„Myslím si, že sú to fašisti, áno,“ hovorí o kotlebovcoch pravá ruka ministra

„Keby sme mali na všetko rovnaký názor, tak by sme boli v jednej strane, ale toto je koalícia troch strán,“ hovorí štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák.

Rozhovory

Štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák (Most-Híd) hovorí, že napriek škandálom s hodnosťami pre kapitána Andreja Danka, krádeži munície zo skladov či strateným tajným dokumentom sa v rezorte o téme odchodu ministra Petra Gajdoša (SNS) nehovorí. Slovensko má podľa neho pred sebou veľké strategické rozhodnutie a s kolegami sú v procese hľadania konsenzu. Mimochodom, hľadanie zhody na obrane je podľa Ondrejcsáka tvrdý oriešok. Nie je veľa vecí, na ktoré má minikoalícia v zložení štátni tajomíci z Mostu a zo Smeru a minister z SNS hneď rovnaký názor.

S bývalým šéfom mimovládnej organizácie CENAA a dvojnásobným štátnym tajomníkom rezortu obrany RÓBERTOM ONDREJCSÁKOM (40) sa zhovárala VERONIKA COSCULLUELA.

Máte veľmi podobné priezvisko ako známy bratislavský mafián. Nepýtajú sa vás, či ste príbuzný s Jurajom „Piťom“ Ondrejčákom?

Nie. Premýšľam… Nie, nikdy sa mi to nestalo. Ani mi to nikdy nenapadlo. (Smiech.)

Pred časom sa pretriasala vaša každodenná doprava do práce. Už sa to vyriešilo alebo vás stále vozí slovenský policajt so zbraňou na služobnom aute do Rajky?

Vlastním dom v Rajke, v tom dome bývam a nikdy s tým nebol problém. Nevozí ma tam ozbrojený vojenský policajt. Nikdy ma nikto ozbrojený do Maďarska neviezol, ani civil, ani vojenský policajt.

Takže to nie je problém?

Samozrejme, administratívne sme to riešili, ale nesúviselo to s mojou osobou, ale s tým, kto má voziť jednotlivých predstaviteľov ministerstva obrany. Žiadna diplomatická roztržka alebo niečo podobné, ako sa to medializovalo, neexistovala.

Pred mesiacom sa hovorilo, že minister Gajdoš odstúpi alebo ho odvolajú. Stále je ministrom. Deje sa niečo?

Ja som len čítal v médiách, čo sa v tejto súvislosti napísalo. My sme o tom debatu nemali. Je jednoducho minister, s ktorým spolupracujem. Je nominantom SNS, čiže táto nominácia je v kompetencii SNS, a ja len opakujem, že v našich interných debatách sa jeho odchod nespomínal.

Nedávno sa v médiách objavila alarmujúca správa, že z vojenských skladov v Trenčíne zmizla munícia. Neobávate sa, že sa nájde o pár rokov a zistí sa, že poslúžila napríklad pri teroristických útokoch?

Dúfam, že nie, a verím, že táto záležitosť bude vyriešená. Teraz je najdôležitejšie, aby sa uzavrelo vyšetrovanie. Nech sa ukáže, kto je vinný, a ten nech je potrestaný. V právnom štáte to funguje takýmto spôsobom a malo by to tak byť aj v prípade rezortu obrany. Treba prijať kroky, aby sa zamedzilo škodám.

Ako ďaleko ste v internom vyšetrovaní?

Vyšetrovanie stále prebieha, je to pomerne komplexná záležitosť, ktorá si vyžaduje komplexný prístup. Verím, že sa to uzavrie a so závermi potom pôjdeme do médií, aby sa verejnosť dozvedela jednak o pochybeniach, jednak o opatreniach, ktoré sme prijali na to, aby sa to už neopakovalo.

Ako dlho bude vyšetrovanie trvať?

To vám neviem povedať, nechcem blafovať.

A ako je to v prípade tajných dokumentov, kde sa spomínala raketová obrana a ktoré nedávno údajne ktosi našiel na kruhovom objazde v Nitre. Sú pravé?

