Nelegálne množiarne: Podarí sa ich vďaka novele zákona zlikvidovať?

Maltézačika na pumpe za stovku si už vraj nekúpite. Ale kto to skontroluje?

Zvieracia ombudsmanka Zuzana Stanová hovorí, že nový zákon z dielne ministerky Gabriely Matečnej je skvelá správa. Nie je to však všeliek.

Rozhovory

Konečne po rokoch dobrá správa, teší sa právnička iniciatívy Zvierací ombudsman. Vzdelaním je právnička, dušou aktivistka. Ochrane zvierat sa táto matka dvoch detí venuje profesionálne už desať rokov. Doma má dvoch psov. Podieľala sa na novele Trestného zákona, ktorá sprísnila tresty za týranie zvierat. Ako sa pozerá na novelu zákona z dielne ministerky Gabriely Matečnej? Čo v nej chýba a čo sú, naopak, pozitívne body? Právnička aktivistka vysvetľuje, akým rizikám sa vystavujete, ak kúpite zvieratko od neférového množiteľa.

Spomína konkrétne povinnosti, ktoré musia podľa nového zákona splniť všetci milovníci zvierat. So ZUZANOU STANOVOU (37) sa zhovárala VERONIKA COSCULLUELA.

Zviera už nebude vec, tešíte sa?

Určite je to dobrá správa. Je to úspech všetkých aktivistov a združení na Slovensku, ktoré sa o to dlhodobo snažia. Treba však povedať, že to nie je všeliek. Povedala by som, že to môže byť taký prelom v myslení. Očakávam, že sa od tejto zmeny odrazí ďalšia legislatíva a prinesie to pozitívnu zmenu.

TIETO utýrané zvieratá konečne ochráni zákon: Sučka zabitá sekerou pred očami dieťaťa, obesené psy v osadách

Prečo až teraz? SaS sa o to pokúšala niekoľkokrát.

Nevidím za tým nič politické, vnímam to ako logické vyústenie iniciatívy, ktorá tu za hojnej medializácie prebieha posledných desať rokov. Myslím, že bolo neodvratné, že k tomu skôr či neskôr príde. Podstatne ľahšie sa presadzujú veci, keď ste pri moci. Nie som si istá, či sa dá taký komplexný problém riešiť len poslaneckým návrhom, aj keď my sme napríklad poslednú novelu podporovali. V každom prípade, na úseku pôdohospodárstva je to prvá ministerka, ktorá túto agendu považuje za dôležitú.

Ide o prvú veľkú reformu za posledné roky, ktorá sa týka tejto témy?

Nie. Som rada, že sa podarilo sprísniť tresty za týranie, ktoré sú účinné od roku 2011. Vtedy sa otvoril Trestný zákon, spísali sme hromadnú pripomienku a tá bola prijatá. Tresty za týranie boli dovtedy nelogicky nízke a my sme navrhli upraviť sadzby na úroveň, akú mali určenú v Česku, keďže to je nám legislatívne najbližšie prostredie. Dovtedy tresty neplnili ani represívnu, ale ani len preventívnu funkciu.

Extrémisti sa známemu režisérovi vyhrážajú fyzickou likvidáciou

Komunikoval rezort Gabriely Matečnej s vami alebo s neziskovými organizáciami, s útulkami?

Spolu s inými organizáciami sme pripravili návrh o ochrane zvierat a diskusia sa začala pred niekoľkými rokmi.

Skutočne sa zaradíme k najvyspelejším krajinám v tejto oblasti, ako hrdo tvrdí ministerka? Nemajú už všetky krajiny Európskej únie v zákone napísané, že zviera nie je vec?

To majú. V dohovore Rady Európy o ochrane zvierat v záujmovom chove z roku 1987 je to napísané. Slovensko z toho prijalo do svojich zákonov takmer všetko, napríklad to, že nie je možné usmrtiť zviera bez primeraného dôvodu len preto, že je nechcené, alebo nie je možné opustiť zviera s úmyslom zbaviť sa ho. Napodiv, preambulu, z ktorej vyplýva, že zviera nie je vec, sme prebrali až teraz.

Tak ako to je? Ako hovorí Matečná, že týmto zákonom mnohé krajiny predbehneme, alebo niečo doháňame?

Neradi kritizujeme úradníkov, keď sa prijíma niečo dobré, ani ja osobne nemám kritiku v povahe, snažím sa vidieť veci v lepšom svetle. Ale povedala by som, že sa konečne zaradíme tam, kde by sme sa mali - nazvime to do jadra, keď sa to teraz tak zaužívalo.

„Malým negatívom je, že mzdy robotníkov rastú,“ vraví o atraktivite Slovenska britský ekonóm

Čo zákon zmení pre majiteľov domácich zvierat? Nepridá len administratívu?

Jeden zásadný moment, ktorý v tom celom možno vnímať, je registrácia. Je tam niekoľko typov. Pri viacerých oblastiach sa zavádza povinnosť registrovať - povinné čipy, lehoty na ne aj sankcie, ak sa povinnosť nesplní, ďalej sa registrácia týka zmeny vlastníka, či darujete, či predáte, alebo získavate.

