Pre selfíčko všetko: Nová móda je podľa zoológov aj milovníkov zvierat zvrátená.

Bité a sfetované zvieratá s vytlčenými zubami a zalepenými papuľami. Také je pozadie milých fotiek z dovolenky

Užite si dovolenku kdekoľvek, ale skúste vynechať miesta, kde vinou turistov trpia zvieratá.

Zahraničie

Vďaka novele zákona sa u nás konečne prestane brať zviera ako vec. To však neznačí, že zvieratá prestanú trpieť. Podiel na tom má aj čas dovoleniek. Práve masový turistický priemysel je totiž zodpovedný za utrpenie tisícov zvierat.

Bitky a sfetované živočíchy, vytĺkanie zubov a ponižovanie inteligentných cicavcov, nenávratne poškodená psychika. To všetko sa deje v zákulisí biznisu so zvieratami. Kampaň proti tomuto týraniu podporujú mnohé svetové hviezdy, ako spevák Moby alebo herečka Jorja Foxová, známa z Kriminálky Las Vegas. Pridať sa môžete aj vy.

Nádhera! Ďakujeme!

„Chcete si spríjemniť dovolenku v Dubaji? Navštívte s celou rodinou delfinárium!“ avizujú cestovné kancelárie a lákajú na šou v Norimbergu: „Prežite nezabudnuteľný víkend s delfínmi a inými zvieratkami! Potešte seba i svoje ratolesti a vezmite ich na veľkolepú šou!“ Fotografie ukazujú človeka sediaceho na zvierati, ktoré drží za chrbtovú plutvu, spoločné fotky so živočíchmi, basketbal s delfínmi či iné cirkusové čísla.

„Nádherný zážitok! Ďakujeme!“ píšu na webe turisti. Napríklad „delfínia šou“ v Norimbergu vás v akcii vyjde na 15 eur, deti majú vstup za polovicu. Medzi známymi európskymi delfináriami je tiež park v portugalskom Algarve, v španielskom Costa Adeje, v bulharskej Varne, v ponuke je aj belgický Boudewijn Seapark, holandský Harderwijk či Marineland vo francúzskom Antibes.

Na takzvanej orca šou, teda atrakcii s kosatkami, musia zvieratá opakovať vystúpenie niekoľkokrát denne - napríklad v Loro Parku na Tenerife až štyrikrát za deň. „My sme sa to snažili zosúladiť tak, aby sme rovno po kosatkách stihli o 13.00 delfíny,“ píše nadšene v blogu na serveri o cestovaní Adam.

Odvrátená strana biznisu v turistickom ruchu sa neukazuje a nenájdete ju ani v prospektoch pre dovolenkárov.

Žiadna zábava pre zvieratá

„Môže preplávať 100 míľ denne - a tu je 47 rokov...“ stojí pri fotografii kosatky v bazéne morského parku. Ide o kampaň svetovej organizácie Animal Defenders International (ADI), v preklade Obrancovia zvierat. Patria medzi tých, ktorí poukazujú na biznis so zvieratami - vrátane toho, ktorý financujeme z našich dovoleniek.

„Zajatie spôsobuje delfínom a veľrybám psychickú aj fyzickú traumu,“ upozorňuje organizácia. „Tieto vysokointeligentné zvieratá končia život v malých bazénoch, neplodné, v neprirodzenom prostredí, nútia ich robiť opakované triky pre verejnosť, navyše oddelené od ich prirodzených rodinných skupín a zložitých sociálnych vzťahov. Vo voľnej prírode žijú plnohodnotnejší život, čo dokladá aj to, že sa dožívajú oveľa viac než v zajatí.“

Podľa správy ADI väčšina uväznených delfínov a kosatiek zomiera prv, než dosiahnu dvadsať rokov, hoci v prírode sa môžu dožiť až osemdesiatky. Kosatky, ktorým na ňufákoch tancujú tréneri, sa v stresových situáciách uchyľujú aj k reakciám, akými sa nikdy neprejavia na slobode - zaútočia na človeka. Napríklad v roku 2010 vo floridskom zábavnom parku SeaWorld kosatka zabila svoju cvičiteľku vo chvíli, keď s ňou predvádzala kúsky.

