Daniel Thorniley: Ak skolabuje Európska únia, skolabuje aj Slovensko. To je fakt.

„Malým negatívom je, že mzdy robotníkov rastú,“ vraví o atraktivite Slovenska britský ekonóm

„Stredná Európa je v súčasnosti ‚bezpečný prístav‘ a čaká ju rast,“ tvrdí britský ekonóm a prognostik Daniel Thorniley.

Rozhovory

Vyštudoval na Oxforde, špecializoval sa na sovietsku politickú ekonómiu a britský expremiér John Major ho familiárne volal „Danny, hlavný expert na rozvíjajúce sa trhy“. Pracoval ako poradca takmer pre štyri stovky významných firiem pôsobiacich na nových trhoch. Za vyše štvrť storočia svojho pôsobenia nadviazal osobné kontakty s väčšinou lídrov nadnárodných spoločností pôsobiacich v Európe, na Blízkom východe, v Ázii a Afrike. S povestným suchým britským humorom tvrdí, že kľúčom k úspechu v podnikaní je, tak ako v živote, usmerňovať svoje očakávania. Zvyčajne smerom dolu.

S DANIELOM THORNILEYM (61) sa o prognózach vývoja v Európe zhovárala ANKA ŽITNÁ LUČAIOVÁ.

Sme stále atraktívni pre zahraničných investorov?

Stredná Európa získala množstvo priamych zahraničných investícií. Z veľkej časti ide o automobilový priemysel. Ak sa pozrieme na čísla, sú stabilné. Nepredpovedal by som boom v investíciách. V roku 2016 sa tempo trošku spomalilo. Ale to má svoje vysvetlenie v cykloch rozpočtovania Európskej únie. To bolo očakávané a predvídateľné.

„Poraziť sa môže len on sám,“ hovorí o českom prezidentovi jeho slovenský poradca

Spomínali sme investície do automobilového priemyslu, ktoré na Slovensku prevládajú. Nevidíte riziko v tomto jednostrannom zameraní? Je to udržateľné?

Je to riziko. Rast záleží na tom, ako veľmi sa budete držať tohto segmentu. Automobilový priemysel závisí od exportu. Ak skolabuje Európska únia (EÚ), skolabuje aj Slovensko. To je fakt. Čo Slovensko potrebuje, je diverzifikovať. Do iných oblastí. Do informačných technológií (IT), do retailu, do výskumu, vývoja high-end produktov s pridanou hodnotou, do farmaceutického priemyslu. Zatiaľ čo Slovensko a Maďarsko sa sústredili na automobilový segment, napríklad Írsko išlo cestou rozvoja farmaceutického priemyslu a IT. To, čo môže vaša vláda urobiť, je znížiť dane a ponúknuť daňové stimuly, aby pritiahla ďalších investorov.

Cestujete po celom svete, stretávate sa s manažérmi veľkých firiem. Viete zosumarizovať, čo sú najväčšie výhody nášho regiónu a čo sú dôvody, že mnoho firiem sa rozhodne investovať práve tu?

Vidím veľa výhod. Je to tu politicky relatívne stabilné. Dôležitá je aj dostupnosť európskych trhov. Veľké spoločnosti sú unavené z Číny a Ázie. Tie už začínajú byť drahé. Z hľadiska produktivity je pre firmy už výhodnejšie investovať v Rumunsku či na Ukrajine než v Číne. Vzhľadom na to, že v Európe je všade blízko, nevznikajú vysoké náklady na dopravu. Dôležitá je aj kultúrna blízkosť - ľahšie sa spolupracuje s Čechmi či so Slovákmi, než napríklad s Afričanmi alebo s Číňanmi. Ste jazykovo vzdelaní. Máte kvalifikovanú pracovnú silu. Malým negatívom je, že mzdy robotníkov aj administratívy rastú.

