležitosť - na pozitívnu zmenu.

Rozhovory