Podobne ADI kritizuje plávanie s delfínmi, aj keď skrotenými. Tieto cicavce majú všetky prirodzené potreby divých zvierat. „Ak milujete delfíny, neplaťte za plávanie s nimi. Choďte na loď a sledujte ich hry v prirodzenom divom prostredí na oceáne,“ radí kampaň. „Nemyslím si, že turisti to robia preto, že chcú byť krutí k zvieratám, často nevedia, že podporujú atrakcie, ktoré pre samotné zvieratá neznačia žiadnu zábavu,“ myslí si Eva Gachallová z Krízovej skupiny pre zvieratá.

„Problém predstavuje konzumné nastavenie spoločnosti - všetko je tu pre vás, užite si to a zaplaťte. Okamžitú zmenu pritom máme v rukách všetci, preto hľadajme informácie a robme správne rozhodnutia. Každý môže vyslať signál, že nám na živote iných cítiacich bytostí záleží a že zvieratá sú tu s nami a nie pre nás.“

Sfetované pre selfie

Selfíčka neobišli ani zvieratá. Tie sa využívajú ako fotorekvizity, bežne ich odstavia od matiek krátko po pôrode. Dochádza aj k fyzickému týraniu, keďže majitelia nútia zvieratá na neprirodzené pózy pre úsmevy turistov.

Aby dokázali celé hodiny zarábať peniaze - napríklad tigre v thajskom Tigrom chráme musia stáť celý deň na slnku v neustálom toku návštevníkov -, zvieratá dostávajú silné sedatíva. Video z indonézskeho parku Taman Safari šokovalo svet pohľadom na mladého a extrémne „ospalého“ leva, s ktorým sa fotia turisti. Incident riešila svetová organizácia na ochranu zvierat PETA. Mimochodom, na videu vidno stoličku s logom firmy Canon. Firma sa neskôr od akcie dištancovala a jej distribútor ukončil zmluvu s indonézskym parkom.

Podobne sa však správajú ďalšie parky a tieto „služby“ využívajú aj niektoré celebrity. Napríklad Kim Kardashianová, ktorá robí selfie z každej minúty svojho dňa, sa už stihla fotiť s koalou aj so sloníčaťom - v druhom prípade ušla, keď mláďa natiahlo chobot.

V Lujan Zoo v argentínskom Buenos Aires dokonca nechávajú turistov vstupovať do klietok s levmi - podľa pozorovateľov sú zvieratá evidentne nafetované, aby nenapadli návštevníkov. Zástupy „selfičkárov“ smerujú tiež k ďalším druhom, s krokodílím mláďaťom na rukách sa môže odfotiť aj dieťa, keďže plaz má papuľu prelepenú silnou páskou. Jedovatým hadom sa pre istotu vylamujú zuby.

„Takéto správanie k zvieratám si nedokážem predstaviť. Aby museli pózovať návštevníkom kvôli fotkám? Kto z nás by chcel, aby s ním robili toto? A kto by to vydržal robiť celý deň? Asi naozaj len nadopovaný... Ak si chce niekto urobiť zaujímavú fotku, môže sa odfotiť s plyšovým medveďom,“ myslí si o tejto móde vedúca zoologička v bratislavskej zoo Silvia Pirošková. Ako dodáva, „ľudia sa nesnažia vžiť do kože zvierat. Pritom si treba uvedomiť, že aj zviera to vníma podobne. Ako keď mňa niečo bolí alebo psychicky obťažuje. Pri takomto obmedzovaní ide o týranie“.

Utrpenie nie je magické

Týranie sa týka aj naoko nevinných atrakcií. Napríklad obľúbených turistických vychádzok na slonoch v Ázii. V Európe tajné zábery odhalili brutálne metódy počas tréningu slonov v cirkusoch - bitie palicou a elektrické šoky -, v Ázii za nimi nezaostávajú.