„Harabin to tu všetko kurví!“ tvrdé slová známeho exprokurátora

V porovnaní so západnou Európou sú však naše mzdy ešte stále malé.

Áno. Ale veľké firmy sú lakomé, chcú vysoké tržby a nízke náklady. A keď investujú v strednej Európe, majú síce vysoké tržby, ale aj vyššie náklady. Nie je to nič dramatické, nie je to tragédia. Ale je to realita. Viete, ktoré je najviac konkurencieschopné mesto v Európe a vlastne aj v súčasnom svete? Varšava. Tieto trhy sa menia na západné, predaj na obyvateľa je však nižší ako v západnej Európe. Je tam však pozorovateľný stály rast. Varšava je veľmi moderná a rozvinutá, ale ak idete na juhovýchod Poľska, už je to inak. Rovnako na Slovensku, Bratislava je de facto západoeurópska. Ale choďte do Košíc či Banskej Bystrice a uvidíte rozdiel. Je teda ešte dosť príležitostí, kam môže smerovať biznis.

Vy ste známy tým, že ste, pokiaľ ide o strednú a východnú Európu (CEE), veľký optimista.

Áno, vyzerá to pozitívne, nechcem hovoriť, že je to super „easy“ a bez problémov, ale je to dobré. Ak tento región porovnáme so svetom, za ostatné dva roky rastie sedemkrát rýchlejšie ako Latinská Amerika. Tento rok očakávame dvojnásobne vyšší rast, než má Latinská Amerika. Ste na tom oveľa lepšie ako Afrika, Blízky východ. Perzský záliv aj Saudská Arábia tvrdo bojujú o biznis, Turecko spomalilo, Čína zápasí o získanie obchodov. Ak berieme CEE ako kluster pre ekonomický rast, biznis a predaj - a tiež v zmysle politických riskov a trendov -, CEE vyzerá dobre. Priam veľmi dobre. Volám to „bezpečný prístav“. Poznáme politické riziká Maďarska aj Poľska, ale opäť, v porovnaní s Afrikou či Latinskou Amerikou, tieto politické riziká sú manažovateľné a zvládnuteľné. CEE je v porovnaní veľmi dobrá, v absolútnych číslach máte rast HDP v Českej republike, Poľsku, Maďarsku, na Slovensku, v Rumunsku aj Bulharsku.

Keď hovoríme o číslach, skúste ich vysvetliť bežným ľuďom. Ako oni v praxi cítia rast HDP na kvalite svojho života?

Krajiny CEE sa začali „zotavovať“ po kríze v roku 2013. Európska únia rástla o jedno percento, CEE o 1,3 percenta. Zotavovanie sa začalo exportom a investíciami do priemyslu. To však ľudia začali vnímať veľmi pozvoľna a postupne. Platy nerástli rýchlo, nezamestnanosť neklesala rýchlo. Slovensko aj Česko mali zlé čísla nezamestnanosti. Ale v roku 2014 sa začali zmeny. Biznis išiel dobre, firmy museli začať zamestnávať viac ľudí, museli dať lepšie platy. Všetky krajiny CEE si vylepšili čísla nezamestnanosti tak, že sú najlepšie za ostatných desať, dvadsať, ba miestami až tridsať rokov. To je fakt. Ekonomika by mala expandovať. Na Slovensku, v Maďarsku, Poľsku, ale aj v Chorvátsku dosahuje tento index desať- až pätnásťročné maximá. Naozaj to vyzerá dobre.

„Ľudia viac akceptujú kura z mrazničky ako jeleňa zastreleného v lese,“ hovorí šéf poľovníkov

Čo by mohlo ohroziť tieto pozitívne vyhliadky strednej Európy?

