„Keby mi niekto povedal, čo všetko zažijem, tak by som rozmýšľal, či do toho ísť,“ hovorí advokát Michala Kováča ml.

Ak sa amnestie nedajú rušiť ani opravovať, nemala by platiť prvá, ktorá sa nevzťahovala na páchateľov? - pýta sa advokát Ján Havlát

Rozhovory

Zavlečenie Michala Kováča mladšieho do Rakúska šokovalo takmer celé Slovensko. Jeho advokát s ním prežíval a riešil všetky problémy. Deväťdesiate roky boli podľa jeho skúseností naozaj poriadne divoké. Ako hovorí, ak by vedel, čo všetko sa bude diať, asi by viac premýšľal, či prípad vezme. Je naozaj nutné zrušiť Mečiarove amnestie alebo existuje aj jednoduchšia možnosť, ako potrestať páchateľov zavlečenia?

O prípade mladého Kováča, o sledovaní SIS-kármi aj o tom, ako v deväťdesiatych rokoch fungovalo právo, sa s advokátom JÁNOM HAVLÁTOM (63) rozprávala JULIÁNA BIELIKOVÁ.

Advokát Havlát: Spis o zavlečení čaká zakonzervovaný na súde. Len čo by bola zrušená amnestia, súd by mohol konať, akoby sa nič nestalo.
Advokát Havlát: Spis o zavlečení čaká zakonzervovaný na súde. Len čo by bola zrušená amnestia, súd by mohol konať, akoby sa nič nestalo.
Matej Jankovič

Ako ste sa k prípadu dostali?

Niekedy na jar 1995 začali vychádzať v médiu Slovenská Republika články o tom, že na mladého Kováča je vydaný medzinárodný zatykač. Prezident ma vtedy požiadal, vzhľadom na to, že vedel, že hovorím po nemecky, aby som sa prípadu venoval. Podarilo sa mi kontaktovať mníchovskú prokuratúru, ktorá vydala medzinárodný zatykač, a tiež dosiahnuť to, že na nemecké veľvyslanectvo mal prísť prokurátor vypočuť môjho klienta. To sa malo uskutočniť ku koncu augusta.

Ale neuskutočnilo sa. Prečo?

Mal som vtedy dovolenku, tak sme to posunuli na začiatok septembra. A už viete, že 31. augusta bol mladý Kováč zavlečený do Rakúska. Výsluch sa nemohol uskutočniť. Skončilo sa to tak, že som ho ďalej zastupoval vo všetkých veciach. Viete, že ho zadržali v Hainburgu a vzali do väzby. O jeho vydaní do Nemecka rozhodoval rakúsky krajinský súd. Nakoniec ho nevydali.

Dosť dlhý čas bol teda v Rakúsku. Vy ste za ním cestovali?

Z väzby ho prepustili na kauciu a jednou z podmienok bolo, že nesmel opustiť územie Rakúska.

Myslíte, že únoscovia využili situáciu, že vy ste boli mimo Slovenska a termín výsluchu bol posunutý?

Mne to bolo divné, lebo neskôr som sa zo správy generála Mitra (bývalého šéfa SIS - pozn. red.) dozvedel, že sme boli monitorovaní. Nedá sa vylúčiť, že únoscovia mohli vedieť, že sa má výsluch uskutočniť. Dôvodov na zavlečenie bolo asi viacero a jeden z nich bol, že chceli kompromitovať prezidenta republiky týmto spôsobom. Lebo viete, že Slovensko ani žiadna iná krajina nevydáva svojich občanov do zahraničia v prípade, že je vydaný zatykač. Platí všade naokolo. Preto aplikovali Rakúsko. Krajinský súd neskôr v rozhodnutí, že Michala Kováča nevydá, konštatoval, že do zavlečenia boli zainteresované slovenské štátne orgány. Bolo z toho veľké haló. Na pojednávaní vypočuli aj prezidenta republiky.

Ako to potom pokračovalo?

Po tomto rozhodnutí sa vrátil Michal Kováč mladší na Slovensko a začala sa ďalšia tortúra. Kým bol v Rakúsku, tu vzniesli proti nemu obvinenie za podvod vo vzťahu k Technopolu. Teda v tej istej veci, ktorá už bola vedená v Nemecku a pre ktorú na neho vydali medzinárodný zatykač. Michal Kováč chcel, aby sa to riešilo tam, kde sa to začalo, teda v Nemecku. Vycestovali sme, ale na hraniciach nás zastavili a zobrali mu pas. Nič iné som nemohol robiť, len písať žiadosti o vrátenie pasu. Dali sme aj žalobu na Najvyšší súd, ktorý rozhodol, že ho nevrátia. To bola zrejme posledná kvapka, ktorá motivovala prezidenta, aby dal synovi milosť. Jej jediný účel bol, aby sa jeho syn mohol dostať do Nemecka a aby tam trestné konanie prebehlo.