Nerád by som sa k tomu vyjadroval, aj v tomto prípade stále prebieha vyšetrovanie.

Ste nominant Mostu, ďalší štátny tajomník je zo Smeru, minister je za SNS. Fungujete vlastne ako taká minikoalícia. V akých témach je pre vás najťažšie nájsť zhodu?

Žijeme 24 hodín 7 dní v týždni v koalícii, ktorá je ideologicky rôznorodá. Každý jej zástupca to vedel od začiatku, ja som sa s tým na ministerstvo vrátil. Je však dobré, že máme pravidelnú komunikáciu a o témach diskutujeme.

Prečítajte si ďalšie naše rozhovory

Pôsobili ste ako štátny tajomník obrany aj vo vláde Ivety Radičovej. Je súčasná vláda lepšia ako pravicová?

Bola iná aj ja som bol iný. Začnem osobnou rovinou. V tom čase som bol prvýkrát štátnym tajomníkom, takže, hoci som niekoľko rokov predtým na obrane pôsobil, išlo pre mňa o novú skúsenosť. Teraz som už mal konkrétnejšie predstavy a hotový tím ľudí, s ktorým mám záujem realizovať ich. Po druhé, z pohľadu politického presvedčenia som pravicový liberál alebo liberálny pravičiar. Z tohto hľadiska bola Radičovej vláda jednoliatejšia ako tá súčasná. Dnes máme vo vláde tri ideologicky odlišné strany. Ak sa však pozrieme na efektivitu fungovania a politickú stabilitu koalície, súčasná exekutíva je stabilnejšia ako vláda Ivety Radičovej. Nie som síce členom strany Most-Híd, ale som jej nominant. Popri odbornosti sa stotožňujem s jej hodnotovým a ideologickým programom a to je pre mňa veľmi dôležité.

Aká je vaša najdôležitejšia úloha na ministerstve?

Zdôrazňovať a uplatňovať proeurópske a proatlantické ukotvenie Slovenska.

Neobávali ste sa, že pod vedením SNS sa s tým budete trochu trápiť?

Máme programové vyhlásenie vlády, kam sa vďaka Mostu-Híd zmienka o našom západnom ukotvení dostala. Nikto z vlády strategické smerovanie Slovenska doteraz nespochybnil a dúfam, že ani nespochybní.

Kedy pošlete prihlášku za člena Mostu-Híd?

To je predčasná otázka. Dal som sám sebe rok na rozmyslenie, ako má moja profesionálna kariéra pokračovať. No bude to na stole, zhovárali sme sa už o tom v rámci strany.

Pôsobili ste v mimovládke, potom na ministerstve, potom zase v mimovládke, teraz opäť na ministerstve. Stále ste si nerozmysleli, či chcete byť politik?

Ešte sám nemám zodpovedané, či bude moje pôsobenie v politike ohraničené súčasnou vládou.

Mimochodom, premiér Fico vyhlásil, že by sa rád pozrel na to, ako sa mimovládky financujú. Nechcete mu to vysvetliť?

Nediskutoval som o tejto téme s pánom premiérom. Viem len za seba povedať, že keď som v nich pôsobil, ich financovanie bolo vždy otvorené. Tam, kde som pôsobil, som nikdy nemal problém hovoriť o tom, od koho sme mali granty alebo finančnú podporu. Myslím si, že keď sa bavíme o kontrole mimovládok, mali by sme sa sústrediť skôr na mimovládky propagujúce extrémistické názory, ktoré predstavujú hrozbu pre bezpečnosť SR.

Ktoré to sú?

Nie som na ne expert. Extrémizmus a fašizmus však predstavujú najväčšiu hrozbu pre vnútornú bezpečnosť Slovenska. Nemyslím si, že štandardné mimovládky v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky si vyžadujú zvýšenú kontrolu. Väčšinou sú ich aktivity známe a ich financovanie je transparentné. Mimovládky sú organická súčasť liberálnych demokracií a partner exekutívy.

Akej najväčšej hrozbe podľa vás čelí Slovensko?