Zvieratá odchytia pytliaci vo voľnej prírode. Matky zabijú a zoberú len cennejšie mláďatá. Pred samotným tréningom treba sloníča psychicky zlomiť. Rituál „lámania duše“ sa nazýva phajaan a je taký otrasný, že detaily vynecháme. Stačí uviesť, že krotitelia napchajú mláďa do tesnej ohrady, tlčú ho všetkým, čo je poruke, týrajú klincami a nedostatkom potravy a vody, až kým nezačne „poslúchať“.

Podobným zábavkám neunikne žiadny druh zvierat. V reality šou o nemeckej milionárskej rodinke Geissenovci propagovali jazdu na pštrosovi. V skutočnosti však kostra tohto vtáka nie je na čosi také stavaná a poškodí sa.

Týranie sa nevyhýba ani kúzelníckym vystúpeniam. Klietky pre zvieratá prispôsobené eskamotérskym číslam sú doslova liliputánske. Nehovoriac o tom, že v európskych cirkusoch dodnes nájdete šimpanzy jazdiť na bicykloch a nosiť ľudské oblečenie.

Nerobme z nich ľudí

„Niektoré druhy zvierat sú hravé, ale je rozdiel, či sa vychádza z prirodzených potrieb a mentality zvieraťa, alebo ide o atrakcie, do ktorých zvieratá nútime a musia ich robiť ako na páse. Pri atrakciách, na ktoré sa ľudia chystajú, si stačí pomyslieť, či by sa mne pozdávalo, keby so mnou robili niečo také,“ podotýka zoologička Silvia Pirošková.

„Nemôžeme sa predsa snažiť urobiť zo šimpanza človeka ani iné živočíchy nútiť robiť veci pre ne neprirodzené - jednoznačne pri tom mentálne trpia a psychicky ich to poškodí. Súvisí to s predstavou, že človek je pán planéty, čo, samozrejme, nie je pravda. Naopak, necitlivým prístupom k prírode si pod sebou podrezávame konár.“

Apropo, strom. Aj tých sa týka turistický priemysel. Keďže v globalizovanom svete všetko so všetkým súvisí, dávajte si v cudzine pozor na suveníry. „Nepredpokladajte, že výrobky zo zvieracích produktov či z dreva sú automaticky v poriadku len preto, že sú v predaji - v mnohých krajinách nemajú účinnú ochranu zvierat ani životného prostredia,“ podotýka ADI.

Temné pozadie

Pozadie biznisu so zvieratami je temné a videá sú zväčša len pre silné povahy. Isté úspechy v boji proti podobnému týraniu zvierat však organizácie na ich ochranu už dosiahli. Napríklad nedávno v nemeckom Schwabenparku po rokovaniach s majiteľmi a úradmi zastavili atrakciu so šimpanzmi. Späť do oceánu sa podarilo vypustiť aj skutočnú filmovú kosatku Keiko z filmu Zachráňte Willyho a jestvujú programy na návrat veľkých cicavcov z akvaparkov do voľnej prírody.

Viaceré spomenuté lokálne atrakcie už nemajú sympatie domácich a pri živote ich drží turistický priemysel s masovým náporom dovolenkárov. Napríklad aj známe býčie zápasy dnes fungujú najmä kvôli turistickému ruchu, ktorý ich propaguje ako historickú tradíciu v hispánskych krajinách. Fakt je, že ešte pred sto rokmi boli atrakciami v Európe i pôvodní Afričania umiestnení v klietke so šimpanzmi a davy platili aj za predvádzanie mentálne hendikepovaných či telesne postihnutých ľudí vrátane detí.

Oslovili sme naše cestovné kancelárie s otázkou o uvedených atrakciách a za akých okolností by si vedeli predstaviť ich vylúčenie z ponuky. „Naša cestovná kancelária neorganizuje pobyty s týmto zameraním. Naopak, vo vybraných typoch ubytovania ponúka možnosť pobytu s domácimi zvieratkami ako psy a mačky, aby neboli počas dovolenky odlúčené od svojich majiteľov,“ povedal nám Ondrej Lipták z CK Intermedial. Cestovky, ktoré majú v ponuke podobné atrakcie, nám do uzávierky článku neodpovedali. V každom prípade, ponuku tvorí dopyt. Takže, dovolenkári, je to len na vás!

Zahraničie