Z akého dôvodu sa začali dve rovnaké konania?

V trestnom práve existuje zásada ne bis in idem, teda nie dvakrát za to isté. Nemecké konanie sa začalo podstatne skôr. Napriek tomu ho začali aj na Slovensku. Nejdem ako advokát hodnotiť, prečo to urobili, ale vaši čitatelia si záver urobia.

Bol Michal Kováč mladší obvinený, keď na neho Nemci vydali zatykač?

Nie, najskôr bol podozrivý, obvinili ho, až keď tam došiel. Cesta do Nemecka nebola jednoduchá, bola cez tri väznice. Najskôr v Rakúsku a potom na ceste do Nemecka aj v Česku, kde trval proces vydávania asi týždeň. Následne ho odovzdali Nemcom, ktorí ho zas zobrali do väzby. Celé to bolo také kafkovské. Tam musel zložiť kauciu a zakázali mu opustiť Nemecko. Až v apríli 1998 mu vrátili pas a mohol na skončenie procesu počkať na Slovensku. V apríli 1999 potom zastavili jeho trestné stíhanie.

Ako bol podľa nemeckých orgánov zainteresovaný do kauzy Technopol?

O jeho účasti a účasti ďalších Slovákov vypovedal po svojom odsúdení jeden Slovák žijúci v zahraničí. Na základe toho ho dali Nemci do systému ako podozrivého. Z akého dôvodu takto vypovedal, to neviem. Boli rôzne konšpiračné teórie, že ho navštevovali osoby zo Slovenska a ovplyvňovali ho, že mu vraj niečo sľúbili. Ale to sú pre mňa konšpirácie. Fakt je taký, že zrazu v marci 1995 sa jeden slovenský denník dostane k zatykaču a celý ho publikuje.

Spolu s Kováčom bol podozrivý jeho obchodný partner Martin Syč-Milý a Marián Kočner?

Áno, oni boli v spise.

Keď dával prezident milosť, musel ju dať všetkým?

On dal na celý Technopol. Nemohol to dať výlučne svojmu synovi. Bolo to však preto, aby mohol cestovať.

Ako dopadli tí ďalší v Nemecku?

Nemci nikoho z tejto zostavy neodsúdili.

Ako ste to vtedy prežívali?

Nevedel som, do čoho sa dostávam. Keby mi niekto povedal, čo všetko zažijem, tak by som rozmýšľal, či do toho ísť. Som však advokát, je to moja povinnosť. Pán prezident bol z únosu hotový, dokonca sa vybral za pánom Klestilom (vtedajší prezident Rakúska - pozn. red.). Ale nikto nikde vo svete nezvráti zatykač. A neskôr sa začalo vyšetrovať zavlečenie. Objavil sa utajený svedok, ktorý vypovedal. Kontaktoval ma, povedal, že bol súčasťou tej mašinérie.

Teraz hovoríme o Oskarovi Fegyveresovi?

Áno. Chcel hovoriť. Mal problém, že sa stal účastným na niečom takom. V ten deň sledoval dom Michala Kováča mladšieho, videl, ako odchádza, ako ho vytiahli z auta a odviezli. Hneď som kontaktoval pána prezidenta, ktorý sa s ním chcel porozprávať. Mohla to byť totiž volavka, v spravodajskej reči aktívne opatrenie. Nakoniec som ho sám doviezol v aute k prezidentovi domov. Na zadnom sedadle, zakrytého. Nechcel som, aby ho hneď videli ochrankári. Prezident sa s ním porozprával a uveril mu. Svedok bol ochotný vypovedať, čo aj urobil, a následne odišiel zo Slovenska. Keďže môj klient bol vtedy v Rakúsku vo väzbe, chtiac-nechtiac som sa stal spojkou. Fegyveres vypovedal aj v Rakúsku, kde ten únos normálne vyšetrovali. Mali aj identikity. Zrejme z ich záverov čerpal Krajinský súd vo Viedni, keď rozhodol, že Kováča nevydá.

Vyvíjali na vás tlaky? Už dávnejšie ste sa vyjadrili, že ste si našli v aute drogy.