To je veľmi častá otázka, ktorú dostávam v diskusiách v Bratislave i v regiónoch. Za najdôležitejšiu zmenu považujem novú dynamiku bezpečnostného prostredia vo východnej Európe. Jednak ruskú agresiu na Ukrajine, anexiu Krymu a vojenský potenciál, ktorý sa zhromažďuje na hraniciach s členskými štátmi NATO, či cvičenia, ktoré simulujú ofenzívu na západ.

Vnímate ako hrozbu aj migráciu?

Samozrejme, nemôžeme ignorovať ani južný vektor, teda Afriku a Blízky východ - ide o klasický komplex hrozieb od zlyhávajúcich štátov, nekontrolovanej migrácie, terorizmu, organizovaný zločin, nemôžeme zabúdať ani na situáciu na Balkáne, ktorý stále nie je definitívne stabilizovaný.

Čo je však priorita pre Slovensko?

Pre nás je najdôležitejšie, aby inštitúcie garantujúce našu bezpečnosť, teda NATO a EÚ, boli stabilné a funkčné. Ak sa pýtame na najakútnejšiu hrozbu, tak je to východ. Nie je to iba naše hodnotenie, ale aj odpoveď celej strednej Európy a v konečnom dôsledku aj NATO a EÚ. Za posledné tri-štyri roky sa Aliancia transformovala z organizácie, ktorá rieši kolektívnu bezpečnosť a expedičné aktivity v Afganistane a vo vzdialenejších regiónoch, na klasickejšiu teritoriálnu ochranu, teda na obranu členských štátov. To by malo byť prioritou aj pre Slovenskú republiku. Hrozba je už pri našich hraniciach, nie tisíce kilometrov od nás. Napokon, mali by sme vnímať aj juh nášho kontinentu zo strategickej solidarity k južným štátom a nezabudnúť na našu dlhodobú prioritu, ktorou je Balkán.

Solidarita so štátmi z juhu Európy a najväčšia hrozba z Ruska. Tieto dva body sa mi zdajú trochu v opozícii s postojmi Roberta Fica.

S tým juhom to tak nevnímam, v rámci koalície hovoríme de facto to isté. Samozrejme, z času na čas sa môžu vyskytovať rozdielne názory. Keby sme mali na všetko rovnaký názor, tak by sme boli v jednej strane, ale toto je koalícia troch strán. Dôležité je, že hľadáme konsenzus.

A Rusko ako agresor?

Ohľadne pozície k Rusku nehovorím nič iné než to, čo je v programovom vyhlásení vlády, čo je v našich strategických dokumentoch, čo je v záveroch Rady EÚ alebo v NATO, a nehovorím nič v protiklade k tomu, čo sme v Bruseli podpísali. Niektorí sa ma občas snažia dotlačiť do toho, že som protiruský, ale to nie je pravda. Prečítal som viac ruskej literatúry ako tí, ktorí ma kritizujú, ich kultúru mám veľmi rád, hovorím po rusky, snažím sa však vnímať realitu.

A tá je?

Na východe Európy sa strategická situácia zmenila, keďže Rusko si privlastnilo časť územia susedných štátov.

Aké najdôležitejšie strategické rozhodnutie čaká Slovensko v najbližších troch mesiacoch?

Ako sa zapojíme do najnovšej iniciatívy NATO, čo sa týka Pobaltia a Poľska. V každom zo štyroch štátov Aliancia vytvára takzvanú predsunutú vojenskú prítomnosť. Bude tam mať jednotky po tisíc vojakov a vojačiek. Ide o demonštráciu solidarity spojencov s bezpečnosťou týchto štyroch štátov.

Zapája sa Slovensko? Plánuje sa zapojiť?

V súčasnosti neparticipujeme na tejto iniciatíve. Riešime zatiaľ výcvikovú prítomnosť v Lotyšsku. Máme tam 150 vojakov na tri mesiace. Ale bol by som rád, keby na tom Slovensko v roku 2018 participovalo.

Prečo?