Základný moment je, že ak skolabuje EÚ, stredná Európa sa zrúti s ňou. To je kľúčový moment. Videli sme, ako prebiehala ostatná ekonomická kríza. Potom je tu riziko rusko- ukrajinského konfliktu. Ale to sa javí ako veľmi malé. Ohrozením môže byť aj americký dolár. Prezident Trump je šialenec bez akejkoľvek kontroly. Ale to sa dotkne viac iných trhov. Ak Trump urobí niečo šialené, najprv to zasiahne Čínu a západnú Európu, až potom strednú Európu. Nevidím to však nijako akútne a žiť bez rizikových faktorov sa asi nedá.

Dlho bola reč o politických rizikách v Poľsku a Maďarsku.

Môžeme si o režimoch v týchto krajinách myslieť čokoľvek, ale sú jednoznačne probiznisovo orientované a nijako vážne neuškodili podnikaniu. Viktora Orbána sme ešte pred dvoma rokmi považovali za extrémistu. Rok nato Rakúsko implementovalo jeho politiku. Pred niekoľkými rokmi moji klienti nemali Orbána radi. Pretože útočil na banky, západné firmy, telekomunikácie a tak ďalej. Dnes však vidia, že ich biznis je lepší, rastie spotreba. Bankári možno stále nemajú pána Orbána radi, ale krajina má rast 3 až 3 a pol percenta, čo je do veľkej miery možné vďaka sociálnej politike Viktora Orbána, vďaka nízkej nezamestnanosti, ktorá dosahuje tridsaťročné minimá, aj vďaka rastu spotreby. To pomáha aj bankám, aj telekomunikáciám, každému. Toto sa deje od roku 2013.

Ficov ideológ Maďarič: Otvorene o pomeroch v strane aj Monike Beňovej

A vidíme rozdiel?

Áno, zatiaľ čo západný svet ešte stále bojuje s dôsledkami krízy, stredná Európa napreduje veľmi dobre. A nie je to otázka posledného roka, je to dobré štvorročné obdobie. Pritom ešte pred siedmimi rokmi Maďarsko dosahovalo negatívne čísla rastu. Naozaj to z pohľadu čísel vyzerá dobre. Ak porovnáte desať ekonomických ukazovateľov v Maďarsku s tými istými hocikde inde na svete, vyzerá to veľmi dobre. Teraz nehodnotím politiku ako takú. Iba čísla. V roku 2014 a 2015 premiér Orbán „natlačil“ do ľudí peniaze. Mám pod tým na mysli vysoké platy, príspevky, podporné balíčky. Spotrebiteľská dôvera v Maďarsku rástla najrýchlejšie na svete.

V čom spočíva rozdiel medzi západnou Európou a naším regiónom?

Ak sa globálne pozrieme na vývoj v západnom svete, ktorý je determinovaný teroristickými hrozbami, migráciou, práca zase čiastočnými úväzkami či obmedzením na dobu určitú, pre mladých v Európe a v USA je to veľký problém a presne toto podmienilo aj brexit či Trumpovo víťazstvo. Západ má pred sebou vážne problémy, nefungujú ani ekonomické, ani politické modely. V porovnaní s tým Slovensko či Maďarsko sú relatívne bezpečné „prístavy“. Viem pochopiť, že vysokoškolsky vzdelaní a relatívne majetní ľudia nemajú radi Orbána a spoločenskú atmosféru, ktorú vytvára. Ale ak ste robotník v Debrecíne alebo sestrička niekde na predmestí Budapešti, je dosť pravdepodobné, že sa vám finančne darí pomerne dobre. Je pravdepodobné, že sa vám páčia aj jeho názory na migráciu.

„Myslím si, že sú to fašisti, áno,“ hovorí o kotlebovcoch pravá ruka ministra

Vy tiež kritizujete migračné kvóty.

Aj v migračnej otázke je na tom stredná Európa úplne odlišne než západná Európa. V roku 2015 prišlo do Nemecka 1,2 milióna migrantov, z toho šesťdesiat percent ekonomických. Legálne by tu ako ekonomickí migranti ani nemali byť. Nemecké zákony boli teda porušené. Do Rakúska prišlo v tom istom čase 90-tisíc ľudí. Po Švédsku je to druhý najvyšší počet na jedného obyvateľa.