V správe generála Mitra, to bol šéf SIS v roku 1998, bolo uvedené, že sledovali viacerých, mňa odpočúvali. Poliali mi auto horľavinou, našťastie v noci pršalo a zhaslo to. Raz mi dali do auta drogy. Pritom som tým autom veľa cestoval. Boli pod sedadlom spolujazdca v malom priestore. Tiež mi uvoľnili skrutky na kolese. V servise sa potom čudovali, odkiaľ mali špeciálny kľúč. Všetko mali... A čo bolo najhoršie, v tej správe som sa dozvedel, že vo Švajčiarsku, kde mu Milan Kňažko vybavil azyl, mali Fegyveresa zlikvidovať, zrejme aj s nami. To, že ma sledovali, som vedel. Niekedy som si aj zapisoval čísla áut. Tváril som sa, že nič. Nesmiete im dať najavo, že to viete, lebo zmenia taktiku. Do telefónov som schválne hovoril vety, ktoré som chcel, aby niekto iný počul. Ako napríklad - Doklady mám v trezore u notára v Rakúsku.

Ako teraz hodnotíte tú dobu?

Bolo to nenormálne obdobie. Pripadá mi to ako zlý sen. Mladší čitatelia tomu ani nemusia veriť. Presne ako ja, keď som chodil na vysokú školu a hovorili nám o zverstvách a procesoch v 50. rokoch. Človek si povie, toto sa nemohlo stať. A stalo sa to! Normálny mladý človek, ktorý má teraz 20 rokov, tomu ani nemôže uveriť.

Videli ste film Únos?

Áno, lebo ma to zaujímalo. Čakal som v tom však viac dokumentaristiky. Vnímam dobre, že ten film vznikol. Aby to ostalo v pamäti. Tak, ako sa natáčal Norimberský proces aj s hroznými zábermi z koncentračných táborov, ktoré sú preto, aby dokázali, že sa to stalo. Aby nemohli niektorí popierať holokaust. Každý mladý človek si môže pozrieť, že tie kopy mŕtvol nie sú vymyslené a že to nie sú mimozemšťania. Videl som, akí ostali po Únose mladí ľudia primrznutí. Presne to demonštrovalo 90. roky a myšlienkové pochody jednotlivých zapojených. Vtedy ste otvorili noviny a našli ste tam len - ten bol zastrelený, toho popravili, odrezali niekomu hlavu a položili ju na kapotu auta aj s policajnou čiapkou. Každý týždeň niečo.

Čo hovoríte teraz na snahy o zrušenie amnestií? Myslíte, že to k niečomu povedie?

Je možné, že nájdu nejaké ústavné riešenie. Sú názory, že amnestie sa dajú aj že sa nedajú zrušiť. Obvykle to hovoria právnici. A dvaja právnici majú tri názory. (Smiech.) Ja si myslím, že ich možno zrušiť. V roku 1998 vydal Mečiar dve amnestie. Prvá bola zlá. Hovorila o amnestovaní v „súvislosti s oznámením o zavlečení“. Policajt, ktorý to vyšetroval, ju hneď aplikoval a odložil vec. Na základe toho som podal sťažnosť a žiadal som, aby dozorujúci prokurátor zrušil rozhodnutie. Teraz si to aj vyčítam. Text amnestie sa totiž nijakým spôsobom nevzťahoval na okruh páchateľov. Prokurátor to zrušil a policajt nemohol aplikovať amnestiu. No a amnestodarca o nejaké dva mesiace vydal druhú amnestiu. Tú označili ústavní právnici za opravenú. Tá už bola dobre napísaná. A zastavili to.

Verí si: Mečiar po rokoch opäť na verejnosti, Jeho hlavný výrok bol, že teraz chráni Fica.
Verí si: Mečiar po rokoch opäť na verejnosti, Jeho hlavný výrok bol, že teraz chráni Fica.
Július Dubravay

Bolo však jedno rozhodnutie Ústavného súdu, o ktorom sa dnes veľa nehovorí, ale je zaujímavé.

Prišla nová vláda a zastupujúci prezident Mikuláš Dzurinda vydal rozhodnutie o zrušení amnestií. Niekto podal sťažnosť na Ústavný súd, ktorý jej vyhovel, a povedal: „Amnestia sa nedá zrušiť a nedá sa ani opravovať.“ Z toho vzniká otázka - mohol opraviť Mečiar svoju amnestiu? Mne sedliacky rozum hovorí, že ak druhou amnestiou nemôžem rušiť ani opraviť tú prvú, tak je platná prvá. A tá sa nevzťahovala na páchateľov. Toto sú moje akademické úvahy.

V akom štádiu sa celá vec zastavila? Dostalo sa to až na súd?