V čom je zákon antimnožiteľský?

Práve v tom, že prvý vlastník má povinnosť do 12 týždňov života začipovať zviera a zapísať ho do registra. Musí doň zaznačiť všetky údaje. Proti podnikavým nezákonným množiteľom bojuje aj bod o tom, že v tomto registri bude každá ďalšia zmena vlastníctva. Dá sa potom ľahko dopátrať, odkiaľ zvieratá pochádzajú. Vy ako majiteľ budete vedieť pôvod aj to, či sú zvieratá riadne zaevidované.

Opíšete na príklade, čo bolo možné doteraz a čo sa stane po zmene?

Doteraz sa dialo to, že ste chceli maltezáčika, zavolali ste niekoho z bazoša, on vám povedal, že nemá čas, cestuje, psíka ste prevzali na nejakej pumpe a dali mu sto eur. Nik neriešil, že sa obišli nejaké povinnosti. Teraz viete, že vám musí dať psíka nielen čipovaného, ale musí mať aj dokumentáciu, prevod sa musí zaregistrovať. Nejde to už len z rúčky do rúčky. Viete, že ak nie je registrovaný, tak zrejme ide o množiteľa a niečo nie je v poriadku. Navyše, sami sa vystavujete riziku sankcie, ak takého psíka kúpite. Má to potenciál odradiť ľudí, aby kupovali od neetických množiteľov s vidinou nízkej ceny, a teda zredukovať a zneatraktívniť tento nepekný biznis.

Mama vravievala: „Choď predo mnou desať metrov, nech sa za teba nehanbím,“ spomína pankáč Jano Kassa

Niektorí ľudia neveria, že zákon skutočne zviaže ruky kriminálnym množiteľom. Veď každý biznis asi funguje dovtedy, kým je dopyt.

S týmto štýlom myslenia mám vážny problém. Samozrejme, vždy sa nájdu ľudia, ktorí budú zákon obchádzať, to je prirodzená vec. Ale preto predsa neprestaneme prijímať zákony. Základ je, aby sme sa k problému nejako systémovo postavili. Zákon treba prijať a potom vylepšovať, či v procese kontroly, alebo legislatívnymi úpravami.

Je zákon v teréne vykonateľný? Budú úradníci na to, aby register a to, či sú psy začipované, kontrolovali? A uložia sankcie?

Vykonateľnosť zákona spočíva najmä v efektivite kontrol. To znamená personálne i časové kapacity. Veterinárni inšpektori majú aj iné povinnosti, napríklad kontrolovať chovy hospodárskych zvierat, aby ani tam nedošlo k pochybeniam. To je vlastne gro ich agendy. Otázka je, koľko kapacít uvoľnia na kontrolu tejto novej agendy. Myslím si, že keď ministerstvo ide do tohto zákona, ráta aj s tým, že vyčlení kapacity na jeho kontrolu, a nastaví sa na to.

Zákon bude fungovať len proti tým množiteľom, ktorí predávajú šteniatka na pumpách, Slovákom. Ale nie je problém, že sme najväčší vývozca zvierat, ktoré hynú v kamiónoch do zahraničia?

Rozdiel je tom, že zvieratko potrebuje pas spoločenského zvieraťa, vakcinácie, registráciu v systéme a vývoz sa musí vopred ohlásiť regionálnym veterinárom. Existuje množstvo predpisov v rámci Európskej únie, ktoré upravujú ochranu zvierat pri preprave. Ich efektívnosť v praxi je druhá vec. Problém vzniká pri ilegálnych vývozoch, ktoré nie sú registrované, a teda sa dá na ne prísť iba náhodnými kontrolami vozidiel. A sme opäť pri tom - kvalita zákona je jedna vec, ale zákon je bezzubý, ak s ním ruka v ruke nejde kvalitný systém kontroly.

Ak chce niekto zarobiť peniaze v erotickom priemysle, musí rátať s tým, že sa to neskôr prevalí a dozvie sa to okolie

Nebolo by lepšie vzdelávať ľudí, aby od množiteľov podvodníkov zvieratá nekupovali?

Vzdelávanie v tejto veci je kľúčová vec. Neziskovky sa o to usilujú a stále vyvíjajú aktivitu. Snažíme sa opakovane vplývať a robiť osvetu napríklad v čase Vianoc či vysvedčení, podobne to bolo napríklad s témami falošných plynárov a šmejdov. Ešte stále si ľudia myslia, že mať papier od zvieraťa znamená, že s ním budú chodiť na výstavy. Pritom je to len preukaz pôvodu, aby vedeli, z akých podmienok pochádza.

Zopakujete dôvody, pre ktoré si ľudia nemajú kupovať zvieratá bez papierov?

Ak si kúpite psíka, ktorý je síce lacnejší ako ten s papiermi, od férového chovateľa, môže mať nejakú skrytú chorobu a do šiestich mesiacov uhynie. Dovtedy zbankrotujete u veterinára a navyše si predstavte citovú ujmu, napríklad ak máte malé deti. Nie je to úspora, práve naopak. Vždy keď je niečo lacnejšie, je to podozrivé. Sedliacky rozum.

