Zo zákulisia nakrúcania Cuky Luky: Čo režisér zakázal hlavným hrdinkám?

Večný chlapec, ktorý sa stále hrá. Tak vidia kolegovia českého režiséra KARLA JANÁ- KA (46), ktorý sa na Slovensku zaplietol s Cuky a Luky. Novú slovenskú komédiu nakrútil po tom, čo sa v Česku preslávil kinohitmi Snowboarďáci a Rafťáci. „Som síce český režisér, ale na Slovensku pracujem celkom dosť. Nakrúcam tu najmä reklamy, takže som u vás pečený-varený,“ priznal nám český tvorca.

Rozhovory

Cuky a Luky teda neboli pre vás neznáme.

Poznal som ich, aj keď prvý raz som sa s nimi stretol v Česku. Priateľka mi ukazovala video, ako boli u plastického chirurga. Hovoril som si - Ježiš, to je super, že na Slovensku sú také „komindy“. A potom som sa zoznámil s Petrou Polnišovou a keď som zistil, že ona je Cuky, veľmi ma to potešilo. A ešte viac ma potešilo, keď mi ponúkla, či by som nechcel natočiť film Cuky Luky.

Reklama je predsa krátky žáner, film je oveľa náročnejší. Nemali ste to z Prahy na Slovensko ďaleko?

To viete, že áno! Ale keď som robil Snowboarďákov a Rafťákov, točili sme na horách. Hoci to je do Krkonôš alebo na Šumavu bližšie, tiež tam musíte bývať so štábom. Takže veľký rozdiel v tom nie je.

Humor sa niekedy ťažko prekladá. Nastali situácie, že by ste ako Čech nerozumeli nejakému fóru?

No, my sme to hlavne písali spolu, scenáristov bolo asi päť. Ja som tvoril štruktúru, aby to fungovalo ako film. Petra so Zuzanou písali dialógy. Cuky a Luky sú špecifické, ale keby sa diváci hodinu a trištvrte pozerali len na to, ako afektujú… Päť minút by to bolo super, ale v hranom filme sa musí štylizácia trochu zmeniť. Zvolili sme systém, aké boli Cuky a Luky predtým, než sa spoznali. Vychádza to síce z televíznych skečov, ale podľa mňa to je teraz nádherná komédia európskeho kalibru, ktorá môže rovnako dobre fungovať v Španielsku, Anglicku alebo Nórsku. Myslím si, že to bude fungovať aj u divákov, ktorí Cuky a Luky nepoznajú.

Menšia štylizácia?

Preto nemajú Cuky a Luky také veľké pery? No práve…

Takže sú pred botoxom.

Ukazujeme, ako sa Cuky Luky stávajú Cuky Luky. Štylizácia prichádza postupne.

Existuje hláška, ktorú máte mimoriadne rád?

(Smiech.) Tam je ich veľmi veľa, ale nechcem citovať také tie klasické. Trebárs sa mi páči… Nie, to je „blbé“. To treba vidieť, keď to hovorím ja, to už nie je ono.

Veľmi improvizovali Polnišová so Šebovou na pľaci?

Nie, vôbec. To som im nedovolil. Tu a tam síce niečo pridávali, ale my sme to potom aj tak museli vystrihnúť. Film nie je televízna šou, musí to mať štruktúru a poriadok. A akákoľvek vec navyše v strižni vždy padne. Ani Renée Zellwegerová si nemôže v Bridget Jonesovej dovoliť robiť nejaké opičky, pretože musí hrať príbeh.

Cuky a Luky sú v podstate reálne postavy, ich predobrazy sú v Bratislave na každom rohu. Ako ste na tom v Prahe?

Samozrejme, je to aj u nás. Možno len o 5 percent menej. Ale náš film nie je len o zlatokopkách. Máme veľkú príležitosť urobiť satiru na konzumný svet, na niečo, čo sa bežne „nesatiruje“. Robíme si žarty z PR akcií, nákupných centier, zo šoubiznisu. Nehovoríme, že je to zlé. Len sa na to pozeráme s radosťou, nadhľadom a ľahkosťou.

Vo filme uvidíme celú plejádu známych osobností v malých úlohách. Vy ste sám seba neobsadili?

Nie. (Smiech.) Ale obsadil som svoju priateľku. Keď som bol stále na Slovensku, bolo mi za ňou smutno. A práve sa tam hodila jedna postava k Didi Mórovej.

Rozhovory