V októbri 2010 padol pamätný výrok, že multikulturalizmus totálne zlyhal. Myšlienka, že ľudia z rôznych kultúr dokážu žiť spolu bok po boku, je zlá. Povedala to nemecká kancelárka Angela Merkelová. Lenže potom oficiálne zmenila tón a do krajiny prišli státisíce imigrantov v rozpore so zákonmi. Problém je, že ak sa pozriete na všeobecnú mienku, tá tiež hovorí, že migrácia je zlá a integrácia nefunguje. A je tu rozpor medzi vládou, liberálnymi elitami a obyčajnými ľuďmi. Elity ignorujú mienku bežných ľudí a v roku 2016 to v kombinácii s nízkym rastom vyvrcholilo aj v podobe brexitu či voľby Donalda Trumpa. V Rakúsku vláda zmenila politiku, kopíruje Orbána. Tieto prognózy sa v ďalších rokoch nezlepšia.

Je to také jednoduché? Že ľudia si jednoducho povedali dosť?

Nikto nahlas nehovorí, koľko tie státisíce až milióny migrantov budú stáť. Odpoveď pre Nemecko je 15 miliárd eur. Ako môže niekto priviesť týchto ľudí do Európy, kde nezamestnanosť mladých v EÚ dosahuje dvadsať percent? Je to dobrý nápad? Priviesť do krajín západnej Európy s deficitnými rozpočtami milióny ľudí, ktorí nemajú vzdelanie a neovládajú jazyk?

Stredná Európa je však, čo sa týka migrácie, vymedzená negatívne.

Áno. Pretože vy v strednej Európe máte úplne iné kultúrne aj historické pozadie. Nemali ste alžírskych imigrantov, ktorí prišli do Francúzska. Ani karibských imigrantov, ktorí prišli do Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. História bola iná. Stredná Európa je po ostatné tisícky rokov „taviaca“ misa rôznych tu žijúcich národov a národností, ktoré sú kultúrne a nábožensky kompatibilné. V Poľsku je napríklad 99 percent obyvateľov bielej rasy, 98 percent z nich sú katolíci. A podobne. Tieto čísla môžete kopírovať viac-menej na všetky krajiny v regióne.

V strednej Európe sú politickí lídri vo väčšine nacionalisti.

Výraz nacionalista sa považuje za neslušné slovo, i keď ja si nemyslím, že to je neslušné slovo. Stredoeurópskych lídrov médiá vnímajú ako „zlých chlapcov a dievčatá“, ale predpokladám, že aj na Slovensku sú to veľmi populárni politici s masívnou podporou. O strednej Európe sa dá povedať, že politicky aj kultúrne je súdržná a je na tom oveľa lepšie ako západná Európa.

Rómovia hovoriaci po maďarsky sú pre Maďarov Cigáni a pre Rómov Maďari. A Slovákom sú úplne ukradnutí

Je z ekonomického aj politického hľadiska v poriadku, ak sa Európa formálne snaží absorbovať milióny ľudí z celého sveta, ktorí sa sem valia za lepším životom?

Európa má svoje ekonomické aj politické problémy. Mali by sme mať zvládnutú utečeneckú politiku pre limitovaný počet ľudí, ale v situácii, keď Frontex (Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž) nezvláda svoje úlohy a vedenie Únie pôsobí ako zlý vtip, nepočúva a nerozumie, je to nemožné. Mnohí z utečencov sú ekonomickí.

Myslím, že politickí lídri v strednej Európe sú viac v kontakte s potrebami ľudí, nie sú od nich natoľko oddelení. Nehovorím, že politickí lídri v strednej Európe sú úžasní a perfektní, ale porovnávam ich s mizernými lídrami v západnej Európe. Korupcia existuje na celom svete. Viac však škodí nerovnomerné rozdelenie benefitov medzi regióny. A opäť spomeniem Maďarsko, kde vláda zvolila politiku vyrovnávania rozdielov v regiónoch. A hodnotím to, že je to férovejšie a lepšie, ako je to v západnej Európe.