A čo štát? Robí niečo, aby vplýval na vzťah ľudí k zvieratám?

Mali by byť aj programy na školách, možno v rámci environmentálnej výchovy, proti týraniu, ale aj nejaká koncepčnejšia komunikácia zo strany orgánov štátnej správy smerom k obyvateľom.

„Poraziť sa môže len on sám,“ hovorí o českom prezidentovi jeho slovenský poradca

Pre cirkusové zvieratá zákon problém prevozu nevyrieši. Môžu prísť, len nemôžu vystupovať s číslami, kde využívajú zvieratá. Prečo takéto ležérne „riešenie“?

Ľudia z našej komunity sú celkovo proti cirkusom. Myslíme si, že sú iné a humánnejšie formy zábavy pre deti. Pre zvieratá nejde o bežné správanie, nevystupujú dobrovoľne. Cirkusy so zvieratami sú prežitkom minulosti. To, čo spomínate, že zvieratá môžu doviezť a majú zákaz vystupovať s nimi, sa na prvý pohľad javí trochu nelogické, cieľom však zrejme je postupne zneatraktívniť divožijúce zvieratá pre cirkusový biznis a v tejto časti ho utlmiť. Bude to téma na diskusiu počas pracovnej skupiny na ministerstve. V každom prípade vítame, že dochádza k odradeniu prevádzkovateľov týchto aktivít. Pozitívny moment je, že naše deti by si mali zvykať na to, že tento typ vynútenej zábavy by sme mali vytláčať.

Koľko stojí jeden čip u veterinára?

Riešilo sa, že je tam veľký cenový rozptyl. Od 10 až po 80 eur. Nespomínam si, koľko som platila za svoje psíky, ale myslím, že nejakých 15 eur. Nedá sa asi zaviesť nejaký strop, lebo u nás je voľná cenotvorba. Je to taký chaotický prvok v systéme a niekoho by mohol odradiť od začipovania.

„Ľudia viac akceptujú kura z mrazničky ako jeleňa zastreleného v lese,“ hovorí šéf poľovníkov

Je to vôbec nutné?

Čipy sú dôležité, ak sa vám zvieratko stratí. Môžete ho podľa nich nájsť. Samozrejme, sú ľudia, ktorí majú dôchodok 240 eur ako moja stará mama. Sama som teraz na rodičovskej dovolenke. Ak by čip stál 10-20 eur, to pre ľudí, ktorým na ich zvieratku záleží, azda problém nebude. Často míňame na také veci, ktoré nepotrebujeme, ani si to neuvedomujeme. A čip je jednorazový výdavok. Nechcem to však zľahčovať, rozumiem, že vždy sa nájde niekto, koho to zaťaží. Ale neverím, keď sa zhovárame o extrémnych prípadoch, že by babičke napríklad nepomohol vnuk.

Nezdá sa vám, že podmienka začipovania je vlastne zaručenie biznisu pre veterinárov či firmy, ktoré čipy vyrábajú?

Vždy sa môže plošná povinnosť, ktorú musí niekto vykonať v komerčných podmienkach, takto vnímať. Zrejme z toho niekto nejaký zisk bude mať, ale otázka je, či nám stojí za to, aby sme povinnosť nezavádzali.

Čo v zákone chýba?

Povinnosť pre chovateľov odvádzať dane. Lebo zatiaľ sa na nich nevzťahuje daňová legislatíva, sú z toho vyňatí. Cez našich iniciatívnych daňových kontrolórov by sa zrejme dosiahol pokles nezodpovedných chovateľov. Možno by nešlo o veľký príjem do štátneho rozpočtu, ale bol by pravidelný. Navyše z niečoho, čo je dnes často ilegálne. Budeme o tom s ministerstvom diskutovať.

Myslíte si, že nová generácia detí, ktoré vyrastajú, má bližší vzťah k zvieratám ako naše staré mamy?

Určite vyrastáme k väčšej citlivosti. Z pohľadu posledných dekád máme my, panelákové rodiny, k zvieratám, hlavne k tým spoločenským, bližší vzťah. Ak máme psa, nie je v búde, lebo ju nemá. Naši starí rodičia boli zvyknutí na zvieratá, ale skôr ako citovo ich vnímali úžitkovo. Boli na ne menej viazaní, ako je dnes naša generácia na spoločenské zvieratá, čo, samozrejme, nevylučuje citovú väzbu. Myslím si, že spoločenská mienka sa vyvíja správnym smerom. Ľudia prestali zatvárať oči pred krutosťou a prestali si hovoriť „to sa ma netýka“. Začali sa viac angažovať. Ak má niekto také nastavenie vo vzťahu k zvieratám, tak je predpoklad, že ho bude mať aj v iných oblastiach.

Rozhovory
  • Plus 7 dní
    Článok bol spracovaný a publikovaný redakciou Plus7 dní. Svoje pripomienky, návrhy a tipy môžete adresovať priamo na adresu plus7dni@7plus.sk.