Na Okresnom súde Bratislava 3 bolo v roku 2001 konanie zastavené, lebo sudca aplikoval amnestiu. Tento spis, kde sú konkrétne osoby, je kompletne zakonzervovaný na súde. A tam čaká. Len čo by bola zrušená amnestia, súd by mohol konať, akoby sa nič nestalo. Buď by obžalobu prijal a nariadil pojednávanie, alebo by vec mohol vrátiť prokuratúre na došetrenie. Teraz, keď počúvam - „umožnime vyšetrovanie“ - si hovorím, aké vyšetrovanie? Veď je to vyšetrené.

Niektorí ľudia sa možno pýtajú, či súvisí zrušenie amnestií aj so zrušením milosti v prípade Technopol.

Nie, to spolu vôbec nesúvisí. Jedna bola abolícia a druhá bola amnestia. To bola individuálna milosť. Jablká a hrušky. To je podobné, ako keď sa ma pýtali, či sa amnestia vzťahuje na Remiáša. Niektorí právnici hovoria, že áno, lebo ak je tam prepojenie a došlo k nej v súvislosti so zavlečením, tak áno. Ale ja som nečítal u Remiáša, že by sa niekto dovolával amnestie. Tam boli obvinené dve osoby, ktoré potom vypadli z obvinenia, lebo jeden bol v čase skutku mŕtvy. Na to sa asi amnestia nevzťahovala, ibaže by sa dokázalo, že sa vraždilo v súvislosti so zavlečením.

Poznali ste Róberta Remiáša?

To bol taký milý chlapec. Dokonca posledný deň bol u mňa, lebo v tom čase robil faktoringové a forfaitingové služby. Pre mňa to bol strašný šok, keď jeden deň na obed hovoríte s človekom a na ďalší sa dozviete z rozhlasu, že ho večer takým spôsobom zavraždili. Keď bol u mňa, siahol do vačku, vytiahol revolver a sadol si naň. Povedal: „Viete, oni ma sledujú. Všelijaké tiene mám za chrbtom.“ Dodal, že bol za vyšetrovateľom Čížom (tretí vyšetrovateľ zo skupiny Stredoslovákov, ktorí vraj pre objektivitu prípad dostali - pozn. red.), ktorému hovoril, že ho sledujú. Ten chcel, aby dotiahol Fegyveresa na Slovensko. Potom boli dymové clony, že to bolo vznietenie plynového pohonu. Ale našiel sa jeden slušný a smelý pracovník Kriminalisticko- expertízneho ústavu, ktorý povedal, že to nebol samovýbuch, ale iniciovaný výbuch. Potom odišiel z polície.

Čo si myslíte o tom, že je teraz pán Lexa takpovediac celebrita. Chodia za ním známe osobnosti, ktoré sa tvária ako jeho kamaráti.

To som nesledoval. Videl som, že ho chceli na Markíze osloviť na letisku. To ma nezaujíma. Dokonca ma nezaujímajú ani ostatní z tej kauzy.

Ste v kontakte s Kováčom mladším?

Áno, teraz pôsobí v konzulárnych službách a občas chodí na Slovensko.

A hovoril vám, či ten film videl?

Určite má nejaké komunikačné kanály. Samozrejme by sa mu veľmi uľavilo, keby sa amnestie otvorili. Bolo to hrozné obdobie.

Čo vlastne s Technopolom mal, okrem výpovede odsúdeného Krylova? Lebo som sa dočítala, že on s Technopolom nič nemal.

Krylov vypovedal, že firma Michala Kováča mladšieho bola zainteresovaná na podvodnom konaní, za ktoré on sedel, aby som to skrátil jednou vetou. V priebehu výkonu trestu prišiel s touto teóriou. Nemci to zapísali a vydali medzinárodný zatykač. Oni to berú konzistentne. Neskúmali, či je to syn toho alebo tamtoho. Krylov prišiel neskôr vypovedať aj na Slovensko. Ak by stíhanie malo mať nejaký účel, mali by aj jeho obviniť. Ale oni ho sem doniesli, dali mu voľný priechod. A poslali ho preč. Také právne prostredie vtedy bolo. Jeden podraz na druhý.

Čo hovoríte na vystúpenie Vladimíra Mečiara v TA3? Napríklad na to, že by zrušenie amnestií destabilizovalo celé Slovensko?

Videl som to, zamyslel som sa. Jeho hlavný výrok bol, že teraz chráni Fica. Lebo toto nie je na neho, ale na Fica. To som nepochopil. Poslal nejaký odkaz a teraz je na novinároch, aby ho rozkryli. Lebo on tvrdí, že chráni túto vládu. Zrušením amnestií však nedôjde k ničomu. Začne sa súd, ktorý buď obžalobu prijme, alebo to vráti prokuratúre.

Rozhovory