Z dvoch dôvodov - solidarita s našimi spojencami znamená, že keď oni cítia hrozbu, musíme na ich vnímanie reagovať. Našu bezpečnosť nemožno oddeliť od bezpečnosti pobaltských krajín a Poľska. Po druhé, váha každého člena Aliancie sa doteraz posudzovala podľa toho, akými silami prispieval na misii v Afganistane. V súčasnosti a v nasledujúcom desaťročí budú našu pozíciu v rámci NATO posudzovať podľa našej účasti na misii v Pobaltí. Prial by som si, aby tam bolo Slovensko politicky silné a vnímané ako hodnotný spojenec.

Chce to aj minister?

Hovoríme o tom, stanovisko ministerstva obrany a ministra sa pripravuje. Do rozhodovania treba zapojiť aj ministerstvo zahraničných vecí, lebo ide aj o postavenie Slovenska v zahraničí.

Čo by sme za to zaplatili?

Keď to porovnáme s tým, čo nás stál Afganistan, bude to výrazne menej. Rezort má približne miliardový rozpočet a myslím si, že investovať niekoľko miliónov eur do splnenia najdôležitejšej iniciatívy NATO sa oplatí.

Riešite na úrovni ministerstva aj problém Slovenských brancov? Prijali ste nejaké kroky, aby sa u nás necvičili samostatné jednotky, zväčša extrémisticky zmýšľajúcich ľudí?

Je to problém, ktorý riešime a budeme riešiť ešte viac. Extrémizmus sa nedá zúžiť len na Slovenských brancov. Som veľmi rád, že sa zakročilo proti fašistom už aj v parlamente. Vítam to a dúfam, že pôjdeme ďalej.

Vy nazývate Kotlebu a ĽSNS otvorene fašistami?

Myslím si, že sú to fašisti, áno. Keď sa niekto tvári ako fašista, nemôžeme to relativizovať. Veci musíme pomenovať tak, ako sú. Nedá sa povedať, že „možno majú extrémistické názory, ale niekde sa s nimi dá baviť“. Bol som na niekoľkých debatách vo svojom rodnom meste, v Rimavskej Sobote, a kotlebovci tam vykrikovali, nevedeli sa správať. Pýtali sa, prečo ich voláme fašistami. Moja odpoveď je - jednoducho preto, že sa tak vyjadrujú, správajú sa tak a používajú ich symboly. Mám v tom jasno a mám jasno aj v tom, že musíme proti nim zakročiť na akejkoľvek úrovni.

Myslíte si, že projekty ministra Gajdoša ako tvorba aktívnych záloh a dobrovoľná vojenská služba sú úspech?

Tie projekty sú dobré, rozbiehajú sa a treba v nich pokračovať.

Kde chýbajú Slovensku vojaci, do ktorých jednotiek je ťažké ich získať?

Slovensku nechýbajú vojaci, chýba nám moderná technika.

Ktorá?

Chýba nám takmer všetko, začnem letectvom. V tejto oblasti sa začala modernizácia a nakupujeme deväť blackhawkov. Prvé dva stroje prídu v lete. Prichádzajú aj transportné lietadlá Spartan, dva kusy. Čaká nás rozhodnutie o strojoch nadzvukového letectva. Súčasné MIG-y dosluhujú a treba vymeniť 12 nadzvukových lietadiel.

Koľko by to stálo?

Cena závisí od údržby, servisu, od toho, čo do sumy započítate. Ale určite niekoľko sto miliónov eur. Potrebujeme tiež nakúpiť radary. Pri nich nám aj pre ruské sankcie chýbajú náhradné diely. Čo sa týka pozemných síl, v modernizačnom programe je najdôležitejšie obstarať obrnené transportéry. V tom prípade dokonca ide o väčšiu sumu ako v prípade nákupu stíhačiek, hovoríme približne o miliarde eur.

Aká je vaša definícia vlastenectva? Pýtam sa, pretože obrana s tým asi dosť súvisí.

Pocit hrdosti na krajinu, kde žijeme. Hrdosť na to, čo tá krajina reprezentuje, a pre mňa je to spojené aj s úspechmi a s civilizačným napredovaním krajiny.

Výber z magazínov

Rozhovory