Na Slovensku vo všeobecnosti vládne nespokojnosť s vládou, mladí ľudia už druhýkrát vyrazili protestovať do ulíc, tvrdia, že Slovensko nie je dobrá krajina pre ich budúcnosť. Viete tieto pesimistické pocity ako ekonóm objektivizovať?

Je to otázka vnímania a postojov. Ide o to, ako my sami vnímame svet. Vidím to tak, že očakávania týchto mladých ľudí sú vyššie. Videli sme, ako sa skončil bizarný pokus rumunskej vlády legalizovať drobnú korupciu. Proti tomuto škandalóznemu návrhu vyšli do ulíc demonštrovať státisíce ľudí. To bolo fajn, opakujem. Pozerajúc sa objektívne na čísla, v akých sa Slovensko a celý región pohybujú, vyzerá to dobre. V istých číslach dokonca pracujúci ľudia na slovenskom vidieku vychádzajú relatívne lepšie, ako ich náprotivky v mnohých regiónoch západnej Európy. Akokoľvek, je dobré, že očakávania ľudí sa zvyšujú, že nahlas kritizujú negatívne javy. Nepoznám detaily, korupcia je všade, v Británii aj v Česku. Je dobré, že ak sú mladí ľudia nahnevaní, vyjdú do ulíc demonštrovať. Ale efektívne je to iba vtedy, ak sa demonštrácie pretavia aj do spoločenských zmien. Bohužiaľ, väčšina týchto demonštrácií nemá žiadny efekt. Na rozdiel od hlasovania vo voľbách. Tak by demokracia mala fungovať. V súčasnosti vo svete vládne „zlá nálada“. Je silnejšia a citeľnejšia vo Francúzsku, Veľkej Británii, v Spojených štátoch, ale prítomná je aj na Slovensku. Ja ju však nevnímam ako negatívum.

Ficov svet: Slovensko je skorumpované nielen v čase, ale aj v priestore, tvrdí politológ

Hovoríte, že čísla sú dobré. Objektívne sa máme lepšie ako pred desiatimi či dvadsiatimi rokmi. Napriek tomu vládne pesimizmus. Prečo?

To je slovanská duša. Všetko je nanič, všetci do roka umrieme, v Maďarsku zase všetci spáchame samovraždu... To bol, samozrejme, iba vtip na odľahčenie. Ale svet je tvrdý. Pre mňa sú vzorom pesimizmu Rusi. Aj keď všetko ide dobre, hovoria si - rubeľ padne. Ak nepadne dnes, určite padne zajtra. Ten pesimizmus, to je presne tá „zlá nálada“. Zapnete si televízor, pripojíte sa na internet, všade vidíte zlé správy. Vidíte nerovnosť, korupciu, rozbroje. Je dobré byť informovaný, ale množstvo informácií sú nezmysly, hoaxy, falošné správy, bezvýznamný balast. Dobré a korektné informácie sú v menšine. Aby som to zhrnul z objektívneho hľadiska. Slováci a Stredoeurópania majú málo dôvodov na obavy. Že jeden politik je skorumpovaný a iný je blázon? Veď to je politik. To je u politika viac-menej štandardné. Ak sa Slovensko chce porovnávať so Švajčiarskom, samozrejme, tam budú rozdiely. Nie som naivný, aby som si myslel, že ak je HDP v dobrých číslach, je na tom dobre aj spoločnosť ako taká. Dôležité je, ako je bohatstvo prerozdelené. Ale keď sa pozriete na rast HDP, na investičné trendy a na ďalšie súvisiace ukazovatele, som presvedčený, že váš región ide ekonomicky dopredu.

Rozhovory